Dobre vedieť

Autor: František Cudziš | 14.9.2016 o 10:11 | Karma článku: 3,04 | Prečítané:  527x

Cesta do pekla je dláždená samými dobrými úmyslami. Cesta za poznaním je lemovaná mnohými, zdanlivo nepodstatnými, nepresnosťami.  

    V poslednej relácii markízackého kvízu "Dobre vedieť", t.j. večer 13. septembra 2016, súťažiaci odpovedali na otázku na tému "Fyzika": Čo sa stane, keď horúcu sklenú fľašu, orientovanú hore dnom, čiastočne ponoríme do studenej vody? Na výber mali tri možnosti odpovede:
    A. Dôjde k zvukovému efektu.
    B. Dôjde k deštrukcii fľaše.
    C. Dôjde k nasatiu vody do fľaše.

    Nie je dôležité, ako odpovedali účinkujúci. Podstatné je zdôvodnenie výsledku experimentu, predvedeného samotným experimentátorom - kvízackým "vedátorom". Možnosť C je správna odpoveď, pretože ochladením skla sa vo fľaši vytvorí podtlak a dôsledkom toho do fľaše vnikne voda.
    Pán vedátor však doslova povedal, že "vzniknutý podtlak NASAJE do fľaše vonkajšiu vodu".
    To je čítankový príklad, ako rutinérsky pristupujú aj odborníci k zdanlivo banálnej realite. Pri zábave by na tom veľmi nezáležalo, keby túto obľúbenú reláciu TV Markíza nesledovalo (predpokladám) značné množstvo televíznych divákov, z ktorých časť si - na základe tohto vysvetlenia predvedeného experimentu - zafixuje v pamäti, že "do fľaše nasáva vodu vnútorný podtlak", čo je vyslovene nesprávne.
    K nasávaniu dôjde v dôsledku porušenia pôvodnej rovnováhy síl, pôsobiacich na vodu.
    Na začiatku experimentu pôsobí na jednej strane tlak horúceho vzduchu (a vodných pár) vo vnútri fľaše proti atmosferickému tlaku v okolitom prostredí. Obidva tlaky sú rovnako veľké.
    Ochladením vnútorného prostredia fľaše sa vnútorný tlak zmenší a v dôsledku toho vonkajší atmosferický tlak, keďže nadobudne prevahu, VTLAČÍ určitý objem vody do fľaše. Pritom vykoná určité množstvo práce, a to na úkor vlastnej vnútornej energie.
    Bolo by naivné myslieť si, že to naozaj podtlak (s ktorým súvisí menšie množstvo vnútornej energie) vťahuje vodu do fľaše. Vo fyzike nekompromisne platí, že väčšia sila prevládne menšiu silu, pritom sa koná práca "na účet zdroja energie" väčšej sily. V pôsobnosti objektívnych fyzikálnych zákonov neexistujú žiadne výnimky.
    Poviete si: "Čo na tom záleží?"
    Samozrejme, je to maličkosť, a verím, že markízacký vedátor skutočným pomerom v experimente dobre rozumie a že sa len "brebtol", keďže ide o triviálny poznatok.

    Ale už celkom iná vec je, keď podobne rutinérsky pracuje, povedzme teoretický fyzik, uznávaný odborník s titulmi pred menom i za menom, pri tvorbe odbornej štúdie. Potrebuje vykázať činnosť, vytvoriť predpoklady pre citovanosť vlastnej práce. Dvíha to jeho odborné renomé a vedeckú autoritu. Pri práci sa spolieha na kvalitu svojho vzdelania, o oficiálnych poznatkoch nepochybuje. Ale čo, ak aj tam sa nachádzajú podobné "brebty", ktoré do oficiálneho poznania začlenil podobný "rutinér", a to v dôsledku toho, že predčasom, keď stav vedy bol iný, jednoducho neodhadol - a už vonkoncom nepochopil - objektívnu realitu? To už je vážne, už na tom záleží.
    Odborníci vám úprimne povedia - pravda, ak nebazírujú na presvedčení, že veľmi hmotné telesá zakrivujú v svojom okolí tzv. časopriestor - že sa dodnes naisto(!) nevie, čo je gravitácia.
My dnes len predpokladáme, že gravitácia PRIŤAHUJE menšie telesá, povedzme k našej Zemi. Pritom sa koná práca. Kde však je jej zdroj?
    Ak gravitácia hypoteticky pôsobí príťažlivo "z vnútra hmoty", jej zdroj energie by sa mal nachádzať vnútri Zeme. Keď na Zem dopadne napr. meteorit, gravitačný zdroj energie by mal zoslabnúť (lebo sa vykonala práca). Keď však na Zem dopadne meteorit, zemeguľa sa stane hmotnejšia a jej gravitačne pole (predpokladáme) - paradoxne - zosilnie.
    Nie je to náhodou tak, že gravitácia menšie telesá k Zemi PRITLÁČA?
    Že pôsobí (smerom k Zemi) z okolitého vesmíru, pretože zdroj energie pre ňou konanú prácu sa nachádza v samotnom gravitačnom poli? To by už dávalo zmysel.
    Keď na Zem dopadne nejaký meteorit, jej gravitačné pole zoslabne, lebo konalo prácu. A hoci hmotnosť Zeme vzrastie, jej gravitačné pole zostane slabšie dovtedy, kým sa jeho energia spontánne neobnoví, ba až prevýši, prísunom "náhradnej" dávky energie z kozmického prostredia.
    Tak teda: gravitácia je príťažlivá alebo prítlačná sila?
    Tu sa už nejedná o hru s podtlakom v obyčajnej fľaši, ale o zásadné pochopenie fyzikálnych pomerov v celom vesmíre.
    Bolo by DOBRÉ VEDIEŤ, ako to naozaj je.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?