reklama

Počítam, teda som! Ale či aj myslím? V.

Matematika nie je veda. Matematika je len pracovný nástroj vedca, avšak tak vysoko sofistikovaný, že zvládnuť príručku na jeho správne používanie je - hotová veda. Kráľovnou vied je filozofia, študujúca fyzikálne predstavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

 Predchádzajúce pokračovania tohto článku sa dočkali pomerne výraznej diskusie, ktorá dokopy - ak si odmyslím rôzne, subjektívne ladené útoky na mňa i na iné osoby - nič podstatného nepriniesla. Až na jednu výnimku, ktorá podľa mňa vyváži všetko predchádzajúce. Prostredníctvom e-mailového kontaktu, uvedeného na http:/kozmodrift.sk, sa na mňa obrátila osoba, ktorá prikročila k posudzovaniu tam zverejneného obsahu krajne seriózne. Pre potreby tohto článku ju nazvem Kritik.
 Aby sme predišli ďalším viac-menej neplodným diskusiám na tému teória kozmodriftu, rozhodol som sa (korektne) zverejniť obsah tohto e-mailu ako príklad odozvy na moje myšlienky, o ktorú som sa vždy snažil. Citujem:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 »Dobrý deň, pán Cudziš.
 Po vašom produkovaní blogu po blogu na Sme.sk, som si povedal, že sa pozriem na kĺb vašej práce. Prešiel som podrobnejšie prvých päť kapitol uvedených na stránke www.kozmodrift.sk.
Zopár mojich poznámok sú len konštatovania, netreba im prikladať dôležitosť.
 Pri niektorych vašich úvahách sa vyskytli nejasnosti a nezrozumiteľnosti, na ktoré som tiež upozornil, a bol by som rád, ak by ste ich dali na pravú mieru a vyjadrili sa k nim.
 Svoje komentáre som ukončil pri kapitole päť, keďže je potrebný čas na prelúskanie sa ďalších kapitol, i keď neviem či to bude mať zmysel. V kap. štyri som objavil závažnú chybu, ktorá vyvrcholila tiež v chybných tvrdeniach v kapitole päť. Ide o elementárnu chybičku krásy a tou je rozmerová analýza, kde sú zmiešané hrušky s jablkami. Čo mám konkrétne na mysli, je popísané v dočasnom zhrnutí na konci piatej kapitoly. ...
 Dočasné zhrnutie:
 Autor nemá jasno v pojmoch energia, práca a výkon. Nerozumie pojmu zákon zachovania energie. Text je písaný miestami nezrozumiteľne a je málo vysvetlený. Autor pre vzťah (4) nepodal rozumný argument (dôvod) prečo by mal platiť. Autor sa skôr prikláňa ku svojim pocitovým formuláciám.
Veľký nedostatok - až elementárnej chyby sa autor dopustil vo štvrtej kapitole, kde analyzoval pružnú zrážku dvoch telies. Okrem nejasných formulácií pojmov ako vnútorná energia, a zákon zachovania kinetickej energie, autor hlavne odignoroval rozmer jeho definovanej hmotnosti vo vzťahu (12), ktorá má rozmer kg, a jej pravou stranou, ktorá má rozmer kg.m/s.
 Z tohoto faktu autor vyvodil zo vzťahu (18), vzťah (19). Lenže touto cestou vzťah (19) nemá rozmer hmotnosti, a nemožno ho porovnať so vzťahom (20), ktorý ho má. Následným porovnaním vzťahu (20) už autor vyvodzoval následne chybné závery svojej teórie. Od tohto okamihu boli ostatné závery chybné a nemalo ich zmysel komentovať.
 Niekde som upozornil autora na nejasnú formuláciu myšlienok. Bol by som rád, ak by mi ich autor ozrejmil.
 Ku ďalším kapitolám som sa zatiaľ nedopracoval.« Koniec citátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Text prvých piatich kapitol bol skopírovaný, v ňom farebnou plochou vyznačené vybrané pasáže a k nim farebným písmom doložený vlastný komentár odosielateľa - Kritika.
 Toto je príklad zodpovedného prístupu k niečomu novému, neznámemu. Kritik najprv vynaložil nevyhnutnú námahu oboznámiť sa s (podstatnou) časťou textu teórie kozmodriftu, ako sa nachádza na webe. Predpokladám, vyplýva to z celkového ladenia jeho e-mailu, že veľmi rýchlo - už možno pri vzťahu (4) - nadobudol dojem, podobný s názorom Ctirada Klimčíka, ale - na rozdiel od neho - nič mi dopredu nedoporučuje; postupuje racionálne. Až nápadne mi to pripomína systém práce pestovaný na "západniarskych" školách.
 Ako vidno, moju prácu ani trošku "nešetrí", ale ani ju hneď nezatracuje. Rezervovane čaká na doplňujúce informácie. Aj preto hovorí o "dočasnom zhrnutí".
 A teraz je rad na mne.
 Keď som na tým tak uvažoval, rozhodol som sa zverejniť tiež svoju odpoveď na spomínaný e-mail. Nemôže to byť na škodu veci. Azda bude zaujímať aj viacerých iných.
 Z vlastných skúseností viem, že prchkejší ľudia nemajú dosť trpezlivosti - "zadrapia sa" do prvého momentu, ktorý sa im nepozdáva - a reagujú spontánne, často aj na vlastnú škodu. Seriózni ľudia naopak, sú vo svojich prejavoch uvážlivejší, skôr ako zareagujú si veci najprv dobre rozmyslia. Napohľad sa zdá, že ich niet, že ani neexistujú. Ale ja som si istý, že existujú a sledujú zboka diskusiu medzi "rýchlo rozmýšľajúcimi".
 Najprv pár slov k počiatkom teórie kozmodriftu. -
 Bolo to ešte v minulom storočí. Do prelomu tisícročí chýbalo ešte pekných pár rokov, a ja som už vtedy uvažoval nad koncepciou teórie kozmodriftu. Koncepcia relativity ma neuspokojovala, lebo v podstate predstavuje len návod, ako v špecifických prípadoch (predovšetkým v oblasti vysokých pozorovaných rýchlostí) počítať, aby sme sa dostali k správnemu výsledku. Ale zmysluplné zdôvodnenie toho postupu jednoznačne chýba.
 Je to pochopiteľné. - Matematika ako púhy nástroj vedeckej práce takú schopnosť nemá. A filozofia prírodných vied, od čias nástupu relativistických koncepcií, akoby stratila dych.
 Jedným z odvetví filozofie sú dejiny filozofie. Je veľmi užitočné mať aspoň základný prehľad v tejto oblasti. Dejiny filozofie dokumentujú kľukatý, namáhavý postup na ceste k presnejšiemu poznaniu, k dokonalejšiemu vedeckému svetonázoru, zovšeobecňujú najdôležitejšie momenty z oblasti všetkého ľudského vedenia. Voľakedy bola filozofia kráľovnou vied v tom zmysle, že zjednocovala množinu izolovaných poznatkov do uceleného obrazu sveta. Najcharakteristickejšou črtou tohto obrazu bola jeho názornosť a pochopiteľnosť tzv. "zdravým rozumom".
 Časom si však každá špeciálna veda začala dokumentovať svoj historický vývoj sama a odborníci si začali vytvárať podobné odnože dejín svojej vedy a filozofie prírodných vied. Hlavný dôraz pri vedeckej práci sa začal klásť na experiment a na matematické zdôvodnenie výsledkov. Požiadavka názornosti sa vedome zatláčala do úzadia a začala sa zaznávať.
 Ťažisko filozofie sa presunulo z prírodovednej oblasti do oblasti humanitných a spoločenských vied, takže všeobecná filozofia sa - vo vzťahu k filozofii prírodných vied - ocitla v postavení Popolušky, ktorá nemôže (a už ani nevie) hovoriť do ich konkrétnej problematiky, pre jej zložitosť.
 Osobne si myslím, že to nie je dobrý stav.
 Odborníci z najrôznejších vedných oborov pri svojej práci suplujú profesionálnych filozofov aj v otázkach, kde oni sami sú už len amatéri. A tak vznikla akási "pseudofilozofia" prírodných vied.
Neviem, čo bolo toho príčinou, či vlastná ješitnosť najvýznamnejších predstaviteľov vedných odborov - vedúca k zapieraniu možnosti, že by oni (pri všetkej svojej učenosti a tituloch) niečo nevedeli; alebo čičíkanie vlastnej nedočkavosti po "konečnom" poznaní - spočívajúce v sebaklame, že ďalej sa už ísť nedá.
 A tak začali bagatelizovať svoju nevedomosť spôsobom:
 Načo nám je vedieť, čo je hmota?
 Načo nám je vedieť, čo je čas? Dôležité je len vedieť, ako čas merať a deliť na časti.
 Načo nám je vedieť, čo je energia? Vystačíme si predsa s poznatkom, že sa zachováva.
 Všetko je relatívne! Vôbec nevadí, že sme vývojom vedy prišli o osvedčené klasické poznatky. Síce sme jedny istoty stratili, ale dokázali sme ich nahradiť inými... Prečo práve takými? - Takto sa pýtať nemá zmysel!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Podľa mňa, vážení, to je "pseudofilozofia". A nemôžem sa ubrániť asociácii s Kuzánskeho dielom "O učenej nevedomosti a nevedomej učenosti". Rovnako ma napadá pojem "profesionálna deformácia". Existuje tu nezanedbateľná miera pravdepodobnosti, že napríklad -vo fyzike - "relativisti" sú svojím vzdelaním určitým spôsobom akoby "pokazení". Matematický formalizmus uprednostnili pred dôsledným chápaním objektívnych fyzikálnych súvislostí. Namiesto komplexného pochopenia usporiadania reálneho sveta sa uspokojili s "modelmi" fyzikálnej reality.
 Ako takí nemajú veľkú šancu vytvoriť pre pokrok vedeckého svetonázoru podstatnejší prínos.
 Keď sa na blog.SME sporadicky ozvú humanitne zameraní učenci, ktorí predsa len majú ku klasickej filozofii bližšie, s myšlienkou zmenšiena aktuálneho rozdielu medzi vedeckými pracovníkmi v prírodovednej a humanitnej oblasti (s čím súvisí aj osobné ohodnotenie jednotlivcov a financovanie ich odboru), "tvrdo vedenú" diskusiu ovládnu "prírodovedci" a hlas odvážneho blogera ostane hlasom volajúceho v púšti. 
 Posledný príklad v tomto smere predstavuje článok prof. Ericha Mistríka (pozri: http://mistrik.blog.sme.sk/c/435173/nepriatelmi-spolocenskych-vedcov-nie-su-prirodovedci.html)
 Spomínam to preto, lebo zastávam názor, že kvalitu filozofického povedomia v oblasti prírodných vied - ak to tak môžem nazvať - je najvyšší čas podstatne vylepšiť. A nielen to.
 Teóriu kozmodriftu som sa snažil tvoriť ako fyzikálno-filozofickú alebo filozoficko-fyzikálnu koncepciu. S principiálnym zámerom udržať názornosť jej fyzikálnych predstáv pre tzv. "zdravý rozum", a to aspoň na nevyhnutnom minime. Okrem toho chcem dosiahnuť vyváženosť jej podania pomocou čo najjednoduchšieho matematického aparátu a logického systému fyzikálno-filozofických pojmov.
 Aj preto som sa v druhej časti tohto článku trochu obšírnejšie venoval antológii z diel filozofov (predovšetkým idealistických, renesačných a racionalisticky zameraných filozofov - povedzme - do konca 19. storočia), o ktorej vydanie, v prostredí vyznávajúcom (dialektický) materializmus, sa svojho času zaslúžil akademik Hrušovský s kolektívom spoluautorov.
 Môj Kritik svoju námietku voči využitiu práce filozofa pre text teórie kozmodriftu na http:/kozmodrift.sk použil proti F. Engelsovi s poznámkou, že jeho článok "Dve miery pohybu. - Práca." nebol prínosom pre vedu. No, ako sa to vezme.
 Ja som sa s týmto článkom stretol v knihe, ktorá vznikla redakčnou úpravou časti jeho pozostalosti, pod názvom "Dialektika prírody". Opakovane som sa k tejto knihe vracal, aby som študoval Engelsov literárny prejav, ktorý mi imponoval. A najradšej som si čítaval jeho zmienený článok. Až tam som pochopil, ako ťažko sa rodia a presadzujú nové prírodovedné poznatky. Ako uvádza Engels, len taká "malichernosť" ako otázka, čo je objektívnou mierou mechanického pohybu - či hybnosť alebo kinetická energia - sa riešila minimálne štyridsať rokov a do riešenia sa zapojili desiatky významných odborníkov svojej doby.
 Z textu vyplýva, že Engels neuvažoval o vektorovej povahe hybnosti, ale vedel veľmi výstižne poukázať, že ani významným fyzikom dlho nebola zrejmá objektívna povaha energie, ktorá umožňuje jej (ekvivalentné čo do množstva) premeny na rôzne formy. A tento moment je neklamným signálom, že objektívna realita je skrz-naskrz "previazaná" rôznymi fyzikálnymi a inými prírodnými súvislosťami, tvoriacimi celok, ktorého časti do seba ideálne zapadajú.
 Naše aktuálne vedomosti nám ešte nedovolia pochopiť toto grandiózne dielo "prírody" vcelku, ale to by nás nemalo odradiť.
 Rozhodneme vieme, že keby "energia ako taká" nebola objektívna entita, neexistoval by dôvod na to, aby sa - čo len časti - jej relatívne prisúdených množstiev, pri premene na iné formy, museli čo do množstva striktne zachovávať.
 Keby "zárodok" relativistického správania nebol (dialekticky) obsiahnutý v hmotných telesách už pri malých pozorovaných (relatívnych) rýchlostiach, nebol by ani dôvod na to, aby sa relativistické správanie markantnejšie prejavilo pri vysokých pozorovaných (relatívnych) rýchlostiach. A, ak teória kozmodriftu správne predpokladá, že náš vesmír ako celok ("kozmoola") sa objektívnym priestorom pohybuje rýchlosťou svetla "c", ako je možné, že hmotné telesá - s vnútornou štruktúrou - vôbec existujú?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A teraz - konečne - sa dostávam k odpovediam na námietky Kritika.
 Ešte najprv poznamenám, že zverejniť text teórie kozmodriftu na webe, sa ukazuje ako správny počin. Z blogu nie je prakticky možné robiť "učebnicu" fyziky, pretože napríklad matematické vzorce vyjadrené vo formáte ".doc" nemôže bloger previesť do formátu ".html".
Ale pojednávať o nich - s odvolaním sa na ich umiestnenie na webe, kde sú znázornené presne, v korektnom tvare (napr. s rôznymi hornými i dolnými indexami) - možno, takže to využijem.
 Kritik namieta proti vzťahu (4), t.j. proti vyjadreniu zákona sily v tvare "F = 2.m.a", ako som už o ňom pojednával na inom mieste.
 Ďalej Kritik vychádza z predpokladu, že "zotrvačnosť telesa je vlastnosťou (jeho) hmoty".
Nebudem tento postoj komplikovať napríklad Machovým princípom, a rovno poviem, že tento predpoklad je nesprávny.
 V teórii kozmodriftu predpokladám, že "zotrvačnosť telesa je daná jeho celkovou energiou".
 V kap.3 som na patričnom mieste konštatoval, citujem:
 »Čo však v skutočnosti pozorujeme pri zmene pohybu telesa?
 Naše pozorovanie je vizuálne. Poznáme hmotnosť daného telesa a jeho vonkajší tvar (formu). Keď meriame rýchlosť telesa, meriame, práve a len, rýchlosť – jeho formy. Keď pozorujeme zrýchlenie telesa, pozorujeme ho len z hľadiska jeho formy. Do telesa, do jeho vnútra, do jeho látkovej štruktúry na ktorejkoľvek úrovni (molekulovej, atomárnej, subatomárnej), vtedy jednoducho nevidíme. Nepoznáme jeho obsah. A to je zrejme príčina, prečo doteraz nikoho nezaujímalo, čo sa tam deje - pri zmene pohybového stavu telesa ako celku.
 Pritom je zrejmé, že sila, pôsobiaca na teleso, nezmení jeho pohybový stav, pozorovaný navonok - t.j. pohybový stav jeho formy – ani zamak skôr, kým sa najprv „neprestaví“, resp. neprispôsobí, zmene jeho vnútro, t.j. jeho obsah. Aby som bol presný, deje sa to súčasne.
 To teda znamená, že sila pôsobiaca na teleso, aby zmenila jeho pohybový stav, musí pôsobiť súčasne na jeho formu (makroskopický pohyb) i na jeho obsah (mikroskopický pohyb). Veď predsa vieme, že aj pohyb na mikroskopickej úrovni má svoju energiu. Ako taký má svoj podiel na celkovej zotrvačnosti daného telesa.
 A aký je to podiel? –
 V zmysle zákona akcie a reakcie je zotrvačnosť „formy“ a „obsahu“ každého makroskopického telesa rovnaká. Rovnaký musí byť aj pomer (vonkajšej) energie „formy“ a (vnútornej) energie „obsahu“ telesa.
 Za týchto okolností to už potom inak nevychádza, iba tak, že každá sila, o ktorej si myslíme, že poznáme jej veľkosť – odvodenú z pozorovanej, t.j. vonkajšej pohybovej zmeny formy telesa (o známej hmotnosti) – je v skutočnosti dvakrát väčšia!
 To je druhé nedopatrenie, ktoré si Newton neuvedomil, asi preto, že on nemudroval nad štruktúrou makroskopických telies. Pri svojich výpočtoch nahrádzal reálne telesá fiktívnymi hmotnými bodmi. Rozpracoval kinematiku hmotných bodov.« Koniec citátu.
 
 Cestu, ako sa dostať ku Kritikom namietanému vzťahu (12), začnem pri vzťahu (7), ktorý popisuje pružný zraz dvoch telies, totiž, že súčet kinetických energií telies pred zrazom sa rovná súčtu kinetických telies po zraze.
 Ale ešte pred tým v rýchlosti pripomeniem, ako sa klasická fyzika dopracovala k predstave kinetickej energie. Matematická symbolika je všeobecne známa. -

 dA = F.ds = dH.ds/dt = d(m.v).ds/dt = m.dv.v 
 A = m.v(na druhú)/2

 Použil som klasický Newtonov vzorec, preto vzťah (7) - prirodzene - platí.
 Platil by v každej súradnicovej sústave, teda aj objektívne (či nebodaj "absolútne") nehybnej?
Predpokladajme, že by to tak bolo.
 A teraz uvažujme, ako prebehne pružný zraz telies v súradnicovej sústave, ktorá sa pohybuje voči tejto nehybnej sústave rovnomerne priamočiaro rýchlosťou "w".
 Pozorovateľ A, ktorý by sa v tejto sústave nachádzal v pokoji, by videl priebeh zrazu podľa vzťahu (7). Z hľadiska rozmerovej analýzy predstavujú všetky členy nejaké hodnoty v jouloch.
 Ale pozorovateľ B, nachádzajúci sa v nehybnej súradnicovej sústave (a tiež v pokoji), by videl situáciu ináč. Podľa neho by zraz prebehol podľa vzťahu (8).
 Bez toho, aby sme uvažovali o povahe súčinu medzi jednotlivými rýchlosťami (teda či sa jedná o súčin skalárny, vektorový alebo ešte nejaký iný), roznásobme vzťah (8), a - na rozdiel od vzťahu (9) - vytvorme (ako jeho modifikáciu, za účelom väčšej názornosti) rovnicu, kde na ľavej strane budú jednotlivé členy, usporiadané podľa mocnín rýchlosti "w", a na pravej strane bude nula.
 Členy s druhou mocninou "w" sa vyrušia, a čo zostane, bude mať tvar:

 "w".(de facto zákon zachovania hybnosti) + (de facto z.z. kinetickej energie) = 0 (9a)

 Z hľadiska rozmerovej analýzy všetky členy vzťahu (9a) znova predstavujú nejaké hodnoty v jouloch, a to - prosím pozor! - pre ľubovoľnú rýchlosť "w".
 Či už bude w = 1 mm/s, alebo bude w = 1 cm/s, alebo w = 1 m/s ... alebo w = 300 000 km/s, na objektívnej platnosti vzťahu (9a) sa nič nezmení, a každý člen v ňom figurujúci predstavuje nejakú hodnotu energie.
 Zo zťahu (9a) tak vyplýva veľmi dôležitý fyzikálny záver. -
 Bez toho, aby sme vedeli povedať ako presne rýchlo, vieme len, že každá inerciálna sústava, v ktorej koexistujú zákon zachovania hybnosti a zákon zachovania (kinetickej) energie, sa v objektívnom priestore pohybuje rovnomerne priamočiaro.
 Už v zborníku "Myšlienky a fakty" (MaF 2/2000), ISBN 80-88682-47-9 som sa, pri problematike tzv. "kozmodriftových rovníc", v bode 6.2 zaoberal "svetom", kde by bola kinetická energia funkciou tretej mocniny rýchlosti, aby som ukázal, že v takom prípade by v ňom súčasne pôsobili dva rôzne zákony zachovania hybnosti (povedzme hybnosti A a hybnosti B) a "špeciálny" zákon zachovania kinetickej energie, kde by namiesto rýchlostí-skalárov figurovali rýchlosti-vektory.
 A ešte raz - pozor!
 Vzťah (9a) môžeme (formálne) matematicky rozčleniť na dva vzťahy:


 "w".(de facto zákon zachovania hybnosti) = 0 , (10a)
 (de facto z.z. kinetickej energie) = 0 , (10b)

a vzťah (10a) ďalej formálne predeliť hodnotou "w", aby sme sa dostali k notoricky známemu tvaru zákona zachovania hybnosti.
 Týmto krokom sa však "stratia" podstatné fyzikálne súvislosti.
 Po prvé. Z hľadiska formálnej rozmerovej analýzy, "zredukujeme" hodnoty energie (jouly) na hodnoty hybnosti (vyjadrené v kg.m/s).
 Po druhé. "Zničíme" tým (objektívne) vektorové výslednice vektora rýchlosti "w" s vektormi jednotlivých (relatívnych) rýchlostí telies pred zrazom a po zraze. Tým sa stratia veľmi dôležité fyzikálne súvislosti v našom chápaní usporiadania objektívnej reality.

 Aby sa teda nestalo to, čo nechceme, aby sa stalo, musíme vo vzťahu (10a) "vsunúť" rýchlosť "w" do každého jedného člena matematického zápisu - tu reprezentovaného výrazom - "(de facto zákon zachovania hybnosti)". Ak potom záporné členy opäť "premixľujeme" na pravú stranu (nula teda zmizne), dostaneme "takmer klasický" tvar zákona zachovania hybnosti pre prípad pružného zrazu.
 Hovorím "takmer klasický" tvar, pretože vzťah (10a) takto obsahuje - aj keď hovoríme o "hybnosti" - členy s (fyzikálnou) "štruktúrou" tvaru "w.m.v" a s rozmerom energie (t.j. členy s hodnotou vyjadrenou v jouloch).
 A je tu ďalšia patália. - Fyzici "štruktúru hybnosti" v tvare "w.m.v", pri svojich praktických výpočtoch, nikde nevidia. Aj pri experimentoch "vidia" len nejakú hmotnosť "m" a smerovo orientovanú rýchlosť "v".
Je to spôsobené tým, že rýchlosť "w" predstavuje (nevnímanú, objektívnu) rýchlosť súradnicovej sústavy, v ktorej je experimentátor (relatívne) nehybný. Z hodnoty "w.m" vidí len akýsi jej "priemet", t.j. hodnotu "m", o ktorej sa domnieva, že ju vie zmerať úplne presne v kilogramoch.
 A v tomto momente má Kritik pravdu, keď mi namieta v teórii kozmodriftu banálnu chybu v rozmerovej analýze.
 Sebakriticky musím uznať, že - ak na jednej strane ja osobne "totálne" bazírujem na požiadavke "matematickej precíznosti" vo fyzike, ako som sa už pri viacerých príležitostiach konkrétne vyjadril, musím sa tejto skvelej zásady dôsledne pridržiavať aj ja.
 Ja som síce na patričnom mieste, pri patričných súvislostiach, napísal - citujem:
 »Všetky členy v rovnici (9) majú rozmer energie – m.w2, m.w.v , m.v2.
 Rovnica (9) vyjadruje, že:
 1. Hmotnosti telies sa pružným zrazom nezmenili, a takisto sa nezmenila rýchlosť ŵ (symbol pre tzv. "transvektor"). Veď je aj zrejmé, že deje vo vnútri pohybujúcej sa súradnicovej sústavy nemôžu nijako ovplyvniť vlastný pohyb sústavy.
 2. Vďaka 1. bodu platí „zákon zachovania hybnosti“. Treba si však – s prihliadnutím práve na vzťah (9) - uvedomiť, že fyzikálnemu pojmu „hybnosť“ (s rozmerom kgm/s) reálne nič nezodpovedá. Ako vidíme, všetky členy v prvom rámčeku majú tiež fyzikálny rozmer (kinetickej) energie. Z praktických dôvodov môžeme, pre potreby riešenia konkrétnych úloh na pohyb telies, pojem hybnosť, definovaný ako súčin hmotnosti a (vektorovej) rýchlosti telesa, formálne vo fyzike ponechať, ale – pozor! –
 Neustále budeme musieť mať na zreteli, že tam, kde pozorovateľ (v pohybujúcej sa súradnicovej sústave) považuje za hmotnosť telesa hodnotu "m" , pozorovateľ (hľadiaci z nehybnej súradnicovej sústavy) vidí hodnotu "ŵ.m"! To znamená, že hmotnosť telesa, nachádzajúceho sa v pohybujúcej sa sústave, je v skutočnosti ŵ-krát menšia, ako si myslíme. ...« Koniec citátu.
 Výslovne som neuviedol, ako treba tento problém riešiť, aby nedochádzalo k zmätku v pojmoch.
 Už v mimoriadnych troch číslach zborníka "Myšlienky a fakty", venovaných problematike kozmodriftu, som zaviedol rozlišovanie medzi niektorými fyzikálnymi jednotkami v klasickej fyzike a v teórii kozmodriftu.
 Napríklad predmetný vzťah (4) bol dôvodom, aby som k jednotke sily "jeden newton [N]" zaviedol alternatívnu jednotku sily "jeden newtonian [Nn]" a k jednotke energie "jeden joul [J]" alterantívnu jednotku "jeden joulen [Jn]".
 Analogicky - ak je pre jednotku (pokojovej) hmotnosti, v klasickej fyzike, zavedený "jeden kilogram [kg]"- nech je, v teórii kozmodriftu, pre hmotnosť formálne zavedený (napríklad) "jeden kilen [kln]".
 Hmotnosť je v teórii kozmodriftu, z fyzikálno-filozofického hľadiska, považovaná za výraz (resp. spôsob) existencie hmotného objektu a za "invariant" voči akýmkoľvek zmenám svojej veľkosti, vrátane zdanlivého "relativistického" narastania.
 Potom, v súlade so vzťahom (12) bude platiť:

 [1 kg] = [300 000 000 m/s] [1 kln] , resp.

 [1 kln] = [kg.s/300 000 000 m]

 V reálnom živote, z praktických dôvodov, však ostaneme pri kilogramoch.

 Vzťah (12) je prapôvodnou príčinou javu relativistického narastania hmotnosti telesa v závislosti od jeho (vzrastajúcej) rýchlosti.
 Uvedený príklad je dobrou ilustráciou toho, ako v procese skúmania a poznávania sveta treba byť neustále v strehu, aby sme neoklamali sami seba a nepodľahli nástrahám všakovakého druhu, ktoré nás môžu pri bádaní kedykoľvek postretnúť.
 Týmto sa všetky ďalšie námietky Kritika - v uvedenej línii - stávajú bezpredmetné. Samozrejme, je ešte veľa toho, čo treba dovysvetľovať.
 Text teórie kozmodriftu v rozsahu, ako je zverejnený na http:/kozmodrift.sk, možno považovať iba za jeho "nultú" verziu. Bol koncipovaný dosť narýchlo, ako akási "deklarácia", motivovaný predsedníctvom SR v Rade Európskej únie. 

(Pokračovanie.)

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu