reklama

Podivuhodnosť vedy 19. storočia II.

Pokrok vedenia nepredstavuje priamu cestu od jedného triumfu k ďalšiemu triumfu poznania, ako by si mnoho ľudí azda myslelo. Výstižne to ilustruje aj vývoj vedy v 19. storočí a neskôr.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (56)

 Tento článok, s určitým časovým odstupom, nadväzuje na prvú časť, ktorú možno nájsť na http://cudzis.blog.sme.sk/c/440788/podivuhodnost-vedy-19-storocia-i.html
 Pokračujem v citovaní z diela autorov J. Bergier - L. Pauwels "Ráno kúzelníkov". V zátvorkách uvádzam najzákladnejšie doplňujúce informácie o osobách zmienených v texte. -

 »No existujú (v 19. stor. - pozn. autora) aj smelí duchovia, hoci sa stretávajú so silným odporom, tajne vyzbrojujú, aby pripravili najstrašnejšiu revolúciu poznatkov, akú "historický" človek poznal. Ale pre daný okamžik sú všetky cesty uzavreté.
 Sú upchaté dopredu i dozadu. Potláčajú sa nálezy predľudských bytostí, ktoré sa začínajú objavovať vo veľkom množstve. Vari nedokázal slavný Heinrich Helmholtz (1821-1894), že Slnko získava svoju energiu z vlastného sťahovania sa, to jest z jedinej sily, ktorá existuje vo vesmíre spolu so spaľovaním, a nedokazujú jeho prepočty, že od zrodu Slnka nás delí nanajvýš stotisíc rokov? Ako by sa teda mohla uskutočniť dlhá evolúcia? A ostatne, kto kedy nájde nejaký prostriedok, aby sa mohla datovať minulosť sveta? Zostaňme len my, epifenomenovia, vážni v tom krátkom rozmedzí medzi dvomi ničotami. Fakty, nič len fakty!
 Bádanie o hmote a energii nebolo práve príliš povzbudzované, a tak sa najlepší zvedavci vrhli do slepej uličky - a tou bol éter. Je to prostredie, ktoré preniká všetkou hmotou a slúži za podklad svetelným a elektromagnetickým vlnám. Je zároveň nekonečne pevné a nekonečne jemné. Lord Rayleigh (1842-1919), ktorý predstavuje na sklonku 19. storočia oficiálnu anglickú vedu v plnom lesku, buduje teóriu gyroskopického éteru. Éteru, zloženého z množstva vĺčkov, otáčajúcich sa všetkými smermi a reagujúcich medzi sebou. Aldous Huxley (Leonard, 1894-1963, anglický spisovateľ) napíše neskôr, že "ak nám môže niektoré ľudské dielo poskytnúť predstavu o ohyzdnosti v absolútne, potom sa to podarilo teórii lorda Rayleigha".
 Na prahu 20. storočia zisťujeme, že všetky nezaujaté inteligencie sa venujú špekuláciám o éteri. Roku 1898 dôjde ku katastrofe. Michelsonov a Morleyov pokus (1881) zničí hypotézu éteru. Celé dielo Henri Poincarého (1854-1912) bude podávať svedectvo o tomto zrútení sa. Poincaré, geniálny matematik, cítil, ako naň plnou váhou dolieha to žalárnické 19. storočie, ktoré bolo katom fantastična. Bol by objavil relativitu, keby si bol trúfol. Ale on si netrúfol. ...
 Úbohý veľký a drahý Poincaré! Tento majster myslenia napísal: "Iba obyčajný zdravý rozum stačí, aby nám bolo jasné, že zničenie mesta rozpadom pol kilogramu kovu je zrejmá nemožnosť."
 Obmedzený charakter fyzikálnej štruktúry vesmíru, neexistencia atómov, slabé zdroje základnej energie, neschopnosť matematickej formuly poskytnúť viac, než koľko obsahuje, vzduchoprázdnota intuície, úzkoprsosť a úplná mechanickosť vnútorného sveta človeka, taký bol duch, ktorý vládol vo vedách, a tento duch sa šíril, vytváral klímu, v ktorej sa vznáša každá inteligencia tohoto storočia. Malého storočia? Vôbec nie. Veľkého, ale úzkoprsého. Trpaslíka, ktorého natiahli.
 Odrazu sa dvere, starostlivo uzavreté 19. storočím pred nekonečnými možnosťami človeka, hmoty, energie, priestoru a času, rozletia na triesky. Vedy a techniky učinia strašný skok a samotná povaha poznania prichádza znova na pretras. ...
 Verilo sa len náležite zisteným skutočnostiam. Odrazu sa stáva možným neskutočno.
 Princíp zachovania energie bol niečo pevné, bezpečné, mramorové. A zrazu rádium vytvorí energiu bez toho, aby si ju požičalo z nejakého zdroja. Mali sme istotu o totožnosti svetla a elektriny. Mohli sa šíriť len priamočiaro a nemohli prechádzať prekážkami. A zrazu vlny, paprsky X, prechádzajú pevnou hmotou. Vo výbojkách hmota akoby zanikala, premieňala sa na častice. Premena prvkov sa odohráva v prírode, rádium sa mení na hélium a olovo. A tak sa rúca chrám istôt. Svet už nehraje hru rozumu!
 Je teda všetko možné?
 Tí, ktorí vedia alebo sa domnievali, že vedia, zrazu prestávajú oddeľovať fyzické od metafyzického, overenú vec od veci vysnenej. Piliere chrámu sa menia na oblaky, Descartesovi (1596-1650) kňazi sú zachvátení šialenstvom. Ak je princíp zachovania energie falošný, čo by potom bránilo médiu, aby nevytváralo ektoplazmu z ničoho? Ak magnetické vlny prechádzajú zemou, prečo by nemohla cestovať myšlienka? Ak teda všetky telá vysielajú neviditeľné sily, prečo by nemohlo byť astrálne telo? Keď existuje štvrtý rozmer, je to príbytok duchov?
 Pani Curieová (Poľka Maria Salomea Skłodowska, 1867-1934, laureátka Nobelovej ceny za fyziku 1903, za chémiu 1911), Crookes (William, Crookes, 1832-1919, anglický chemik a fyzik, 1861 objavil tálium, 1879 popísal plazmu, 1895 identifikoval prvú vzorku hélia; vynašiel prístroj – takzvaný Crookesov mlynček, ktorý je poháňaný len svetelnými lúčmi), Lodge (sir Oliver Joseph, 1851-1940, britský fyzik a spisovateľ) roztáčajú stolčeky. Edison (Thomas Alva, 1847- 1931, americký vynálezca, autor okolo 1700 patentov) sa pokúša zostrojiť prístroj, ktorý by nadväzoval spojenie s mŕtvymi. Marconi (Guglielmo Marchese, 1874-1937, taliansky vynálezca, podnikateľ) sa roku 1901 domnieva, že zachytil posolstvo Marťanov. Simon Newcomb (Simon, 1835-1909, kanadský astronóm a matematik) pokladá za celkom prirodzené, že isté médium materializuje čerstvé škeble z Tichého oceána. Búrka ireálneho fantastična rozvracia hľadačov skutočnosti.
 Ale zatvrdilí a neústupní sa pokúšajú odvrátiť tento príval. Stará garda pozitivizmu vedie posledný čestný boj. A menom pravdy, menom skutočnosti odmieta razom všetko: paprsky X a ektoplazmy, atómy i ducha mŕtvych, štvrtý stav hmoty i Marťanov. A tak sa medzi fantastikou a realitou rozvinie boj často absurdný, slepý, neusporiadaný, ktorý nájde čoskoro odozvu vo všetkých formách myslenia, vo všetkých oblastiach - literárnej, spoločenskej, filozofickej, etickej, estetickej. Ale poriadok sa obnoví vo fyzikálnej vede nie ústupom, amputáciou, ale prekonaním. Vo fyzike sa zrodí nová koncepcia. Vďačíme za ňu úsiliu titanov ako boli Langevin (Paul, 1872-1946, prominentný francúzsky fyzik), Perrin (Francis, 1901-1992, francúzsky fyzik), Einstein (1879-1955). Objavuje sa nová veda, menej dogmatická ako bývalá. Otvárajú sa brány k novej realite. ...
 Kam sme dospeli dnes? Otvorili sa dvere v temer všetkých vedeckých budovách, ale budova fyziky naďalej nemá skoro žiadne múry. Je to katedrála celá zo zrkadiel, v ktorých sa odrážajú žiary z iného sveta, nekonečne blízkeho.
 Objavilo sa, že hmota je tak isto bohatá, ak nie bohatšia, na možnosti ako duch. Obsahuje nevypočítateľnú energiu, je schopná nekonečných transformácií, jej zdroje sú netušené. Termín "materialista" v zmysle 19. storočia stratil všetok zmysel rovnako ako termín "racionalista".
 Logika "zdravého rozumu" už neexistuje. V novej fyzike môže byť tvrdenie zároveň pravdivé i falošné. AB sa už nerovná BA. Tá istá bytosť môže byť zároveň nepretržitá i pretržitá. Nemožno sa už dovolávať fyziky, keď chceme odsúdiť ten či onen aspekt možnosti.
 Jedným z najviac udivujúcich znakov výboja, ktorý sa udial v oblasti fyziky, je zavedenie toho, čo sa nazýva "kvantové číslo zvané podivnosť". Na začiatku 19. storočia sa naivne verilo, že dve, najviac tri čísla by stačili k definovaniu častice. Tieto čísla boli jej hmotnosť, elektrický náboj a magnetický moment. Pravda nebola ani zďaleka taká jednoduchá.
 Ak chceme úplne popísať časticu, musíme pripojiť veličinu nevyjadriteľnú slovami, ktorá sa nazýva spin. Najprv sa verilo, že táto veličina zodpovedá perióde rotácie častice okolo vlastnej osi, čo napríklad pre planétu Zem by zodpovedalo perióde 24 hodín, ktorá riadi striedanie dňa a noci. Ale zistili sme, že žiadny zjednodušujúci výklad tohto druhu sa neudrží. Spin bol prosto spin, kvantum energie viazané na časticu, ktorá sa matematicky javila ako rotácia, bez toho žeby sa v častici niečo točilo.
 Učencom, najmä profesorovi Louisovi de Broglie (Victor, 1892-1987, francúzsky kvantový fyzik; navrhol princíp časticovo-vlnového dualizmu, za čo mu bola v roku 1929 udelená Nobelova cena), sa podarilo iba čiastočne vysvetliť tajomstvo spinu. Ale zrazu sme si všimli, že medzi tromi známymi časticami, protónom, elektrónom, neutrónom (a ich zrkadlovými obrazmi, negatívnym antiprotónom, pozitrónom, antineutrónom), existuje ešte dobrých tridsať ďalších častíc. Veľké urýchľovače, kozmické lúče ich vytvárali obrovské množstvá. A k popísaniu týchto častíc už nestačili obvyklé štyri čísla, hmota, náboj, magnetický moment a spin. Bolo nutné vytvoriť piate číslo, možno šieste a tak ďalej. Preto tieto nové veličiny nazvali fyzici celkom prirodzene "kvantovými číslami podivnosti". ...
 Vezmime list papiera. Prepichnime v ňom v nepatrnej vzdialenosti dve dierky. Pre zdravý rozum je zrejmé, že dostatočne malý predmet, ak má prejsť týmito dierkami, prejde jednou alebo druhou. V očiach zdravého rozumu je elektrón predmet. Má určitú váhu, vytvára svetelný záblesk, keď narazí na televíznu obrazovku, úder, keď narazí na mikrofón. Je to teda dostatočne malý predmet, aby prešiel jedným alebo druhým z našich dvoch otvorov. Lenže pozorovanie elektrónovým mikroskopom nás poučí, že elektrón prešiel zároveň obidvoma otvormi.
 Pozrime sa na to! Ak prešiel jedným, nemôže predsa súčasne prejsť druhým! Ale áno, prešiel jedným i druhým. Je to bláznivé, ale je to experimentálne dokázané. Z pokusov o výklad sa zrodili rozličné doktríny, hlavne vlnová mechanika. Ale vlnová mechanika nemôže vysvetliť bezo zbytku taký jav, ktorý zostáva mimo dosahu nášho rozumu, ktorý dokáže fungovať buď pritakaním alebo odmietnutím. A alebo B.
 Aby sme pochopili, museli by sme pozmeniť samotnú štruktúru nášho rozumu. Naša filozofia chce tézu a antitézu. Neostáva než veriť, že vo filozofii elektrónu platí téza i antitéza zároveň. Máme hovoriť o absurdite? Elektrón, ako sa zdá, sa riadi zákonmi a televízia napríklad je skutočnosť. Existuje elektrón alebo nie? To, čomu príroda hovorí existovať, nemá existenciu v našich očiach. Je elektrón niečo skutočne existujúce alebo je to ničota? To je otázka zbavená akéhokoľvek zmyslu. Tak na najvyššom bode nášho poznania miznú naše obvyklé metódy myslenia a literárne filozofie zrodené z prekonaného pohľadu na vec. ...
 Ako sme teda ďaleko? Pokiaľ ide o bádania o štruktúrach priestoru a času, naše pojmy minulosti a budúcnosti už nedostačujú. Na úrovni častice čas krúži obomi smermi zároveň, k budúcnosti a k minulosti.
 "Nesmieme si myslieť, že uplynulý čas zaniká. Čas je jeden jediný a večný. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú len rôzne podoby - rozličné odtlačky trvalého a nemenného záznamu večnej existencie," hovorí Temple Bell (Eric, 1883-1960, škótsky matematik a sci-fi spisovateľ) v knihe "Plynutie času". Pre Einsteinovych moderných žiakov by v skutočnosti existovala len večná prítomnosť. To hovorili aj dávni mystici. Ale keď už budúcnosť existuje, potom je poznávanie budúcnosti faktom. Každé dobrodružstvo pokročilého poznania sa zameriava na popis fyzikálnych zákonov, ale tiež zákonov biologických a psychologických v štvorrozmernom kontinue, to jest vo večnej prítomnosti.
 Minulosť, prítomnosť, budúcnosť sú. Možno mení miesto len samotné vedomie. Po prvý raz sa vedomie plným právom pripúšťa do rovníc teoretickej fyziky. V tejto vecnej prítomnosti sa hmota javí ako tenučká niť natiahnutá medzi minulosťou a budúcnosťou. Pozdĺž tejto nitky kĺže ľudské vedomie. Akými prostriedkami je schopné upravovať napätie tejto nite tak, aby mohlo kontrolovať udalosti? To sa jedného dňa dozvieme a psychológia sa stane odvetvím fyziky.«
 Koniec citácií.
 
 Ako teda z obidvoch častí článku vidíme, v priebehu 19. storočia sa akoby - obrazne povedané - "kyvadlo poznania v čase" presunulo z jednej extrémnej polohy, kedy sa zdalo byť poznanie v mnohých vedách takmer zavŕšené, do druhej extrémnej polohy, kedy sa zrazu a nečakane "urodilo" nevšedné množstvo principiálne nových objavov, ktoré vtedajšiu paradigmu rozmetali na márne kúsky a vyvstala potreba skoncipovať nový, reálnejší svetonázor.
 Nikde nebolo napísané, že táto radikálna zmena musí byť primerane spracovaná v čo najkratšej dobe. Ale ktovie prečo áno, prečo nie - stalo sa! Začiatkom 20. storočia vznikli dve fyzikálne teórie zásadného významu - teória relativity a časticová fyzika. Akoby fyzici v atmosfére doby na prelome storočí podvedome tušili, že času na solídnu prácu v tomto smere veľa nezostáva. S odstupom dvadsiatich rokov ľudstvo prekonalo v prvej polovici 20. storočia dve strašné svetové vojny. Ale zároveň získalo dve veľké príležitosti urýchliť pokrok poznania a rozvoj technických aplikácií z neho plynúcich, v záujme ich neodkladného použitia z obidvoch strán proti súperovi. Nemecko bolo v druhej svetovej vojne frontovými líniami "izolované" od ostatného sveta nanajvýš šesť rokov, a víťazní spojenci žasli, akými odlišnými cestami oproti nim dokázali nemeckí vedci a technici zdokonaliť technickú úroveň svojej vojenskej mašinérie - pri obmedzených zdrojoch niektorých strategických surovín.
 Čo nasledovalo neskôr, v druhej polovici 20. storočia, už zďaleka nie je také zaujímavé. O tom však až v ďalšom článku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


  Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu