reklama

Nepokoj mladého ducha

Pretože nás (študentov) vytrvalo nabádajú , aby sme uplatňovali nezávislé myslenie a používali vedecké metódy, bolo by určite najlepšie zaklopať domovníkovi na dvere... (Niels Bohr)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Otázka pri skúške z fyziky na univerzite v Kodani znela: Popíšte, ako možno určiť výšku mrakodrapu pomocou barometra.
 Jeden študent odpovedal:

 „Upevníte dlhý kus povrazu k vrchu barometra, potom spustíte barometer zo strechy na zem. Dĺžka povrazu plus výška barometra sa rovná výške budovy.“

 Táto priveľmi originálna odpoveď tak rozčúlila skúšajúceho, že študenta vyhodil. Študent sa odvolal s odôvodnením, že jeho odpoveď bola nepochybne správna, a univerzita vymenovala nezávislého arbitra, aby prípad uzavrel. Arbiter usúdil, že odpoveď bola naozaj správna, ale neukázala žiadne zjavné znalosti fyziky.
 Za účelom vyriešenia problému sa rozhodlo zavolať študenta a dať mu šesť minút, počas ktorých by mal slovnými odpoveďami preukázať aspoň minimálne znalosti o základných princípoch fyziky. Študent päť minút ticho sedel a mračil sa. Arbiter mu pripomenul, že čas už uplynul. Študent na to odpovedal, že má niekoľko veľmi závažných odpovedí, ale sa nevie rozhodnúť, ktorú použiť. Keď mu doporučili mu, aby sa poponáhľal, študent odpovedal:
 „Po prvé, môžete vziať barometer na strechu mrakodrapu, hodiť ho ponad okraj dole a merať čas t jeho pádu na zem. Výšku budovy možno vypočítať podľa vzorca H = g.t(na druhú)/2. Barometer však bude mať smolu...
 Alebo, ak práve svieti slnko, môžete zmerať výšku barometra, potom ho postaviť na zem a zmerať dĺžku jeho tieňa. Tiež zmeriate dĺžku tieňa mrakodrapu. Vypočítať výšku mrakodrapu potom možno jednoducho - pomocou priamej úmery. Ak by ste však chceli byť veľmi vedeckí, upevnili by ste barometer na kus povrazu a hojdali ním ako kyvadlom, najprv k zemi a potom k streche mrakodrapu. Výška sa vypočíta z rozdielu v gravitačnej sile T = 2.pisq.root(l/g). Alebo, ak má mrakodrap zvonku únikové schodisko, bolo by jednoduchšie vyjsť hore, celú výšku budovy označovať pomocou dĺžky barometra a potom to spočítať. Ak by ste však chceli byť len nudní a ortodoxní, mohli by ste použiť barometer na meranie tlaku vzduchu najprv na streche mrakodrapu a potom pri zemi. Previedli by ste rozdiel tlaku v milibaroch na stopy a dostali by ste výšku budovy.
 Pretože nás (študentov) ale vytrvalo nabádajú , aby sme uplatňovali nezávislé myslenie a používali vedecké metódy, bolo by určite najlepšie zaklopať domovníkovi na dvere a povedať mu:> Keby ste chceli pekný nový barometer, dal by som vám tento, ak mi poviete výšku tohto mrakodrapu.<“
 Ten študent bol Niels Bohr, jediný Dán, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Túto skutočnú príhodu som preložil do slovenčiny podľa článku na http://www.osel./index.php?clanek=815 (autor O. Jakeš). S prihliadnutím aj na príhodu, popísanú v "Rybárskej hádanke" (http://cudzis.blog.sme.sk/c/432961/rybarska-hadanka.html), chcem poukázať na silu netradičného myslenia a zásadovosť výnimočných mladých ľudí, s akými sa môžu pedagógovia vo svojej praxi z času na čas stretnúť. A pritom pobaviť čitateľa.

 Je zrejmé, že obidvaja mládenci – Niels Bohr i Paul Dirac – sa uvedeným spôsobom správali naschvál, hoci pritom dosť riskovali. Bohrovi predsa išlo o skúšku, o pokračovanie v štúdiu, a to právo si musel vydobyť. Diracovi určite nešlo o víťazstvo v súťaži; najskôr ju považoval pod svoju úroveň. Ak bola účasť viac-menej povinná, z komisie si jednoducho vystrelil. Možno teda uzavrieť, že obidvaja svojským spôsobom konali vedome, ale situáciu mali stále pod kontrolou. Pri tejto hre s učiteľmi, aj keď sa nejednalo práve o šachovú hru, videli na pár „ťahov“ dopredu. Otázkou je, aká presne je motivácia podobných, vysoko nadpriemerných študentov.
 V obidvoch prípadoch rozhodne išlo o ukážku netradičného myslenia, o signál okoliu, s akou intelektuálnou silou bude mať zanedlho dočinenia. Čiastočne sa tu mohla podieľať aj revolta „mládí“, čiastočne nuda a odpor k stereotypným postupom autorít. Na druhej strane mi nedá neoceniť aj vecnú "triezvosť" rozhodnutí skúsených pedagógov, ktorí zvládli tieto "provokácie" s nadhľadom.
 Podobných príkladov by sa zrejme našlo viac, ibaže o nich neviem. Za všetky uvediem ešte jeden „prípad“, týkajúci sa S. P. Koroljova, ktorý dokázal umne skĺbiť teoretické vedomosti s pragmatickým uvažovaním, takže nečudo, že sa stal tvorcom sovietskeho raketového programu vo vojenskej i v civilnej oblasti. A pritom – po základnej škole sa vyučil za murára-pokrývača. V septembri 1924, vo svojich 17-tich rokoch, začal štúdium letectva na Polytechnickom inštitúte v Kyjeve, odkiaľ prešiel na Fakultu mechaniky Baumanovej vysokej školy technickej v Moskve a súčasne pracoval v tamojšom leteckom priemysle. Vo februári 1931 promoval na leteckého inžiniera.
 Pri jednej skúške mal odpovedať na tému "Dvojplošník", čo odmietol. Odmietol sa zaoberať teóriou dvojplošníka, s poukázaním na jeho technickú bezperspektívnosť. Predvídal úspešnosť jednoplošných lietadiel. Netreba pripomínať, že mal z toho problémy, ale ustál ich. – Našťastie pre sovietske letectvo a kozmonautiku.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu