reklama

Čo možno čakať od politikov?

Som skeptický, ak predpokladám, že zanedlho sa zreteľne ukáže, že Bratislavský summit EÚ 27 bola len ďalšia - draho zaplatená - hra v poradí mediálnej reality show Európske spolky - čertove volky?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Dňa 9.mája 1902 obletela celý svet správa, že na ostrove Martinique sa odohrala jedna z najstrašnejších prírodných katastrof v dejinách ľudstva. Deň predtým, 8. mája výbuch sopky Montagne Pelée celkom zničil najväčšie a najkrajšie mesto celých Malých Antíl - Saint Pierre - pričom zahubil asi 30 000 až 40 000 obyvateľov.
 Nedá sa povedať, žeby táto katastrofa prišla nečakane. Montagne Pelée naposledy soptila v roku 1851 a jednalo sa o veľmi mierny výbuch, bez následkov na mesto. Prvé známky obnovenej vulkanickej činnosti sa zjavili na jej stráňach 2. apríla. Hodnovernú správu o tom priniesol profesor prírodovedy na miestnom lýceu Landes. Prejavy sopečnej aktivity sa stupňovali a obyvateľov v najbližšom okolí sopky sa zmocnil strach. Preto sa niektorí rozhodli opustiť svoje domovy a odísť do bezpečia.
 O neutešenej situácii v St. Pierre sa dozvedel aj francúzsky guvernér, sídliaci v hlavnom meste Fort-de-France, kde bol v bezpečí. Rozhodol sa zistiť, čo sa v meste pod sopkou vlastne deje, ale nehodlal tam ísť sám. Preto napochytre vymenoval komisiu, ktorá sa hneď vybrala do ohrozeného mesta. Komisia prišla, posúdila situáciu a vyslovila záver: Mestu St. Pierre nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo.Je otázne, či členovia komisie konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dodnes existuje podozrenie, že zámerne podcenili nebezpečenstvo, ktoré objektívne hrozilo mestu.
Guvernérovi ostrova a novinám "Les Colonies" išlo predovšetkým o to, aby obyvateľov mesta udržali v ich domovoch. Dôvodom - ak to dôvodom vôbec možno nazvať - boli voľby, ktoré sa mali konať nasledujúcu nedeľu 10. mája. Guvernérovi veľmi záležalo na zdarnom priebehu volieb. Aby aspoň trochu upokojil obyvateľov mesta, opustil dokonca guvernérsky palác vo Fort-de-France a aj s manželkou sa zjavil v ohrozenom St. Pierre. Jeho prítomnosť v meste mala zjavne podporiť závery komisie, ktorým ľudia neveľmi dôverovali. Prikázal postaviť na cesty vedúce z mesta stráže, aby vojaci zabránili ľuďom, kvôli blížiacim sa voľbám, opustiť mesto.
 Guvernér sa už do Fort-de-France nevrátil.
 8. mája o 7.50 hod. ráno nastal výbuch. Obrovský sopečný mrak plný ohňa sa obrovskou rýchlosťou spustil po úbočiach hory na mesto. Najznámejší človek, ktorý prežil zánik St. Pierre, bol dvadsaťpäťročný čierny lodný skladník Auguste Ciparis, ktorý sedel v čase výbuchu vo väzení, vo väzenskej kobke s iba malým otvorom nad dverami. Našli ho až štyri dni po katastrofe s ťažkými popáleninami. Zo zanikajúceho mesta sa podarilo, vďaka šťastným okolnostiam, uniknúť len dvom lodiam z osemnástich, ktoré v kritickom čase kotvili v prístave. Loď Roraima a britský parník Roddam boli ťažko poškodené a utrpeli aj ťažkú stratu polovice posádky.
 (Voľne spracované podľa - Juraj Činčura: Sopky v dejinách, OBZOR, Bratislava 1988.)
 To všetko bol účet za zbabrané "guvernérovanie".
 Odvtedy uplynulo viac ako storočie, ale maniere politikov sa nezmenili. Sú rovnako arogantní, nevýkonní, alibistickí, trpiaci mesiášskym komplexom a až patologicky sa obávajú o svoju osobnú bezpečnosť.
 Názorným príkladom tohto konštatovania sú súčasné "policajné manévre" (a ktovie ešte aké iné?) v Bratislave, súvisiace s aktuálnym summitom európskej "dvadsaťsedmičky". Predvádza nám ich minister Kaliňák, možno opantaný nádejou, že touto ukážkou svojich organizačných schopností zahovorí minimálne kauzu Baštrnák.
 Komplikuje život radovým Slovákom, a to kvôli podobne nenahraditeľným ľuďom, akých sú všade plné cintoríny. Ktorí vedia pracovať, v podstate len na pracovných obedoch alebo len tak medzi rečou počas príjemných výletov. Že vraj budú na summite pracovať na nových víziach. - Asi to však budú len ďalšie slohové cvičenia bla-bla-blá...
 Od tých sa účinného riešenia skutočných problémov nedočkáme. A skutočné problémy sú neskutočne vážne. Jedným z nich je blížiaca sa globálna energetická kríza (dotkne sa teda zákonite aj Európy). Podľa http://www.worldometers.info/ existuje globálna zásoba ropy, pri terajšom tempe spotreby, na 37 rokov.
 Viem si predstaviť, že mnohým ľuďom nedochádza, aký veľký problém to je a ako rýchlo sa kráti čas na nájdenie jeho účinného riešenia (k datu nie sú známe ani len žiadne seriózne návrhy). Možno sa nádejajú, že času (v rokoch) je ešte dosť. Ale ak na sledovanie svetového diania použijeme iné kritérium merania času, naše vnímanie problému sa zmení.
 V roku 2010 sme zrejme dosiahli tzv. ropný vrchol (oil-peak), a zároveň vtedy uplynulo 100 rokov od návratu Halleyovej kométy k Slnku v roku 1910. Halleyova kométa sa opakovane vracia k Slnku, s periódou približne 76 rokov. V spojení s ňou možno veľmi názorne vysvetliť omyl zástancov názoru, že prírodné zdroje sú nevyčerpateľné.
 Keď sa Halleyova kométa ocitla v perihéliu 16. novembra 1835, ropa bola prakticky neznáma, považovaná za neužitočnú mazľavú prírodnú tekutinu. V roku 1859 vznikol prvý ropný vrt v USA.
 Pri návrate kométy do perihélia 20. apríla 1910 mal už automobilový priemysel svoje rozpačité začiatky za sebou a úspešne sa rozvíjal na báze pohonných hmôt - benzínu a nafty.
 Pri ďalšom návrate kométy 9. februára 1986 sme už boli pamätníkmi prvej a druhej ropnej krízy. Prvý vojnový konflikt, ktorý z toho vznikol, reagoval na vzostup ceny ropy zo sedem na trinásť dolárov za barel.
 K dnešnému datu je veľmi pravdepodobné, že globálna produkcia ropy (po vyťažení cca 1100 miliárd barelov) dosiahla svoj vrchol, tzn. že sa nachádzame v období ropného zlomu, v oblasti tzv. "vrcholového plató". Denne sa vyťaží cca 84 - 87 miliónov barelov, prakticky každých dvanásť dní jedna miliarda barelov ropy.
 Optimistické predpovede odhadujú stav svetových zásob ropy ešte na 1200 miliárd barelov.
 Ďalšie perihélium Halleyovej kométy je predpovedané na 28. júla 2061.
 V tom čase už budú všetky vyťažiteľné zásoby takmer vyčerpané, tomu bude zodpovedať aj cena ropy, a éra ropy skončí.
 Voľne spracované podľa - Aperiodikum slovenských prírodovedcov a technikov: Myšlienky a fakty, 1-2/2010, titulka.)
 Čo s tým asi urobia politici, ktorí si dnes budú pripíjať dobrým slovenským vínom?
 Aby bolo jasné, vínom dorobeným z tých viníc, ktoré ich majitelia ešte nezapredali za lákadlo eurového "odškodnenia" v rámci premysleného programu rušenia stredoeurópskej konkurencie vína (a nie len vína) západoeurópskym vínam (a nie len vínam).
 Som skeptický, ak predpokladám, že zanedlho sa zreteľne ukáže, že "Bratislavský summit EÚ 27" bola len ďalšia - draho zaplatená - hra v poradí mediálnej reality show "Európske spolky - čertove volky"?

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu