Balada o jedenástich percentách

Autor: František Cudziš | 1.10.2016 o 12:52 | Karma článku: 2,47 | Prečítané:  847x

    V 70-tych rokoch minulého storočia bola informatizácia ešte len v plienkach a internet vôbec neexistoval. Kdesi som sa dočítal, že čítanie dennej tlače sprostredkúva odborníkom až 11% informácií využiteľných v ich odbore.

    Už vtedy pretrvávala situácia, že údajne desať percent vedeckých pracovníkov tvorilo tridsať percent výsledkov. Teda mali štvornásobnú výkonnosť oproti priemernému akademickému "pracantovi" a iks-násobnú výkonnosť proti takému, čo si zmýlil životné povolanie. Mnohí sa len viezli na úsilí najlepších, niektorí vedúci trvali na tom, aby boli uvedení ako spoluatori výsledkov práce iných. Nijako ma to nenadchýnalo.
    V 70-tych rokoch som nastúpil do svojho prvého zamestnania. Prezamestnanosť v mnohých sférach bola bežnou vecou a dotklo sa to aj mňa. Moja pracovná náplň bola, úprimne povedané, nedostatočná. Preto som mal v pracovnej dobe mnoho voľného času, ktorý som ale nemienil len tak prehajdákať. Chodil som okolo seba s otvorenými očami a všímal som si praktické vedomosti, napr. spôsoby rôznych praktických zručností. Po prívale teoretických školských vedomostí to bola osviežujúca zmena.
    Ale zachoval som si aj záujem o vybrané teoretické otázky, na ktoré som sa chcel "pozrieť" prostredníctvom experimentu. K tomu som potreboval okrem samotného návrhu aj technickú prípravu. Musel som sa obrátiť na konkrétnych "fachmanov" v mojom okolí. Hneď začali vymýšľať, ako by sa to dalo spraviť jednoduchšie a bol problém ich prehovoriť, aby to predsa len spravili podľa mojich predstáv.
    To bol hlavný dôvod, že som si zaumienil pripravovať všetko sám, aj keby som sa mal pritom narobiť päť-desaťkrát viac než bolo nevyhnutné. A, pretože som mal prístup do rôznych dielní, postupne som sa naučil pracovať na sústruhu, zvárať elektrickým oblúkom aj plynom (bez ochrannej atmosféry), zvládal som prácu na základných druhoch stolárskych strojov (vrátane frézy), priučil som sa čalunníctvu (aj tam som videl fyziku "v praxi") a autolakýrnictvu, i práci s dentakrylom a "núdzovým spôsobom" práce s bežným komerčným sklom.
    Keď sa mi dostala do rúk Procházkova príručka "Základy horolezectva", a uvedomil som si, že horolezecké techniky sa zakladajú prakticky výlučne na znalosti fyzikálnych zákonitostí, tak ma to nadchlo, že som sa vo veku dvadsaťšesť rokov prihlásil na horolezecký kurz, úspešne som ho absolvoval a horskú turistiku som potom striedal s lezením vo Vysokých Tatrách. Horolezectvo je však veľmi tvrdý šport, kde človek musí niekedy zvládnuť aj nepredstaviteľný, priam živočíšny strach o svoj život. Reálne podmienky v stene totiž neraz neumožňujú využiť žiaden spôsob účinného istenia sa, a tomu, čo vám umožní stenu doliezť v zdraví, sa v horolezeckom slangu hovorí "morál".
    Behom niekoľkých rokov som vykonal desiatky, ba stovky rôznych fyzikálnych a (predovšetkým) chemických experimentov. Pretože som nemal potrebné laboratórne podmienky a látky potrebnej kvality, považoval som ich za "orientačné". Ale v mnohom pre mňa poučné.
    Nebolo jednoduché úspešne opakovať čo len niektoré základné učebnicové experimenty. (Stretol som sa s myšlienkou, že opakovanie známych pokusov je dobré prinajmenšom nato, aby sa človek uistil, že prírodné zákony stále platia.) Mnohé moje snaženia skončili nezdarom, a dlho som si nevedel uvedomiť základnú príčinu, až sa mi raz dostal do rúk článok (v súlade s tézou o jedenástich percentách) o význame detailu.
    Pri technickej príprave svojich experimentov som bol limitovaný tým, čo som mal k dispozícii. Základ celku "aparatúry" tvorili predmety najrôznejšieho pôvodu - predovšetkým s prihliadnutím na ich tvar, ktorý mi vyhovoval. Chýbajúce "medzikusy" som vyrábal sám. Ak som nezvládol  výrobu niektorých tvarových detailov, zvyčajne nasledoval celkový nezdar. Preto som sa snažil postup obrátiť a navrhovať technickú prípravu svojich experimentov s prednostným riešením detailov.
    Túto fázu môjho osobného života skončilo manželstvo a založenie rodiny.
    Bolo len otázkou času, keď som sa v nových podmienkach preorientoval na teoretickú prácu. Detaily sú dôležité aj v teoretickom myslení a neúprosne vedú človeka k mimoriadnej logickej dôslednosti. Neustály tréning vedie športovca k napohľad neuveriteľným výkonom, ako som to mal možnosť vidieť v horolezectve. Analogicky, podobne neuveriteľné výsledky môže mať neustály tréning mysle.
    Na jednej strane máme principiálne fakty, na druhej strane v poznaní niekde chýba logický súvis medzi nimi. Vždy som vychádzal z presvedčenia, že v prírodovednej oblasti "všetko súvisí so všetkým ". (Podobné je to aj v spoločenskej oblasti). Videl som určité "medzery neznáma" medzi významnými poznatkami a postrehol som aj chabé zdôvodnenia niektorých uznávaných súvislostí. Pre potreby vlastného uvažovania som tieto zdôvodnenia pomenoval pojmom "slovné mosty". A musím povedať, že tieto slovné mosty, ktoré v podstate predstavujú "mlátenie prázdnej slamy", ma nijako nenadchýnali.
    Po spoločenskej zmene v r. 1989 som sprostredkovane nadviazal kontakt s redakciou Technických novín (TN), menovite s Mgr. Milošom Drastichom. S jeho podporou Technické noviny, do svojho zániku v r. 1994, uverejnili viacero mojich článkov. Pod spoločným mottom "Veda ako dobrodružstvo poznania" vyšli tieto články:

    TN 32/91  Čo Vy ny to, Dr. Grygar?
    TN 34/91  110. výročie Michelsonovho-Morleyovho experimentu
    TN 46/91  Kozmodrift mení vedecký svetonázor
    TN 47/91  Kozmodrift mení vedecký svetonázor (dokončenie)
    TN 11/92  Dve miery mechanického pohybu
    TN 13/92  Kozmodrift a gravitácia
    TN 14/92  Schrödingerova mačka
    TN 49/92  Zákon sily (skomolený pri príprave do tlače)
    TN 51/92  Zákon sily (dokončenie)

    Urobil som tak čiastočne aj v nádeji, že onen hypotetický jedenásťpercentný kanál toku odborných informácií bude možno fungovať aj v prípade Technických novín.
Už tieto články sú dôkazom o mojom vytrvalom a dlhodobom snažení sformulovať zmysluplnú teóriu kozmodriftu.
    Názvy jednotlivých článkov naznačujú, že som sa už vtedy zaoberal dopadom existencie kozmodriftu na rôznu fyzikálnu problematiku. Ako som však skôr (v inom článku na blogu) konštatoval, vtedy som ešte nevedel toľko čo dnes.
    Principiálny význam pre všetko moje úsilie v tomto smere mal článok F. Engelsa "Miera pohybu. - Práca." V súvislosti s tým sa však doc. Záviš Bochníček v Technických novinách vyjadril, že "Engels bol zlý fyzik, a ešte horší filozof." V tom istom periodiku som mu odkázal, že "nech nehovorí do vecí, ktorým nerozumie". Vedel som o jeho zásluhách pre astronómiu. To mu však nedávalo právo, aby sa vyjadril, ako som uviedol. Raz som natrafil na Engelsov článok, v ktorom pojednával o derivácii. Keď som si to spojil s jeho postrehmi vo fyzike, nadobudol som presvedčenie, že F. Engels bol pán(!) fyzik, ktorý ľahko strčil do vrecka aj niektorých špecializovaných odborníkov. Jeho názory v spoločenskovednej oblasti s tým nijako nesúvisia a ani ma nikdy nezaujímali.
    Uvedené články vzbudili určitý ohlas, ba aj solídnejší záujem. Vznikla tak určitá príležitosť prezentovať základy teórie kozmodriftu v odbornom prostredí. Vtedy som však ešte nebol na svoju úlohu dostatočne pripravený a túto príležitosť sa mi nepodarilo využiť. Mrzelo ma to predovšetkým kvôli ľuďom, ktorí kvôli mne riskovali svoju odbornú reputáciu. Nič sa však nedalo robiť.
    Zhodou okolností som býval o dva domy ďalej od prof. RNDr. Jána Chrapana (ml.), DrSc., ktorý v deväťdesiatych rokov pôsobil na Vojenskej akadémii Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši (pozri: http://www.osobnostivedy.sk/osobnost/prof-rndr-jan-chrapan-drsc). Bol spolu s RNDr. Evou Tokarikovou (iniciátorkou myšlienky) spoluzakladateľom aperiodického zborníka "Myšlienky a fakty" (MaF), neskôr charakterizovaného na svojej titulke ako "zborník slovenských prírodovedcov a technikov".
    Kontaktoval som prof. J. Chrapana o dva roky potom, ako som túto skutočnosť zistil. Prijal ma s porozumením a umožnil mi publikovať v MaF-e na rôzne témy, predovšetkým však o problematike teórie kozmodriftu. Od čísla MaF 1/1999 (ISBN 80-88682-38-X) som sa stal členom redakčnej rady zborníka.       Pri práci som sa stretol aj s informáciami, ktoré mi dodatočne doplnili osobný rozhľad. Napríklad som sa dozvedel o pohnutom osude prof. Jána Eugena Fischera (pozri: http://www.ddp.fmph.uniba.sk/pomoc/fyzici/fischer/fischer.html), u ktorého som skladal skúšku, a už vtedy na mňa pôsobil dojmom skromného, tichého  a akosi zatrpknutého človeka. Za všetko, čím mi napomohol, mu i touto cestou srdečne ďakujem.
    Prof. J.Chrapan mi opakovane umožnil aj účasť na medzinárodných seminároch z dejín fyziky (MESDEF), ktoré sa konali pod záštitou Univerzity Komenského. Zúčastnil som sa aj niekoľkých seminárov o didaktike fyziky na stredných školách (DIDFYZ).
    Keď sa stal prof. J. Chrapan dekanom Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici, založil tradíciu tzv. "Banskoštiavnickych dní" a pred otvorením prvého ročníka bol trochu vzrušený. Ponúkol mi otvoriť túto špecifickú udalosť namiesto neho, čo som aj prijal a úvodné slávnostné chvíle som aj "odmoderoval". Potom nasledovala plenárna prednáška prof. Milana Ružičku o projekte cyklotrónového centra v Bratislave, ktoré sa malo realizovať na základe deblokácie ruského dlhu v objeme päť miliárd slovenských korún. Plánované centrum malo byť využívané na medicínske účely (výroba rádiofarmák s polčasom rozpadu cca dve hodiny, využiteľné v oblasti Brno-Wiedeň-Budapešť-Bratislava/Západné Slovensko) a na fyzikálne experimenty v pomere 99:1. Žiaľ, projekt centra sa nezrealizoval.
    Pri redakčnej práci na zborníku som najviac spolupracoval so zosnulým Pavlom Šebestom (1946 -2014), spolupracovníkom prof. J. Chrapana na VA SNP v Liptovskom Mikuláši. Veľa informácií sme čerpali z diela PhDr. Jána Tibenského, DrSc. (1923-2012) "Priekopníci vedy a techniky na Slovensku", 1-3 (1986-1999).
    Zborník "Myšlienky a fakty" pre mňa predstavoval ďalší informačný kanál (s potenciálom hypotetických jedenásť percent posunutia základných informácií o teórii kozmodriftu k patričným odborníkom. Povinné výtlačky sa totiž zasielali do Centra vedecko-technických informácií (CVTI) v Bratislave, do knižníc niektorých slovenských univerzít ale aj súkromným osobám, ktoré si predplatili jeho odber.
    Pokúsil som sa o projekt brožovaného vydania ucelenej teórie kozmodriftu v podobe mimoriadnych čísel zborníka MaF. Z plánovaných sedem kapitol vyšli len tri (Maf 3/1999, ISBN 80-88682-41-X, MaF 2/2000, ISBN 80-88682-47-9 a MaF 4/2000, ISBN 80-88682-49-5). Na vtedajšie časy ma to stálo nemalé finančné prostriedky, musel som projekt zastaviť. Zverejnené myšlienky, založené kdesi na policiach CVTI, zapadajú prachom.
   Táto predstava by pôsobila priam baladickým dojmom, keby sa opakovane nepotvrdzovalo, že "všetko zlé je na niečo dobré". Časom som niektoré momenty teórie kozmodriftu zdokonalil a - to som na samom počiatku svojich snáh nemohol vedieť - medzičasom pribudol nový komunikačný fenomén: internet. Spolu s možnosťou blogovať v tomto masmediálnom priestore.

    Príbeh kozmodriftu pokračuje.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?