Počítam, teda som! Ale či aj myslím? VI.

Autor: František Cudziš | 18.10.2016 o 0:40 | (upravené 18.10.2016 o 1:11) Karma článku: 1,52 | Prečítané:  418x

    V Bratislave páni pilnú radu majú, že oni tej pravde cestu zahatajú. A tie naše Tatry zďaleka sa smejú - zahatajte, páni, keď máte nádeju!                                                                                            Zn.: Good Idea Slovak (J.Kráľ: Duma bratislavská)  

    Citát z diskusie k piatej časti článku "Počítam, teda som! Ale či aj myslím?:

    "Pri prechode medzi (súradnicovými - pozn. autora) sústavami sa energia nezachováva, nie je na to dôvod. Energia vyjadrená ako číslo je VLASTNOSŤ sústavy, nie telesa."
    
    Ak by to tak naozaj bolo, narazili by sme na viacero problémov.
    Bolo mi doporučené, namiesto fyziky venovať sa radšej písaniu románov. Z recesie to teda skúsim, ale ostanem pri svojej obľúbenej problematike - budem písať fyzikálne ladený "román". Ako literárnu zápletku, v ktorej azda ostro vyniknú ony problémy - prameniace z nadneseného citátu - som sa rozhodol využiť túto pasáž predmetného článku:

    »A teraz uvažujme, ako prebehne pružný zraz telies v súradnicovej sústave, ktorá sa pohybuje voči tejto nehybnej sústave rovnomerne priamočiaro rýchlosťou "w".
    Pozorovateľ A, ktorý by sa v tejto sústave nachádzal v pokoji, by videl priebeh zrazu podľa vzťahu (7). Z hľadiska rozmerovej analýzy predstavujú všetky členy nejaké hodnoty v jouloch.
    Ale pozorovateľ B, nachádzajúci sa v nehybnej súradnicovej sústave (a tiež v pokoji), by videl situáciu ináč. Podľa neho by zraz prebehol podľa vzťahu (8).
    Bez toho, aby sme uvažovali o povahe súčinu medzi jednotlivými rýchlosťami (teda či sa jedná o súčin skalárny, vektorový alebo ešte nejaký iný), roznásobme vzťah (8), a - na rozdiel od vzťahu (9) - vytvorme (ako jeho modifikáciu, za účelom väčšej názornosti) rovnicu, kde na ľavej strane budú jednotlivé členy, usporiadané podľa mocnín rýchlosti "w", a na pravej strane bude nula.
Členy s druhou mocninou "w" sa vyrušia, a čo zostane, bude mať tvar:

    "w".(de facto zákon zachovania hybnosti) + (de facto z.z. kinetickej energie)  =  0    (9a)

    Z hľadiska rozmerovej analýzy všetky členy vzťahu (9a) znova predstavujú nejaké hodnoty v jouloch, a to - prosím pozor! - pre ľubovoľnú rýchlosť "w".
    Či už bude w = 1 mm/s, alebo bude w = 1 cm/s, alebo w = 1 m/s ... alebo w = 300 000 km/s, na objektívnej platnosti vzťahu (9a) sa nič nezmení, a každý člen v ňom figurujúci predstavuje nejakú hodnotu energie.
    Zo  zťahu (9a) tak vyplýva veľmi dôležitý fyzikálny záver. -
    Bez toho, aby sme vedeli povedať ako presne rýchlo, vieme len, že každá inerciálna sústava, v ktorej koexistujú zákon zachovania hybnosti a zákon zachovania (kinetickej) energie, sa v objektívnom priestore pohybuje rovnomerne priamočiaro.« Koniec citátu.

    Túto pasáž doplním o dôležitú myšlienku. -
    Ak bude "w = 0", vzťah (9a) nadobudne tvar

    0  +  (de facto zákon zachovania kinetickej energie)  =  0  ,        (9b)

    Zo vzťahu (9b) vyplýva rovnako dôležitý fyzikálny záver. -
    V objektívne (resp. "absolútne") nehybnej súradnicovej sústave nie je dôvod na koexistenciu zákona zachovania hybnosti a zákona zachovania (kinetickej) energie, lebo zákon zachovania hybnosti z (9b) jednoducho "vypadol".
    V objektívne (resp. "absolútne") nehybnej súradnicovej sústave by pružný zraz telies prebehol iba v súlade so zákonom zachovania (kinetickej) energie, bez spolupôsobenia zákona zachovania hybnosti!
Smer a veľkosť rýchlostí telies pred zrazom i po ňom by museli byť "zakódované" priamo v kinetickej energii.
    Pre tento prípad teória kozmodriftu uvažuje o tzv. "transvektorovej povahe kinetickej energie", a tiež o hypotetickej existencii ešte všeobecnejšieho zákona ako je zákon zachovania (kinetickej) energie - prípadne platného v tzv. kozmoolovom modeli Univerza - a síce zákona zachovania stavu. Tento zákon hovorí, že "Univerzum sa mení tak, že prechádza navzájom ekvivalentnými stavmi"... a zákon zachovania (kinetickej) energie je len jeho dôsledkom.
    Moderná fyzika však o problémoch s nehybnými súradnicovými sústavami jednoducho netuší!
    Ďalej si môžeme položiť hypotetickú otázku: ako by v nehybnej súradnicovej sústave vznikala sila, pretože, podľa platnej fyzikálnej teórie už od čias Newtona, sila vzniká v dôsledku časovej zmeny hybnosti telesa. - Tej hybnosti, pre existenciu ktorej v nehybnej súradnicovej sústave - ako vyplýva zo vzťahu (9b) - nevidíme žiaden relevantný dôvod.     
    A znova, pre teóriu kozmodriftu tento moment nepredstavuje žiaden problém.
    Teória kozmodriftu považuje (kinetickú) energiu za objektívnu mieru pohybu hmoty, teda na ňu nazerá ako na objektívnu fyzikálnu veličinu. Reálna sila (a jej výkon) potom vzniká v dôsledku časovej zmeny energie.
    Ako takú otázku vyriešia "relativisti", ktorí energiu pohybu považujú len za púhe číslo, ktorého hodnota sa mení prechodom z jednej inerciálnej sústavy do druhej, lebo je akousi "vlastnosťou" týchto súradnicových sústav?

    Našťastie, podobné problémy riešiť nemusíme, lebo my vieme, že náš "svet" sa pohybuje, a že máme rôznymi pozorovaniami a "meraniami" - t.j. prakticky - hodnoverne preukázanú súčasnú platnosť zákona zachovania (kinetickej) energie a zákona zachovania hybnosti.
    Vďaka teórii kozmodriftu, máme istotu pohybu nášho "sveta" zdôvodnenú aj teoreticky.
    Niekto sa môže nazdávať, že je to "plané" filozofovanie.
    V skutočnosti má objavenie dôvodu koexistencie uvedených zákonov pre vedu rovnaký význam ako záver o vlnovej povahe svetla na základe jeho rovnakej rýchlosti, a to najprv zistenej experimentálne a až dodatočne odvodenej teoretickým výpočtom. Alebo ako experiment, notorický známy pod názvom "váženie Zeme" (napr. pozri: http://www.tyzden.sk/casopis/8014/vazenie-zeme/).  

    "Relativisti" trvajú na tom, že fyzikálne deje musia pre pozorovateľa (pre vedomie) vyzerať vo všetkých súradnicových sústavách rovnako. Ale vedomie netrvá odpočiatku, podľa čoho sa teda neživá príroda riadila predtým? A v prípade, že vedomie opäť raz zanikne, ako to asi "prežije" neživá príroda?

    Schopnosť premeny energie na rôzne formy (pri zachovaní jej množstva) svedčí o objektívnej povahe energie. Pretože energia je vo všeobecnosti mierou pohybu hmoty, akákoľvek forma energie je objektívnou mierou akejkoľvek formy pohybu hmoty. Energia čiastkových, relatívnych pohybov - pretože je úmerná druhej mocnine rýchlosti pohybu - sa môže efektívne spočítavať (akumulovať) do objektívnej výslednice množstva, čo je dôležité z hľadiska objektívnej existencie kozmodriftu našej Zeme.
    Teórii kozmodriftu ide o to - kde je to potrebné - vymiesť relativitu zo všetkých kútov fyzikálnych vied.   Teoretické myslenie fyzikov (nielen) na Slovensku sa, v tomto ohľade, nachádza akoby v stave bdelej kómy. Je vlastne šťastie, že sa na Univerzite Komenského, ako som sa dozvedel z diskusie k istému článku na SME, nevyučuje (všeobecná) teória relativity, ktorá v podstate predstavuje vedecký extrémizmus.
    Tieto konštatovania sú porovnateľné s 95-imi tézami Martina Luthera (1483-1546), ktoré 31 . októbra 1517 osobne pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu.
    Aj teraz máme október a ja toto svoje vyhlásenie obrazne pripichujem na brány Fyzikálneho ústavu SAV, ako aj všetkých kompetentných inštitúcií na Slovensku, ktoré majú na starosti tunajší rozvoj vedy a školstva.
    Robím tak v neochvejnej viere v silu života myšlienok. Nemusím ich ani obhájiť; keď ich však raz zasejem do povedomia verejnosti, začnú žiť vlastným životom.
    O niečo podobné (ak nebeží len o peniaze) ide aj pri písaní románov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?