reklama

Postoj, chvíľa... si krásna!

Postoj, chvíľa... si krásna! (J.W.Goethe) Podobne krásnu chvíľu zažijú fyzici, keď konečne pochopia fyzikálnu podstatu času. Lebo také niečo nebolo umožnené Newtonovi, a nezažil to ani samotný Einstein.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

 Môj článok "Môžu ešte pretrvávať v základoch(!) vedy omyly?" (http://cudzis.blog.sme.sk/c/433682/mozu-este-pretrvavat-v-zakladoch-vedy-omyly.html) vzbudil pozornosť mnohých ľudí. Dá sa predpokladať, že väčšina z nich boli laici, ale do diskusie k článku sa zapojili aj odborníci. Zopár z nich zrejme navštívilo aj doporučenú webovú stránku http:/kozmodrift.sk, ale takých, čo preštudovali tamojší text v plnom rozsahu (a tým pre nich vznikla šanca správne sa zorientovať v (pre fyziku) nových myšlienkach, bolo určite veľmi málo. Ináč by neodzneli tie "odborné" námietky, ktoré odzneli.
 Preto sa základný prínos pre fyzikálne vedy, zo strany teórie kozmodriftu, pokúsim ozrejmiť ináč. Najprv však malý príklad.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Einstein vo svojej špeciálnej teórii relativity okrem iného tvrdí, že vo veľmi rýchlo letiacej rakete dochádza k spomalenému plynutiu času. Palubný čas plynie tým pomalšie, čím rýchlejšie sa raketa pohybuje - medzi rýchlosťou pohybu rakety a plynutím palubného času existuje striktne vymedzený vzťah.
 Zmenu plynutia palubného času posádka rakety nevníma. Tým pádom posádka nemá možnosť kontrolovať, či uvažovaný vzťah - medzi meniacou sa rýchlosťou rakety (ak motory dlhodobo pracujú) a plynutím palubného času - stále platí v nezmenenom tvare.
 Pýtam sa: Ako a čím je určená rýchlosť rakety?
 Rýchlosť mechanického pohybu vyjadruje podiel určitej dráhy, vyjadrenej pomocou zvolenej jednotky dĺžky, za určitý čas, vyjadrený zvolenou jednotkou času.
 Akú časovú jednotku, pri určovaní okamžitej rýchlosti rakety, však možno použiť?
 Dĺžka preletenej dráhy jednoznačne súvisí s okolitým priestorom rakety, a nemôže ju ovplyvniť ani (hypotetická) kontrakcia vlastnej dĺžky rakety ani (rovnako hypotetická) dilatácia palubného času. Čo si však v tomto prípade počať s časom?
 "Vonkajšiu" dĺžku dráhy predsa nemožno deliť "vnútorným" palubným časom!
 Pritom intuitívne tušíme, že v priestore mimo rakety čas plynie nejako ináč ako na jej palube. A že práve týmto "vonkajším" časom treba predeliť "vonkajšiu" dráhu rakety, ak chceme správne určiť jej ("vonkajšiu") rýchlosť. Lebo práve táto rýchlosť, a žiadna iná, ovplyvňuje palubný čas.
"Vonkajší" čas však posádka rakety nemá ako merať!
 Pýtam sa teda: Načo je dobrá takáto teória? Či nie len na ony povestné dve veci?
 A preto si dovolím predpokladať, že fyzici vtedy, keď pochopia fyzikálnu podstatu času, určite zažijú krásnu chvíľu. Lebo toto nebolo umožnené napríklad Newtonovi, a nezažil to ani Einstein. Tí, čo si premyslia predstavy a tvrdenia teórie kozmodriftu, však majú nato reálnu šancu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Teória kozmodriftu nie je tak "umelá" a neprirodzená ako Einsteinova špeciálna teória relativity, pretože sa snaží všímať si každú fyzikálnu situáciu komplexne, s prihliadnutím na všetky podstatné fyzikálne súvislosti.
 V článku "Náš vesmír ako celok sa pohybuje, a to značne rýchlo" som tvrdil, povedané inými slovami, v podstate toto:
 Po prvé. Medzi dvomi principiálne možnými druhmi súradnicových sústav je, z fyzikálneho hľadiska tento zásadný rozdiel. -
 Priestor súradnicovej sústavy, ktorá sa nachádza v (objektívnom) pokoji, je objektívny priestor a (objektívny) mechanický pohyb hmotných telies v ňom sa riadi jediným zákonom - zákonom zachovania (kinetickej) energie. [Vyplýva to zo vzťahu (9) - pozri http:/kozmodrift.sk]
 Priestor súradnicovej sústavy, ktorá sa vzhľadom na súradnicovú sústavu v pokoji (objektívne) pohybuje inerciálne, ľubovolnou rýchlosťou "w", je relatívny priestor. Vlastný pohyb súradnicovej sústavy "z vnútra" je zmyslami nepostrehnuteľný (nevnímateľný). Všetky pozorované pohyby (vrátane pokoja) v jej vnútri sú relatívne. Priebeh relatívnych pohybov sa riadi súčasne dvomi zákonmi - zákonom zachovania (kinetickej) energie a zákonom zachovania hybnosti.
 Koexistencia zmienených dvoch zákonov je nespochybniteľným dôkazom o objektívnom pohybe súradnicovej sústavy (resp. relatívnej povahe jej priestoru), v ktorej platí.
 Vzhľadom na to, že predstavy a predpoklady teórie kozmodriftu presahujú hranice pozorovateľného vesmíru, je to pozoruhodný - a aj nesmierne "elegantný" - dôkaz fyzikálnych pomerov v usporiadaní objektívnej reality, v merítku vesmíru, na ktorom už nikto nič nezmení. 
 Po druhé. Zmyslami nepostrehnuteľný pohyb uvažovanej súradnicovej sústavy vnímame - tými istými zmyslami - ako plynutie času. Rýchlosť tohto pohybu však treba (a je to možné) určiť z iných fyzikálnych vzťahov, lebo všetko so všetkým súvisí.
 V našom prípade, ohľadom objektívneho pohybu Zeme (kozmodriftu, s rýchlosťou w) a plynutia času na Zemi, možno - na základe poznania relativistických javov - dokázať, že rýchlosť kozmodriftu "w" sa rovná rýchlosti šírenia svetla vo vákuu "c". To znamená, že nepostrehnuteľný objektívny pohyb Zeme po dráhe 300 000 km/s pociťujeme ako uplynutie jednej sekundy.
 Po tretie. Einstein postavil rýchlosť svetla "c" na úroveň univerzálnych prírodných konštánt. Vobec pritom zrejme netušil, že rýchlosť "c" je relatívna rýchlosť, a len vďaka tomu je (v relatívnom priestore) stála.
 Toto všetko sú moje vlastné poznatky, ktoré mi dali oprávnenie napísať aj článok "Náš vesmír sa ako celok pohybuje, a to značnou rýchlosťou." (pozri:
http://cudzis.blog.sme.sk/c/433884/nas-vesmir-sa-ako-celok-pohybuje-a-to-znacnou-rychlostou.html)
 Keby si diskutéri k uvedeným článkom dali námahu nie len navštíviť webovú stránku http:/kozmodrift.sk, ale aj najprv pozorne preštudovali na nej zverejnenú teóriu, zrejme by pochopili omnoho viac, ako asi pochopili len z článkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Einsteina zrejme ani vo sne nenapadlo, že by práve relativistické javy (aký to paradox!) mohli byť - tak úporne hľadaným - prostriedkom na odhalenie objektívneho pohybu Zeme. Rozhodol sa preto pre (fyzikálne absurdnú) relativistickú koncepciu zdôvodnenia fyzikálnej reality sveta. Pritom bral do úvahy len fakty, ktoré sa mu hodili.
 K čomu to vedie, som ukázal v úvode na príklade rakety, ktorej posádka nie je schopná určiť jej "vonkajšiu" rýchlosť, ani vnímať relativistické zmeny palubného času.
 Lebo Einstein silno podcenil fakt, že v prírode všetko so všetkým nejako súvisí. Jeho špeciálna teória relativity je teóriou typu "ad hoc", a ako takú ju čaká prepadlisko dejín.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu