Spomínam, ako RNDr. Albert Hlaváč spomínal

Autor: František Cudziš | 17.9.2016 o 10:30 | (upravené 17.9.2016 o 11:07) Karma článku: 2.32 | Prečítané  341-krát

Samotný slovenský fyzikálny strom, aj v dnešných obtiažnych podmienkach, naďalej košatie a rodí. A , s trochou nadsázky, možno autora tejto metafory tiež prirovnať k plodu, ktorý na tomto strome vyrástol a dozrel.

    S RNDr. Albertom Hlaváčom som sa prvý raz stretol na 5. Medzinárodnom seminári dejín fyziky (MESDEF) v Modre-Pieskoch v r.1998 a už tam som mal možnosť vypočuť si časť jeho životného príbehu, poznačeného záujmom o dejiny rozvoja fyziky na Slovensku.  Opätovné naše stretnutie na 6. MESDEF-e na Richňave pri Banskej Štiavnici v r.1999 ma podnietilo k osloveniu, či by sa nepodelil o svoje, nesporne zaujímavé spomienky s čitateľmi zborníka "Myšlienky a fakty".  Súhlasil. Článok je napísaný podľa poznámok z jeho rozprávania, preto som si dovolil použiť formu priameho svedectva.

    „Narodil som sa v r.1919 v Chynoranoch. Svoj dospelý život som zasvätil učiteľskému povolaniu. Počas pedagogického štúdia v Bratislave som navštevoval medzi inými aj prednášky doc. RNDr. Jána Chrapana st. (1) Raz ma zaujala jeho zmienka, že Dr. Ivan Branislav Zoch už v r.1869 vydal v Skalici prvú slovenskú učebnicu fyziky pre stredné školy. Túto učebnicu napísal z veľmi pragmatických dôvodov ako profesor jedného z troch slovenských gymnázií v Uhorsku, na gymnáziu vo Veľkej Revúcej.
    Keď už som sám pôsobil na gymnáziu (2), napadlo ma pozrieť sa na túto učebnicu fyziky bližšie a vyhľadal som ju v knižnici. Bol som prekvapený jej vysokou úrovňou. Až neskôr som si štúdiom potvrdil, že je to prirodzený výsledok práce I. B. Zocha ako veľmi schopného človeka a pedagóga, ktorý absolvoval univerzitné štúdium v Erlangene v Nemecku.
    Zásah spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v Československu v auguste 1968 spôsobil, že som sa v záujme obnovy duševných síl rozhodol napísať svoju prvú rozsiahlejšiu prácu, a to práve o I. B. Zochovi a jeho Fyzike. Práca utešene narastala, ani som sa nenazdal, bolo textu dobrých dvesto strán. I čo s tým?
    Zašiel som za prof. Vanovičom (3), či by sa na to nepozrel a niečo neporadil. A on mi na to:
    „Nechajte to tu, príďte tak o dva týždne…“
    Keď som ho teda po dvoch týždňoch opäť navštívil, zazrel som svoj rukopis ležať na stole. Na papierovej preložke k trojstranovej prílohe, ktorá pojednávala o mierach a váhach za čias I. B. Zocha, bola poznámka: Toto do dizertačnej práce nepatrí!
    Ani sa mi nesnívalo, žeby z mojej prvotiny mohla byť dizertačná práca. Ale prof. Vanovič išiel na vec rázne.
    „Máte viac exemplárov svojej práce?“
    „Áno.“
    “Nechajte ich zviazať a pripravte sa o mesiac na obhajobu dizertačnej práce.“
    Dizertačnú prácu som obhajoval pred trojčlennou komisiou, v ktorej boli fyzici dr.Usačev (4)  a prof. Fischer (5) a doc. telesnej výchovy Juraj Chovan (6). Aj dizertačné práce sa posudzovali tri - okrem mojej aj práca kolegu Klobušinského (7) a nejakého zahraničného černošského študenta.
    Prof. Fischer položil otázku: „Čo vás viedlo k napísaniu tejto práce?“
    Pravdivo som uviedol dôvody, že na začiatku bola iba prostá zvedavosť, závan možno prechodného záujmu. Ale nečakaný, prekvapujúci príjemný dojem, akých schopných pedagógov sme mali už aj v minulosti, spôsobil, že tento „rozmar“ prerástol v dôkladné štúdium života a práce I.B.Zocha.
Obhajoba bola úspešná.
    Doktorátom sa skončila jedna kapitola môjho života i literárneho snaženia. Prekvapeniam, o ktoré sa zaslúžil prof. Vanovič, však ešte nebol koniec. Prof. Vanovič zariadil, že Povereníctvo školstva SNR objednalo v Pedagogickom nakladateľstve knižné vydanie mojej práce v náklade 2000 exemplárov, ktoré bolo na základe poskytnutého adresára expedované zo skladu Slovenskej knihy v Krasňanoch po dva kusy do rôznych stredných škôl po celom Slovensku. Táto kniha má názov "Dr. I.Branislav Zoch a jeho storočná Physika." (SPN, Bratislava 1972 - pozn.autora.) A dostal som aj honorár.
    Toto je moje svedectvo o ľudskej veľkosti prof.Vanoviča, na ktorého budem vždy v dobrom spomínať a som presvedčený, že podobne ušľachtilo sa v živote zachoval mnoho ráz.
    Takto povzbudený, dal som sa opäť na písanie. Zvolil som si znova fyzikálnu tému, ale tentoraz z iného okraja. Napísal som prácu "Bojíte sa blesku?" Knižne ju vydalo nakladateľstvo ALFA Bratislava. Kniha sa dostala na medzinárodný knižný veľtrh v Moskve, kde zaujala účastníkov z Kazachstanu až tak, že sa zmluvne dohodlo jej vydanie v ruštine v náklade 10 000 -12 000 exemplárov, honorár a jedenásť autorských výtlačkov. Prvé dva body dohody boli splnené, ale autorské výtlačky som z neznámej príčiny nedostal.  
    Kniha vyšla v ruštine pod názvom "Moľnija i čelovek". Mal som veľký záujem mať túto verziu. Prosil som rôznych známych, ktorí cestovali do Sovietskeho zväzu, aby mi ju kúpili, že ju preplatím hoci aj v dolároch. Ale nikomu sa ju nepodarilo kúpiť. Môj syn sa dostal na dlhší pobyt do Moskvy a boli sme ho s manželkou navštíviť. Pri tej príležitosti sme poprechodili viacero kníhkupectiev, či hľadanú knihu niekde neuvidíme. Všade ju predčasom mali, ale už bola vypredaná. V Sovietskom zväze boli témy o elektrine dosť vychytené. Ale aj tak sme si pomohli. Požiadal som syna, aby navštívil Ústrednú knižnicu v Moskve (vedel som, že tam musia mať každý titul, vydaný na území ZSSR) a aby mi ju okopírovali. To sa podarilo. Mám teda xeroxové kópie, u nás zviazané do knihy, ktorej každá druhá strana je biela, pretože kópie sú jednostranné. Ale aj tak som jej veľmi rád.
    To bola taká literárna epizódka, pretože iskra záujmu, ktorú vo mne vzbudila práca I. B. Zocha, vo mne neustále tlela. Položil som si otázku: Bol I. B. Zoch v 19.storočí jediným autorom slovenskej fyzikálnej učebnice?
    Keď som písal o Zochovi, ešte som nevedel o Dr. Andrejovi Radlinskom. Radlinský bol zhodou okolností rodákom z Oravy podobne ako I. B. Zoch. Jednou z jeho významných prác bol "Školník" pre katolícke elementárne školy - obsahujúci  „hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodbabníctvo a nauku o právach a povinnosťach občanských“.
    Slovenských učebníc pre základné školy bol v jeho časoch veľký nedostatok. Jeho "Školník" bol veľmi praktický, lebo v jednej knihe bolo prakticky zahrnutých desať učebníc rôznych predmetov. Mali sme takýchto schopných a šikovných rodákov aj viac?
    Znova som sa vybral do knižníc, aby som nakoniec s potešením dospel k záveru: v prvej polovici 19.storočia som nenašiel jediného autora, ktorý by písal o fyzike po slovensky, v druhej polovici 19. storočia som však takých autorov narátal (spolu s I. B. Zochom a A. Radlinským) - desať! A to ma veru potešilo. A aj ma to inšpirovalo napísať o každom z týchto slovenských dejateľov, a to pod poetickým spoločným názvom "Desať vetiev slovenského fyzikálneho stromu v druhej polovici minulého storočia".
    S vydaním spomenutého diela to už nebolo také jednoduché ako s prácou o I. B. Zochovi. Už som nemal naporúdzi žiadneho mecenáša, problém s vyhľadaním nakladateľa som musel riešiť sám. Najprv som sa obrátil na Vydavateľstvo ALFA Bratislava. Ale tam mi povedali, že to nie je pre nich vhodná téma. No poradili mi aj, aby som sa skúsil obrátiť na fond Pro Slovakia.
    Nemal som v tomto smere žiadne skúsenosti. Nechal som si poradiť a požiadal som fond Pro Slovakia o príspevok 300 000,-Sk na vytlačenie mojej knihy v náklade 4 000 exemplárov. Ale odpoveď neprichádzala ani po štyroch mesiacoch čakania. Vybral som sa teda informovať sa.  Už bolo rozhodnuté; vraj peňazí bolo málo a žiadateľov veľa, na Vás sa neušlo. Ale nič to - príspevky sa budú rozdeľovať znova, napíšte si novú žiadosť. Takto poučený, druhý raz som požiadal o príspevok vo výške už len 100 000,-Sk. Napokon bol odsúhlasený príspevok 60 000,-Sk. S potvrdením o týchto finančných prostriedkoch som zašiel do vydavateľstva Slovenskej akadémie vied Slovak Academic Press (SAP), kde objednávku na vytlačenie knihy prijali. Kniha "Desať vetiev slovenského fyzikálneho stromu v druhej polovici minulého storočia" vyšla v r.1994.
    Moje ďalšie snaženie pokračovalo na pôde Jednoty slovenských matematikov a fyzikov (JSMF).
    Prof.Vanovič zariadil, že som sa stal predsedom komisie pre históriu fyziky JSMF v bratislavskej pobočke JSMF. Ja, stredoškolský profesor, som riadil prácu komisie, v ktorej boli vysokoškolskí pedagógovia. Vo funkcii predsedu som pôsobil dve volebné obdobia (spolu šesť rokov) a teraz som už deväť rokov podpredsedom.
    Keď som uvažoval o pláne práce našej komisie, napadlo ma zamerať prácu komisie na zistenie, koľko významnejších matematikov, fyzikov a astronómov pôsobilo na Slovensku - a ktorí to boli. Išlo teda o zistenie osobností uvedených profesií, ktorí boli slovenského pôvodu, a dokázali sa presadiť aj v širšom medzinárodnom meradle, alebo naopak, o osobnosti cudzieho pôvodu, ktorí však pôsobili na Slovensku a ich práca znamenala pre našu vlasť cenný prínos.
    Spočiatku sa ani nezdalo, že ich bude nejaký podstatnejší počet. Sám som ho odhadoval na niekoľko málo desiatok. Napokon sa ukázalo, že vieme čosi napísať spolu o 102 osobnostiach. Táto súborná práca vyšla pod názvom "Matematici, fyzici a astronómovia na Slovensku" nákladom JSMF v roku 1995 v počte 700 exemplárov. V súčasnosti je už pripravené jej rozširené vydanie, ktoré bude pojednávať spolu o 252 osobnostiach.“

    Na tomto mieste priame rozprávanie RNDr. Alberta Hlaváča o jeho záujme o históriu fyziky na Slovensku možno ukončiť. Sám sa pomaly a nebadane stával jej súčasťou, veď 7. novembra 1999 oslávil svoje 80.narodeniny. Toto krásne životné jubileum začal oslavovať už v predstihu so svojimi starými priateľmi - účastníkmi seminára na Richňave. Keď som sa ho pri tej príležitosti pýtal, čo si dnes v živote najviac cení, odpovedal bez váhania: svoje pozoruhodné zdravie, s ktorým je veľmi spokojný, a životné šťastie svojich troch detí. Ťažko pochybovať o tom, že to nie je vec náhody, ale solídnej výchovy od človeka, ktorý pol svojho života študoval spôsoby vzdelávania našich dedov a pradedov.
    Životný optimizmus do ďalších dní mu dodávalo aj vedomie dobre vykonanej práce, ktorá nám ostáva zhmotnená v uvedených publikáciách na všeobecný úžitok. Domov som si zo 6. MESDEF-u odnášal knihu "Desať vetiev slovenského stromu v druhej polovici minulého storočia" s jeho vlastnoručným venovaním. Ten názov bude o rok, o dva, zastaraný (už bude potrebné v tých súvislostiach hovoriť o polovici predminulého storočia), ale samotný slovenský fyzikálny strom, aj v dnešných obtiažnych podmienkach, naďalej košatie a rodí. A s trochou nadsázky možno autora tejto metafory tiež prirovnať k plodu, ktorý na tomto strome vyrástol a dozrel.

   Spomienka na Vás, RNDr. Albert Hlaváč, bude u poniektorých z nás ešte dlho žiť.
 
Poznámky:

1) prof. RNDr. Ján Chrapan (9.9.1908 - 20.9.1969 mim.prof.)
2) Na gymnáziu v Bratislave-Petržalke, neskôr na gymnáziu v Bratislave-Ružinove (ul.Horváthova)
3) Prof. RNDr. Ján Vanovič (17.1.1907 Martin - 25.2.1973 Bratislava), od r. 1948 profesor fyziky na Pedagogickej fakulte UK , od r.1953 dekan Prírodovedeckej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, od r.1961 profesor na Katedre jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty UK. Bol členom Slovenskej i Československej mierovej rady, predsedom Jednoty čsl. matematikov a fyzikov, podpredsedom Slovenskej astronomickej spoločnosti atď.
4) Prof. RNDr. Sergej Usačev, DrSc (15.12.1926 Brno - 8.12.1996 Bratislava), vedúci Katedry jadrovej fyziky na PF UK v Bratislave. Dekan PF a prorektor UK. Založil a vybudoval Ústav fyziky a biofyziky pri UK.
5) Prof. Ján Eugen Fischer (5.5.1905 Martin - 4.2.1980 Bratislava), profesor teoretickej fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK (pozri článok "K nedožitým deväťdesiatinám J.E.Fischera", MaF 1/1995), recenzent knižného vydania Hlaváčovej práce "Dr. I. Branislav Zoch a jeho storočná Physika"
6) doc. RNDr. Július Chovan, spolurecenzent s prof. Fischerom a doc. RNDr. Petrom Balážom
7) Pravdepodobne sa jedná o pedagóga-fyzika RNDr. Karola Klobušického (1935 - 1994), ktorý promoval na RNDr. tiež v r. 1970 na Prírodovedeckej fakulte UK, v odbore teórie vyučovania fyziky. Pozri "Matematici, fyzici a astronómovia na Slovensku", JSMF 1995, str.51.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?