reklama

Kilogram nie je jednotkou hmotnosti

Jednotka hmotnosti - kilogram - patrí podľa sústavy jednotiek SI medzi tri najbežnejšie používané základné jednotky. Jedná sa pritom o dialekticky zákonitý fyzikálny omyl, ktorý ale nezabráni tomu, aby sa v praxi ďalej používala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (176)

 Kritici teórie kozmodriftu (pozri: http:/kozmodrift.sk) mi vytýkali aj údajnú chybu, ktorej som sa mal dopustiť tým, že som narušil kontinuitu fyzikálnych rozmerov v slede rovníc teórie kozmodriftu, takže závery tejto teórie by mali byť v mnohom vlastne bezpredmetné.
 Je to námietka naozaj zásadného významu. Ale je neoprávnená a nenáležitá, lebo vznikla len z dôvodu - pre mňa osobne nepochopiteľného - nepochopenia dôsledkov vzťahu (9), popisujúceho tým najnázornejším spôsobom objektívny súvis medzi zákonom zachovania kinetickej energie a zákonom zachovania hybnosti. Alebo, inými slovami, dôvod koexistencie uvedených dvoch zákonov v každej súradnicovej sústave (relatívne) nehybného pozorovateľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne priamočiaro.
 Kilogram sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu (platino - irídiový valec), ktorý je umiestnený v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures, BIPM) v Paríži (podľa 1. CGPM, 1889). Kilogram je základná jednotka SI s predponou. Je to zároveň jediná jednotka doteraz definovaná prototypom namiesto merateľného prírodného úkazu. (Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/SI)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Už v predošlých článkoch som tvrdil, že Newton nemal - a ani nemohol mať - dostatočný nadhľad nad objektívnymi fyzikálnymi pomermi, ktoré podmieňujú reálne usporiadanie sveta.
V prvom rade nepoznal pojem energie, ktorá má povahu objektívnej fyzikálnej veličiny. Preto, keď formuloval zákon zotrvačnosti, netušil, že zákon zotrvačnosti je len obyčajným dôsledkom zákona zachovania (kinetickej) energie.
 A pri formulovaní zákona sily zas netušil, že konštanta priamej úmernosti medzi veľkosťou sily F, ktorá pôsobí na teleso o hmotnosti "m" tak, že mu udelí zrýchlenie "a", pozostáva až z dvoch častí, ktoré spolu predstavujú súčin.
 Prvým činiteľom tohto súčinu je bezrozmerné číslo "k" - buď jedna alebo dve. Hodnotu jedna má podľa teórie kozmodriftu vtedy, keď berieme do úvahy len energiu pohybujúceho sa telesa z hľadiska jeho tvaru (formy), a z hľadiska vnútornej látkovej štruktúry ho považujeme za akýsi "hmotný monolit". Hodnotu dva uvažujeme vtedy, keď berieme do úvahy aj energiu vnútornej látkovej štruktúry telesa, ktorá predovšetkým spôsobuje odpor telesa proti zmene svojho pohybového stavu, t.j. zotrvačnosť.
 Ale druhý činiteľ nie je bezrozmerné číslo.
 Druhým činiteľom je rýchlosť kozmodriftu "w" a ako taký má tento činiteľ rozmer "m/s". 
 Správny tvar zákona sily možno teda najlepšie vyjadriť takto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 F = k.(w.m).a (A) 

 Zo vzťahu (A) vyplýva, že to, čo považujeme za hmotnosť, je v zmysle súčasných fyzikálnych predstáv (a definícií) vlastne - "hybnosť". Objektívna hmotnosť telesa "m" je z fyzikálneho hľadiska úplne niečo iné, ako si myslia teoretickí fyzici.

 Aby mal, čo aj len priemerne vzdelaný čitateľ, reálnu šancu plne pochopiť zmysel tohto tvrdenia, pokúsim sa - aktuálnu fyzikálnu situáciu - vysvetliť pomocou obdobného "prípadu", ktorý sa pred vyše sto rokmi vyskytol v chémii.
 V polovici 19. storočia bolo známych šesťdesiattri chemických prvkov (v súčasnosti ich je viac ako stodesať), ale neexistoval systém, ktorý by ich dával do nejakého rozumného súvisu a podobne vysvetľoval aj ich konkrétne chemické, resp. fyzikálno-chemické vlastnosti.
 Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907), ruský chemik, vytvoril prvú verziu periodickej tabuľky chemických prvkov. Vychádzal pri tom z výskumov svojich predchodcov (ktorí si všimli existenciu niektorých trojíc prvkov s podobnými vlastnosťami, existenciu tzv. triád). Usporiadanie prvkov do skupín - pre zmenu po sedem - mu umožnilo (okrem iného) predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené.
 Mendelejev zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti do systému, známeho dnes ako periodická tabuľka prvkov. Tu ich vlastnosti vyplývali z ich atómových hmotností, respektíve atómových čísel. Jeho systém bol prevratný. Až do roku 1869, kedy Mendelejev svoj objav, po dlhom porovnávaní charakteristík všetkých známych prvkov, zverejnil, chýbali chémii všeobecné teoretické základy.
 V roku 1871 Mendelejev zverejnil publikáciu, predpovedajúcu objavy niektorých nových, zatiaľ neznámych prvkov, čo bol fakt, ktorý jeho sústavu prvkov do istej miery narúšal. Mendelejev tieto predpokladané prvky dokonca aj opísal.
 Vedecký svet mu nedôveroval.
 No v roku 1875 objavil Lecoq de Boisbsaudran spektrálnou analýzou vo sfalerite prvok gálium, totožný s Mendelejovým ekahliníkom. Dokonca hmotnosť prvku, Mendelejevom predpokladaná, bola presnejšia ako Boisbsaudranovo prvé meranie. Periodická sústava triumfovala po objavení (1879) skandia - Mendelejevovho predpokladaného "ekobóru", a (1886) germánia - Mendelejevovho "ekakremíka".
(Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dmitrij_Ivanovi%C4%8D_Mendelejev) alebo (Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hist%C3%B3ria_periodickej_tabu%C4%Beky)
 Ôsma skupina periodickej tabuľky chemických prvkov, skupina inertných plynov - hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radón - vtedy ešte nebola známa, ale to nevadilo, lebo Mendelejev sa geniálne "trafil" do podstaty tejto problematiky.
 Samotný objav hélia prišiel so skúmaním spektra slnečnej koróny, keď v roku 1868 francúzsky astronóm Pierre Janssen objavil neznáme spektrálne čiary, ktoré boli pripísané dosiaľ neznámemu prvku, pomenovanému po starogréckom bohovi Slnka, Héliovi. Až v roku 1895 sa britskému chemikovi Williamovi Ramsayovi podarilo izolovať plynné hélium na Zemi. Neón potom objavili William Ramsay a Morris Travers v roku 1898 a argón objavili anglickí fyzici W. S. Rayleigh a W. Ramsay roku 1894.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A teraz sa dostávam k tomu podstatnému.
 Svojho času, keď chemici poznali sotva polovicu existujúcich chemických prvkov, pokladali za osobitné prvky aj niektoré chemické zlúčeniny, a to z toho dôvodu, že ich nevedeli chemickými metódami rozložiť na ich základné zložky, t.j. tvoriace ich prvky.
 Atóm je totiž najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností. Tento pojem atómu zaviedli už grécki filozofi Leukippos a Demokritos, všeobecne sa ujal až na začiatku 19. storočia. (Pozri: http://sk.wikipedia.org/wiki/Atóm)
 Typickým príkladom bol chlorid sodný - NaCl - tvorený sodíkom Na a chlórom Cl.
 Sodík má atómové (protónové) číslo 11 a atómovú váhu 23. Tento (veľmi reaktívny) prvok bol dlho známy iba ako súčasť zlúčenín. Izoloval ho až v roku 1807 sir Humphry Davy (1778-1829), anglický chemik, experimentátor, zakladateľ elektrochémie a objaviteľ radu chemických prvkov. Sodík objavil pomocou elektrolýzy hydroxidu sodného, a hneď ho aj pomenoval názvom "sodium" ako zložku sódy.
 Chlór má atómové (protónové) číslo 17 a atómovú váhu 35. Je to toxický, veľmi reaktívny plyn, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky. Bol objavený v roku 1774 Carlom Wilhelmom Scheelom, ale súčasné pomenovanie mu dal až v roku 1810 sir Humphry Davy.
 Keby bola už vtedy existovala periodická sústava prvkov, kam by sa v nej chemici asi snažili umiestniť "prvok"- chlorid sodný?
 Ak by brali do úvahy súčet protónových čísel sodíka a chlóru, teda číslo 28, museli by mu v tabuľke prisúdiť miesto niklu (Ni). Ak by však brali do úvahy súčet ich atómových váh, t.j. číslo 60, museli by mu prisúdiť miesto neodýmu (Nd).
 Toto by bol býval obraz dôsledkov nepochopenia objektívnych chemických pomerov v danej dobe.
 Chlorid sodný v chémii je predobrazom súčasného nazerania na pojem "hmotnosť" vo fyzike.
 V chémii svojho času, z nedostatku poznania, považovali zlúčeninu (chlorid) za osobitný chemický prvok.
 Vo fyzike aktuálne, tiež z nedostatku poznania - ale hlavne nadhľadu - považujú fyzici hybnosť "w.m" za hmotnosť "m".
 Za takých okolností, pochopiteľne, jednotka hmotnosti - kilogram (1 kg) - nie je žiadnou základnou jednotkou v sústave fyzikálnych jednotiek SI!
 Ako som už raz uviedol, platí:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 [1 kg ] = 300 000 000.[m/s].[kln] ,

kde až (mnou navrhovaná) jednotka "kilen" (1 kln) by mohla byť základnou jednotkou hmotnosti materiálnych telies.
 Hmotnosť ako jedna zo základných existenčných kategórií, ako výraz existencie materiálnych objektov - či už s vnútornou (látkovou) štruktúrou alebo bez nej, vyjadrená v kilenoch, sa v teórii kozmodriftu, v žiadnom prípade nemôže meniť na nejakú formu energie, lebo energia je mierou pohybu, a to je úplne iná existenčná kategória.

 Zamyslime sa, aj na základe tu uvedených súvislostí, čo - a pritom podstatné! - spája Einsteinovu špeciálnu teóriu relativity s teóriou kozmodriftu, ako novonavrhovanou fyzikálnou koncepciou usporiadania objektívnej reality (sveta)?
 Prvým postulátom teórie relativity (síce chybným) je konštatovanie, že klasická fyzika, t.j. fyzika v dobe formulácie onoho postulátu, nepozná žiaden jav (experiment), ktorým by bolo možné rozlíšiť pokoj od rovnomerného priamočiareho pohybu. Prvý postulát je chybný preto, že práve relativistické javy - predovšetkým relativistický jav (zdanlivého) narastania hybnosti, resp. hmotnosti, v závislosti od vzrastajúcej pozorovanej (t.j. relatívnej) rýchlosti hmotného objektu (napr. urýchľovaného elektrónu) - sú javmi, ktoré tento fyzikálny cieľ umožňujú dosiahnuť.
 Prečo došlo k takejto chybe?
 Teória relativity - a to je jej základná slabina - pokladá pozorované pohyby za objektívne, hoci sú všetky do jedného relatívnej povahy. A ďalej predpokladá, že relativistické javy nastavajú až pri pohyboch s vysokými rýchlosťami.
 To by v konečnom dôsledku znamenalo, že relatívne pomalé pozorované pohyby, resp. javy s pozorovanými nízkymi rýchlosťami (energiami), z nejakého dôvodu nie sú schopné narušiť "stabilitu" hmotných telies. Vie sa tiež, že energia E, ukrytá v hmote, je ohromujúco veľká: "E = m.c(na druhú)". Dôvod existencie tohto objektívneho vzťahu však nie je jasný. Klasická - a ani relativistická - fyzika ho nevie vysvetliť inak, iba hypotetickým "princípom ekvivalencie hmotnosti a energie".
 Teória kozmodriftu systematicky pracuje s predstavou, že náš materiálny svet existuje na energetickej hladine "E = m.c(na druhú)" zákonite preto, že sa (nevnímateľne) pohybuje rýchlosťou kozmodriftu "w = c", kde rýchlosť "c" je pozorovaná rýchlosť svetla vo vákuu. Relativistické javy nastávajú komplikáciou objektívneho tvaru dráh hmotných telies (objektov) ich ďalším urýchľovaním, t.j. vznikajú až pri vysokých pozorovateľných rýchlostiach, ktoré sú ale relatívne! Tieto rýchlosti sú teda - vzhľadom na objektívny priestor - takzvane "nadsvetelné", hoci teória relativity existenciu nadsvetelných rýchlostí nepripúšťa.
 Význam týchto skutočností pre stabilitu reálnych hmotných telies je rovnaký.
 Nemôžem sa ubrániť nutkaniu, aby som tento význam nezdôraznil "ilustráciou" významu "vysokej energetickej hladiny" pre náš reálny svet, ako som ju použil v úvode teórie kozmodriftu (http:/kozmodrift.sk) na príklade železa. -
 » Pri všetkých bežných dejoch dochádza k zmene formy len nepatrného zlomku celkovej energie, obsiahnutej vo vzájomne pôsobiacich telesách, a toto je najistejšou zárukou stability ich látkovej štruktúry. Ak im ju zámerne uberáme, snažia sa ju zachovať (napr. zotrvačný odpor). Ak im ju dodávame naviac, snažia sa jej zbaviť. Rozžeravená hmota akéhokoľvek druhu vyžaruje svetlo a teplo, lebo sa pokúša zachovať si svoju vnútornú štruktúru. Ako príklad uvediem železo. – 1 kg železa obsahuje podľa slávneho Einsteinovho vzorca 9.1016 J energie. Merné teplo železa je, pri teplote 20°C, 452 J/kg.deg. Keď toto železo zohrejeme na teplotu 1200°C, t.j. dodáme mu cca 545 000 J energie, rozžeraví sa dobiela, intenzívne žiari a sála. Robí všetko pre to, aby si uchovalo svoju kovovú mriežku, vnútornú štruktúru kovu. Dodaná energia 1 000 000 J spôsobí, že 1 kg železa sa bezpečne roztaví. Po dodaní 10 000 000 J z neho zostanú už len železné pary! Pritom 10 000 000 J predstavuje približne len jednu desaťmiliardtinu z celkovej energie pozorovaného železa.
 Popísalo sa veľmi veľa o tom, aká veľká (a ako veľmi nepravdepodobná) je to náhoda, že človek, ako biologický druh a zároveň výnimočne mysliaca bytosť, vznikol v našej Galaxii. V slnečnej sústave hviezdy-nášho Slnka, ktoré má akurátny vek, hmotnosť a teplotu, v jeho ekosfére, na planéte Zem, ktorá má príhodné magnetické pole, atmosféru s molekulovým kyslíkom i ozónovou vrstvou a dostatok vody, dokonca aj vlastný satelit – Mesiac. To všetko synergickým efektom umožnilo evolúciu na Zemi.
 Neviem o tom, žeby sa niekto niekedy zamýšľal nad tým, že najpodstatnejším faktorom dlhodobej a dostatočnej stability pomerov na Zemi, najdôležitejším predpokladom evolúcie, až do úrovne ľudského vedomia, je vysoká hladina energie [E = m.c(na druhú)], na ktorej toto všetko koexistuje. Zamyslime sa nad tým, ako veľmi – aj napriek tomu - musí byť chránené naše vedomie pred zásahmi energie zvonku, a to aj v ďaleko nepatrnejšom množstve, než ktoré som uviedol v príklade so železom. Za svoju existenciu teda vďačíme veľmi vysokej rýchlosti nášho kozmodriftu.« Koniec citátu.

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.


 

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu