Rybárska hádanka

Autor: František Cudziš | 14.9.2016 o 0:05 | Karma článku: 2,11 | Prečítané:  670x

Fantázia cambridgeských profesorov vytvorila pre anglických študentov úlohu o troch rybároch, ktorí za tmavej noci lovili na ostrove ryby a uložili sa na spánok beztoho, aby si úlovok rozdelili.

    Nadránom sa jeden z nich prebudil, vzal si tretinu úlovku a odišiel domov. Pri delení mu jedna ryba zostala, a pretože nemal váhy aj sa bál, aby neuškodil svojim kamarátom, hodil ju do vody.
    Potom sa prebudil druhý rybár. Nevedel, že jeden zo spoločníkov je už na ceste domov, a preto znovu úlovok rozdelil na tri časti. Tiež delil čestne, i jemu zostala jedna ryba naviac, a tak ju hodil do vody. Nato si vzal svoj podiel a odišiel.
    Nakoniec sa prebudil tretí rybár, ktorý si počínal úplne rovnako – tiež ho napadlo, aby zvyšujúcu rybu pustil.
    Otázka znela: koľko rýb rybári ulovili?

    Na vianočnú súťaž, každoročne usporadúvanú Cambridgeskou študentskou matematickou spoločnosťou, prišiel aj mladý Paul. Sklonil sa nad zošitom, postrapatil si šticu. V kútikoch úst sa mu objavil záhadný úsmev. Zhlboka si vzdychol, chvíľu sa hniezdil na stoličke, potom vstal a predložil svoju prácu porote. Išla z ruky do ruky a členovia poroty krútili nad odpoveďou udivene hlavou: rybári ulovili mínus dve ryby.

    Paul počítal správne, ibaže si požiadavku riešenia úlohy „len” v obore celých kladných čísel „svojvoľne“ zovšeobecnil.
    Jeho riešenie bolo: K mínus dvom rybám, ktoré nemožno deliť tromi na celé kusy, pripočítame nulu v podobe mínus jedna plus jedna. Potom bude: - 2 – 1 + 1 = - 3 + 1. Mínus tri ryby je počet deliteľný tromi, a máme tu tiež potrebnú „reálnu“ rybu naviac, ktorú pustíme. Tento postup možno opakovať donekonečna.
    Chlapec zrejme čítal veľa rozprávok, hovorili si členovia poroty, azda si nemyslí, že je ALENKOU ZA ZRKADLOM. Nemalo to však naňho žiadny výchovný účinok.


    Roku 1928 sa Paul Dirac, vtedy už známy teoretický fyzik, znovu sklonil nad listom papiera (možno si opäť rozstrapatil šticu – mal ešte len dvadsaťšesť rokov) a odvodil matematickú rovnicu, ktorou nepredkladal súčasníkom žiadne hlúposti na spôsob záporných rýb, ale – záporné svety! Svety naruby. Svety utkané na rozdiel od nášho nie z hmoty, ale z antihmoty!
    Aby sme boli presní, musíme svoj výrok upresniť: v Diracovej rovnici sa neodrážal celý antisvet. Objavila sa tu iba jeho nepatrná čiastočka – elektrón so záporným nábojom. Bol to „kladný“ elektrón. O takom ešte nikto nepočul. Podľa predstáv jeho doby bol kladný elektrón niečo podobné ako záporná ryba – nezmysel! Bolo to neslýchané, a dokonca... dokonca nevedecké. Vtedy ešte nikto nepredpokladal, že tento objav Diraca preslávi, že sa stane laureátom Nobelovej ceny a získa katedru fyziky v Cambridge, na ktorej čele kedysi stál sám Newton.
    [Zdroj: RADUNSKÁ, I.: Cesty za poznáním, ALBATROS, Praha 1987, s. 5-6]

    Úloha má však aj reálne riešenie. Koľko rýb teda ulovili rybári na nočnej rybačke naozaj?

    Riešenie rybárskej hádanky sa nachádza na URL
    http://cudzis.blog.sme.sk/c/432868/riesenia.html

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?