reklama

Slovenskej vede a školstvu by pomohla dvojstupňová reforma

Pokusy pochopiť vesmír sú jednou z mála vecí, ktoré trochu povznášajú ľudský život nad úroveň frašky a pridávajú mu črty vznešenej tragédie.  (akademik Sacharov)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Úvodom chcem poznamenať, že som bol dosť - a milo - prekvapený - ohlasom na môj predošlý článok "Môžu ešte pretrvávať v základoch(!) vedy omyly?" (http://cudzis.blog.sme.sk/c/433682/mozu-este-pretrvavat-v-zakladoch-vedy-omyly.html), teda jeho čítanosťou, udelenou karmou i dosť rozsiahlou diskusiou.
 V diskusii k článku sa vyskytlo tiež niekoľko zaujímavých myšlienok. Pretože témou tohto článku je niečo iné, zmienim sa sa len o časti jednej reakcie. Citujem:
 "Čítanosť tohoto vášho článku je vskutku pozoruhodná (je druhý najčítanejší na blog.sme.sk). To, zdá sa, svedčí o dvoch veciach: 1) že vám to celkom dobre píše, 2) ľudia sa zaujímajú o fyziku. Mimochodom, ohľadne toho druhého bodu: je prekvapujúce, že vo všeobecnosti články o fyzike majú na SME.sk desaťkrát vyššiu čítanosť než napr. o literatúre, pritom písať romány môže každý, a do fyziky každý hovoriť nemôže..."
 To bude možno tým, že mnoho Slovákov intuitívne cíti to, čo veľmi dobre vystihol (vtedy už možno perzekvovaný) sovietsky akademik Sacharov slovami:
 "Pokusy pochopiť vesmír sú jednou z mála vecí, ktoré trochu povznášajú ľudský život nad úroveň frašky a pridávajú mu črty vznešenej tragédie."
 Dalo sa to vytušiť už skôr - napríklad pri sledovaní (pána) Hríbovych televíznych relácií "Pod lampou", venovaných fyzikálnej problematike - a tých bolo tiež neúrekom.
 A vôbec, aj problematika vzdelávania je ľuďom veľmi blízka, lebo sa vlastne týka každého z nás - buď v úlohe rodiča, alebo v úlohe žiaka.
 Pamätám sa na voľakedajšie zábavné, celoštátne televízne relácie "Hovory H" - hovory s vždy populárnym Miroslavom Horníčkom, majúcim zaujímavých hostí. Raz sa reč zvrtla na vzdelávanie a hosť-humorista rozvinul teóriu, že žiakom treba dávkovať učebnú látku veľmi starostlivo a premyslene. Ilustroval ju na príklade prázdnej fľaše s úzkym hrdlom (predstavujúcou žiaka), ktorú chceme naplniť vodou (predstavujúcou predpísané učivo).
 Hosť dôvodil, že ak vodu do fľaše kvapkáme, je len otázkou času, kedy sa naplní...ale keď vodu lejeme silným prúdom, v hrdle vnútorný vzduch vytvorí bublinu, ktorá odrazí vodu pomimo a fľaša ostane len sčasti naplnená aj po dlhšom čase.
 Ak tento vtipný postreh prenesieme do prítomnosti, aké nám z toho plynie poučenie?
 Po prvé. V školách treba zaťažovať žiakov len optimálnym množstvom zmysluplného učiva, ktoré mu v praktickom živote naozaj bude na osoh. A, po druhé, vedomosti by mali byť sprístupňované maximálne názorným spôsobom, prístupným tzv. "zdravému rozumu", aby žiaci mali (takmer) vždy dostatočný nadhľad nad preberanou problematikou. Lepšie pochopené učivo sa ľahšie osvojuje, a ťažšie zabúda.
 Na Slovensku takýto stav, z rôznych príčin, ešte nemáme. 
 Na realizáciu tohto ambiciózneho cieľa je potrebná komplexná reforma slovenskej vedy a školstva.
Nedávno prebehli stránkami SME viaceré, pesimisticky ladené články s leitmotívom "veda nám prachnivie a rozpadá sa", veda je podfinancovaná, chýbajú prostriedky... Podobná situácia je aj v školstve - (niektorí) učitelia žiadajú zvýšenie platov a masívnejšie investície do vybavenosti a technického stavu škôl.
 Ministerstvo školstva už pracuje na nejakej reforme, o ktorej neviem nič určitého, ale - v súvislosti s týmto faktom - si myslím, že ideálna by bola dvojstupňová (dvojfázová) reforma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Prvá fáza by mala byť ideová.
 Z diskusie k zmieneným článkom o stave slovenskej vedy vyplýva, že v akademickom prostredí pretrváva názor, že hlavným výstupom vedeckej práce (slovenskej provienencie) sú predovšetkým odborné štúdie a úspešnosť vedcov sa posudzuje napríklad citovanosťou ich práce. Odkiaľ sa však berie prevažná väčšina relevantných údajov, ktoré sú východiskom slovenských štúdií?
 Mám dojem (možno sa nemýlim), že "aktívny výskum" prebieha predovšetkým v zahraničí. Aj tam vedci "produkujú" odborné štúdie. Slovenskí vedci sa oboznamujú s ich obsahom a tento preberajú do vlastných prác. Takým činom je ich prínos (pre slovenské podmienky) viac literárny ako faktický. Podotýkam, že teraz hovorím o prírodovedných a technických vedách na Slovensku; humanitní vedci sú, pochopiteľne v inom postavení.
 Aj keby to bolo inak, ako si myslím, na Slovensku ani nemáme výrobné podniky v slovenskom vlastníctve, ktoré by vedeli faktický príspevok našich vedcov zmysluplne využiť vo svojich výrobkoch alebo pri zvýšení konkurencieschopnosti svojej produkcie na zahraničných trhoch. Zahraniční vlastníci výrobných podnikov čerpajú inovácie priamo z pokrokov zahraničného výskumu, a nie sú odkázaní na výstupy slovenských vedcov. Takže na ich štúdie zo štúdií (prevažne) len kdesi sadá prach.
 Za daného stavu, keby štát hneď priznal (čo len špičkovým) vedeckým pracovníkom dvojnásobné platy, ich "reprezentačný" (pred zahraničím) význam vždy bude ďaleko prevyšovať ich ekonomický prínos pre štát. Preto je aj pochopiteľné, že štát to teda v danej sfére so štedrosťou nijako nepreháňa.
 Ale táto, obojstranne (pre štát i pre našich vedeckých pracovníkov) nepriaznivá situácia, by sa mohla dosť podstatne zmeniť, a to bez výraznejších ekonomických nákladov.
 Ukazuje sa, že aktuálne na Slovensku, v oblasti fyzikálnych vied, vznikla pozoruhodná ideová koncepcia, tzv. teória kozmodriftu. Táto, na jednej strane, predstavuje pokus o revíziu principiálnych výsledkov historického vývoja daných vied. Na druhej strane, odstraňujúc konkrétne vedecké omyly, predstavuje netušenú príležitosť pre našich vedcov (aj mladých, začínajúcich) na náš vlastný, slovenský teoretický výskum a pokrok. Rozpracovať teóriu kozmodriftu, do všetkých dôsledkov vo fyzikálnych vedách, je nad sily jednotlivca. To je výzva pre mnohých inteligentných Slovákov, aby si originálnou prácou vybudovali vlastnú odbornú kariéru. Potrebujeme aj mladých, kvôli novým víziám.
 Z ich vlastných prác môže vzniknúť - smerom k zahraničiu, pre portály typu World of Science - obrazne povedané, akási slovenská "citačná nova", reprezentujúca Slovenskú republiku nebývalým spôsobom.
 V školstve tiež môže pribudnúť práce. Bude treba vykonať potrebné zmeny v štátnych vzdelávacích programoch, dotknutých teóriou kozmodriftu. A ruka v ruke, so zmenou obsahu školských osnov, môže nastať aj zmena foriem učenia k lepšiemu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potrebu nových vízií a ideových zmien vo vede a školstve ilustrujem pre čitateľa na jednoduchom, ale výstižnom konkrétnom príklade. -
 Nie je správne ani mysliteľné, aby sa naďalej akceptovali tvrdenia, ako napríklad uvádza M. Gardner vo svojej rozkošnej, popularizačnej knižôčke s názvom "Teória relativity pre milióny" (ALFA, Bratislava, 1969). Citujem:

 »Predstavme si dve kozmické lode A a B. Nech sa v kozmickom priestore nenachádza nič okrem týchto dvoch lodí. Kozmické lode sa pohybujú jedna proti druhej rovnomerne. Je známy spôsob, ktorý by astronautovi z jednej lode umožnil rozhodnúť, ktorá z nasledujúcich troch situácií je „pravdivá” alebo „absolútna”?
 1. Kozmická loď A je v pokoji, B sa pohybuje.
 2. Kozmická loď B je v pokoji, A sa pohybuje.
 3. Obidve kozmické lode sa pohybujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Einstein odpovedá: „Nie, nemáme spôsob, ako by sme to určili. Astronaut v jednej kozmickej lodi si môže, pravda, ak bude chcieť, zvoliť kozmickú loď za nepohyblivý súradnicový systém. Niet takého experimentu, ak sem zahrnieme aj experimenty so svetlom alebo inými elektrickými, resp. magnetickými javmi, ktorý by dokázal, že tento výber je nesprávny. To isté platí, ak si za nepohyblivý súradnicový systém zvolíme kozmickú loď B. Ak sa dívame na obe kozmické lode ako na pohyblivé, súradnicový systém jednoducho zvolíme takým spôsobom, že určíme pevný bod, vzhľadom na ktorý sa obe kozmické lode pohybujú. Teraz otázka nestojí tak, ktorý z týchto výberov je „správny” a ktorý „nesprávny”. Hovoriť o absolútnom pohybe jednej z kozmických lodí, znamená hovoriť o niečom, čo vôbec nemá význam.« Koniec citátu.
 Čo je na uvedenej – naozaj Einsteinovej? - úvahe zlé?
 Po prvé. Na obidvoch kozmických lodiach koexistuje zákon zachovania hybnosti a zákon zachovania kinetickej energie. To je dôkaz, že sa nejako pohybujú.
 Po druhé. Prvá a druhá možnosť neprichádza do úvahy už len preto, že ak by sa niektorá loď ocitla v „absolútnom” pokoji, okamžite by sa rozpadli všetky jej látkové štruktúry, a deštrukcia by to bola mimoriadna.
 Po tretie. „Pevný bod” nemožno určovať podľa ľubovôle, ale len vzhľadom na skutočnú energiu pohybu jednotlivých lodí. A rýchlosť pohybu jednotlivých lodí možno principiálne zistiť z relativistických javov, zámerne vyvolaných na ich palubách.
 Po štvrté (na dôvažok). O svete, ktorý by pozostával len z dvoch kozmických lodí v priestore, to je to, o čom hovoriť vôbec nemá význam.
 Ak to nebolo jasné ani samotnému Einsteinovi, uvážme, aké nezodpovedné je spoliehať sa na myšlienkové experimenty, bez dostatočného nadhľadu nad uvažovanou problematikou. A tie sú doteraz prijímané bez akýchkoľvek pochybností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Opraviť a uviesť všetky podobné omyly na patričnú mieru, toto je faktickou úlohou prvého (ideového) stupňa potrebnej komplexnej reformy slovenskej vedy a školstva.
 Tým sa dosiahne aj hlavný zámer projektu "Hodnota za peniaze" nedávno zosnulého Mgr. Ing. Martina Filka, PhD., MSc., hlavného ekonóma Ministerstva financií SR a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.
 Keď vedeckí pracovníci a učitelia všetkých stupňov škôl zrealizujú uvažované úlohy, splnia zásadnú požiadavku, ktorou štát k datu podmieňuje navyšovanie finančných zdrojov do rezortu vedy a školstva.
 Štát by mal byť konečne spokojný a uvoľniť dožadované finančné prostriedky na realizáciu druhého stupňa reformy - jej ekonomicko-technickej fázy.
 O tom mi však neprislúcha hovoriť, lebo na to sú odborníkmi iní.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu