reklama

O učením zatemnenej mysli

Vzdelanie nie je tým, za čo ho niektorí z jeho učiteľov vyhlasujú. Tvrdia totiž, že do duše, v ktorej nie je vedenie, oni ho vkladajú, akoby vkladali zrak do slepých očí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (82)

 Uvedený výrok vložil starogrécky filozof Platón, vo svojom diele Ústava, v siedmej knihe (Vzdelávanie filozofov. Poznávanie v zmyslovom svete znázornené obrazom jaskyne), 4. bod (Dôsledky: výchova je obrátenie duše), do úst diskutéra Sokrata v jeho diskusii s diskutérom Glaukónom. (Platón: Ústava, Pravda Bratislava, 1980, s. 285).
 Možno budú niektorí čitatelia, napríklad vzdelaní v rôznych prírodných vedách, mierne týmto výrokom šokovaní a po prečítaní celého tohto článku možno nadobudnú dojem, že ja, jeho autor, sa snažím vzdelanie znevažovať. Preto predosielam, že podobné podozrenia odmietam. Chcem len poukázať na jednu z tienistých stránok procesu vzdelávania i sily vzdelania (poznania), ktorá sa vytrvalo vinie celými známymi dejinami európskej civilizácie od najstaršej antiky až po dnešok. A chcem tiež ukázať, že aj vinou tohto psychologického aspektu v ľudskom vedomí, časť poznania, celej sumy dosiahnutých poznatkov, dôležité súčasti všeobecného vedeckého svetonázoru - nezodpovedajú objektívnej pravde; inými slovami: táto časť poznania je mylná.
 Pred rozborom niektorých príčin, prečo to tak naozaj je, uprednostím najprv hodnotenie doterajšieho pôsobenia tzv. teórie kozmodriftu, ktorej som autorom, na povedomie (predovšetkým) slovenskej odbornej i laickej verejnosti. Veľmi stručný náčrt jej podstaty som zverejnil na webovej stránke http://kozmodrift. sk ako svoj osobný príspevok k predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016.
 Zdalo sa mi to vhodné už aj preto, že som od mladosti žil v tom vedomí, že Einsteinova všeobecná teória relativity bola zverejnená v roku 1916 (niektorí však tvrdia, že to bolo už v r. 1915), takže týmto špecifickým činom prispejem k oslave stého výročia jej zverejnenia.
 Sté výročie zverejnenia Einsteinovej špeciálnej teórie relativity som, v súvislosti s teóriou kozmodriftu, nevedel využiť.
 Známy slovenský publicista Štefan Hríb v tom období moderoval svoju populárnu, a divácky sledovanú reláciu "Pod lampou". Originálnym spôsobom kládol hosťom v jednotlivých pokračovaniach relácie zdanlivo naivné, priam "polopatistické" otázky. Do relácie, venovanej stému výročiu zverejnenia špeciálnej teórie relativity, si pozval hostí, medzi ktorými dominoval fyzik Martin Mojžiš, ale, pamätám, bol tam aj akýsi mladý muž, ktorý pôsobil zahriaknuto a na priamu otázku sa akoby "nevedel vykoktať". Dodatočne som sa dozvedel, že za túto reláciu bola pánu Hríbovi udelená novinárska cena za rok 2005.
Snažil som sa s ním vtedy skontaktovať s návrhom, že by mohol venovať jednu reláciu aj teórii kozmodriftu, kde by položil rovnaké otázky, aké kládol pánu Mojžišovi a spol., a že by možno žasol - on sám i jeho verní televízni diváci - akým rozdielnym spôsobom by som vedel na ne odpovedať ja, autor teórie kozmodriftu.
 Pán Hríb na danú ponuku vôbec nereagoval. Možno to bolo z viacerých príčin; predovšetkým, ako skúsený verejne činný človek chcel byť iste opatrný, aby nenaletel nejakému ješitnému človeku, čo by ho mohlo zdiskreditovať. Možno to bolo aj dobre, že nereflektoval na moju ponuku, pretože v tej dobe som nemal ešte také silné argumenty na podporu svojej teórie ako dnes.
 Prešlo teda dlhých desať rokov a ja som sa pripravoval využiť príležitosť spomenutého ďalšieho stého výročia.
 Svoju prácu som sa rozhodol nikomu nasilu nevnucovať do pozornosti, iba zopár osobám, o ktorých som usúdil - podľa ich názorov, prejavených vo verejnom (kyber)priestore - že by o ňu mohli mať prirodzený, resp. profesionálny záujem.
 Počas prvého polroka 2016 som sa, pochopiteľne, snažil urobiť pre spopularizovanie základov teórie kozmodriftu vo vedomí verejnosti aj viac. Našli sa i nejakí sympatizanti, ktorí sa usilovali sprostredkovať mi kontakt s niektorými mienkotvornými osobnosťami slovenského verejného života, ale všetky snahy napokon skončili nezdarom.
 Jednou z možností, o ktorých som uvažoval, bolo obrátiť sa na politicky činných ľudí.
 Na predstaviteľov vládnych strán po parlamentných voľbách v marci 2016 som sa rozhodol zámerne neobracať, predpokladajúc (zrejme správne), že napríklad rezort zahraničných vecí, ktorý finišoval s prípravami na obdobie slovenského predsedníctva v Rade EÚ, by pravdepodobne aj tak zaujal podobný opatrný postoj, ako pán Hríb pred desaťročím. Načo by si diplomati komplikovali život nejakými teoretickými záležitosťami, keď majú v talóne pripravené prezentácie kultúrnych, gastronomických a ktovie ešte akých írečitých slovenských hodnôt? Aj tak by sa museli, podľa logiky veci, najprv obrátiť na kompetentné osoby zo SAV, čo ony na to povedia, a - zrejme nie som ďaleko od pravdy - tí by diplomatom odporúčali neangažovať sa.
 Ako autor som si, pochopiteľne, dobre vedomý hodnoty svojej teórie. Ani inak nie som "mechom udretý".
 Už po známom škandále Slovak Business Agency (do 28.02.2014 pod názvom Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) kvôli spôsobu realizácie podujatia TechMatch Slovakia 2015, pre ktorý bolo príznačné samotné meno jej generálneho riaditeľa - údajne sa tam "prešafárili" nehorázne peniaze, som si bol istý, že ani obdobie nášho budúceho predsedníctva Rade EÚ sa nezaobíde bez podobných trapasov. Len som netušil, koľko ich bude a nakoľko budú "intenzívne".
 Prípadné propagovanie teórie kozmodriftu pred celou Európou, napríklad pomocou vedeckej konferencie pod záštitou Slovenskej akadémie vied, mohlo predstavovať "pozitívnu" protiváhu takýmto negatívnym udalostiam. A tiež to mohla byť pre niekoho dobrá príležitosť pre podobnú rozkr...ehm, toto... - "rozšafárovačku" verejných peňazí.
 Možno si teraz čitateľ pomyslel, že "vysoko rúbem", ale čas ukáže, že som uvažoval správne.
 A - ajhľa - koncom februára 2016, dosť nečakane a vo veľkom predstihu, došlo k prehnane teatrálnemu predstaveniu loga slovenského predsedníctva, ktoré autorovi loga vylepšilo osobné príjmy o necelých päť tisíc eur, ale celý ten humbug stál údajne dobrých dvestotisíc eur (a možno aj podstatne viac). Nebol to preddavok (alebo maličký doplatok) zodpovednej agentúre za prácu, vynaloženú pre niektorý politický subjekt, v súvislosti s jeho snemom alebo s parlamentnými voľbami 5. marca 2016?
 Ku koncu obdobia nášho predsedníctva sa vynorili ďalšie, škandálom zaváňajúce informácie o financovaní niektorých akcií - predovšetkým "zážitkových" - pri ktorých minister zodpovedného rezortu prišiel o dosť veľkú časť svojej dôveryhodnosti a mladá, odvážna a morálne zrejme ešte nenarušená slečna, Zuzana Hlávková, sa naopak dočkala určitej satisfakcie.
 Aj tu by sa bolo zišlo osobám "namočeným do škandálu", povedomie o existencii teórie kozmodriftu ako soľ, ale oni ho nemali.
 Z týchto, čiastočne ešte len predvídaných, dôvodov som uprednostnil obrátiť svoju pozornosť na, v konečnom dôsledku, niektoré opozičné strany alebo aj mimoparlamentné politické subjekty, ktoré vo svojich volebných programoch deklarovali nadpriemerný záujem o vedu a vzdelávanie. Z nich mi iba jeden odpovedal oficiálne, prostredníctvom svojho konateľa, keď ešte predtým sa pracovníčka sekretariátu v priamom telefonickom kontakte nezdržala poznámky "až teraz...?" (sa na nás obraciate, keď ste predtým nepochodili u iných?). Potvrdil som im písomne - áno, až teraz. Mojím právom bolo určiť si poradie, v akom sa budem snažiť skontaktovať s konkrétnymi subjektami. Ich právom bolo moju ponuku prijať alebo odmietnuť. Tak beží svet.
 A ešte som mal na zreteli tiež konkrétne, politicky činné, t.j. mienkotvorné osoby (a iné morálne autority), čo sa aj (niektoré) museli nečakane, z rôznych príčin, momentálne boriť s nepriazňou osudu. Keby sme si boli dohodli hoc len dočasnú spoluprácu, iste by bola obojstranne výhodná. - Oni mohli upriamiť pozornosť, napríklad masmédií, na existenciu a význam teórie kozmodriftu, čo je mojou vytrvalou snahou, a sebe pred verejnosťou pripísať zásluhu, že "objavili" pozitívnu vec.
 Bral som do úvahy aj okolnosť, že niektorí oslovení majú fyzikálne vzdelanie. To mohlo veci napomôcť alebo aj uškodiť, lebo odborníci bývajú väčšinou viac konzervatívni a menej naklonení novým radikálnym myšlienkam. Napokon, je to pochopiteľné.
 S týmto vedomím som ich oslovil. A dal som im takto, na jednej strane, možnosť prejaviť určitú osobnú veľkorysosť pri uvádzaní hodnotných myšlienok do života, a na druhej strane som vytvoril pre nich príležitosť na zlepšenie ich vlastného obrazu. Predosielal som im pritom, že som si dobre vedomý potreby ich osobnej opatrnosti - veď by mohli "naletieť" aj na primitívnu provokáciu, ktorá by im mohla vážne uškodiť. Zároveň som však zdôrazňoval, že je jednoduché zbaviť sa prípadných pochybností. Napríklad tak, že by sa dopredu zorganizovala "overovacia" prednáška na tému teórie kozmodriftu. Tam by sa mali potvrdiť moje východiskové predpoklady a tvrdenia, a to ohľadom ďaleko vyššej názornosti tejto teórie už pre stredoškolských študentov, aj o jej všeobecnom prínose vo forme podstatného pokroku pri riešení problematiky relativity pohybu.
 Mám pre čitateľa málo potešujúca správu. -
 Na základe uvedeného postupu, ktorý sa mi viackrát v praktickom živote osvedčil pri spoznávaní skutočných "charakterov" svojich podriadených, pri prechode na nové pracovisko, dovolím si s vysokou pravdepodobnosťou, že sa nemýlim ani teraz, tvrdiť, že na Slovensku, v žiadnej oblasti spoločenského života, aktuálne zrejme neexistuje osobnosť, ktorá by mala hodnotnú víziu pre našu spoločnú budúcnosť. Určite taká "persona" neexistuje v slovenskej politike, ale ani v slovenskej vede.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Keď si (v odbore vzdelaný) čitateľ pozrie rovnice (8) a (9) na webovej stránke Http://kozmodrift.sk, uvidí, že rovnica (9) dáva do očividného logického súvisu zákon zachovania hybnosti a zákon zachovania kinetickej energie, pričom tam fundamentálnu úlohu zohráva hodnota objektívnej rýchlosti kozmodriftu "w". Tieto fakty som teoreticky poznal už 17-ročný, a ďalších 46 rokov mi trvalo, kým som si uvedomil, že koexistenciu týchto dvoch zákonov možno použiť ako nespochybniteľné kritérium inerciálneho pohybu súradnicovej sústavy, v ktorej takto spolu platia. Okrem toho nám vzťah (9) dáva neopakovateľnú možnosť pochopiť fyzikálnu podstatu času a otvára tiež cestu k skutočnému pochopeniu relativistického javu zdanlivého narastania hmotnosti v závislosti od jej pozorovanej rýchlosti.
 Podobne významná rovnica v celej fyzike neexistuje. Dokonca ani Einsteinom určený vzťah medzi hmotnosťou a množstvom energie v nej obsiahnutom - známe "E = m.c(na druhú)" - sa jej dôležitosťou nevyrovná, lebo Einstein k nemu síce dospel (formálnym výpočtom), ale nevedel ho fyzikálne zdôvodniť. Teória kozmodriftu, vychádzajúca zo spomenutej rovnice (9), to však veľmi jednoducho - až elegantne, a logicky - dokáže.
 Kvôli tejto rovnici, jej zhodnoteniu a fundamentálnemu významu, by sa mali v budúcnosti konať vedecké konferencie, keď sa už nemohla konať čo len jedna v období slovenského predsedníctva Rade EÚ, aby "tú slávu" podporila aj slovenská veda, nie len slovenský "folklór". Bolo by to aj na prospech slovenskej vedy... ale, kdeže tie časy ešte len sú, keď bude slovenská veda zas prosperovať?!
 Keď som videl, že môj pôvodný úmysel nevychádza a obdobie nášho predsedníctva už započalo, urýchlene som si nechal k 15. augustu 2016 zriadiť spomenutú webovú stránku, kde som podstatu teórie kozmodriftu veľmi stručne, ale hádam dostatočne, načrtol. Tam bude "vystavená v nultej verzii" dokedy budem žiť. Ako nemý svedok jednej premárnenej príležitosti.
 Dodnes neviem o tom, že by niekto z oficiálnych slovenských vedátorov vzťah (9) pochopil alebo nejako ocenil. 
 Popredný slovenský teoretický fyzik mi, vo svojom príspevku k diskusii na článok "Môžu ešte pretrvávať v základoch(!) vedy omyly?" (pozri: http://cudzis.blog.sme.sk/c/433682/mozu-este-pretrvavat-v-zakladoch-vedy-omyly.html)
sebavedomo doporučil, že, keďže viem písať, aby som buď najprv vyštudoval Matfyz (ak chcem písať o fyzike) alebo aby som písal radšej o politike. Lebo písať o fyzike by mali len fyzici!
Hádam nie len "tí" fyzici?!
 Čo sa to stalo? - Zapracovala "učením zatemnená myseľ", ktorej téme som vyhradil tento článok.
 Na daný "výrok" v diskusii ako prvý zareagoval (podceňovaný) pán Járay, ktorý sa ma zastal korektným argumentom.
 Ja k tomu môžem dodatočne vyjadriť svoj názor, že tento "výrok" sa zrejme časom natrvalo zapíše veľkými písmenami do histórie podobne, ako Bergierom a Pauwelsom, v ich diele "Ráno kúzelníkov", spomenuté doporučenie vtedy slávneho profesora Lippmanna svojmu žiakovi (neskôr podobne známemu) Helbronnerovi, ktorý sa "stal prvým profesorom fyzikálnej chémie v Európe a učinil pozoruhodné objavy o skvapalnenom vzduchu, ultrafialovom žiarení a koloidných kovoch".
 Alebo sa možno zaradí k podobne zlému odhadu relatívne blízkej budúcnosti, ako ho mal šéf počítačovej firmy IBM Thomas J. Watson, ktorý si v roku 1943 myslel, že celosvetovo bude potrebných maximálne päť počítačov a o tri roky neskôr svoju predpoveď korigoval s tým, že je dosť možné, že ich bude treba až desať. (Pozri: http://www.webnoviny.sk/veda-a-technika/predpovede-ktore-svojim-autorom-fakt-n/454383-clanok.html)
 Dúfam, že raz si na ňom budúci popularizátori histórie vedy a techniky podobne zgustnú.
 
 Čo zapríčiňuje takéto "fatálne" omyly?
 Prečo už Michel de Montaigne (1533-1592), francúzsky renesančný mysliteľ, humanista a skeptik, zakladateľ nového literárneho žánru – eseje, dospel k výroku:
 "So všetkou zodpovednosťou môžem potvrdiť, že existujú dva typy hlúposti. Prvá je negramotná, tá vede predchádza. Druhá je nadutá a povýšenecká, tá prichádza za ňou. Druhý typ hlúposti sama veda plodí a rozvíja, kým ten prvý odstraňuje a zabíja."
 Prečo už pred ním Mikuláš Kuzánsky (1401-1464), výrazný európsky renesančný dialektik volil názov svojho spisu tak príznačne: "O učenej nevedomosti (o nevedomej učenosti)"?
 Prečo Aristoteles už vo svojej dobe, na základe pozorovania obyčajného zatmenia Mesiaca, poznal, že Zem je guľatá, a o poldruha tisícročia neskôr európski učenci blúznili o Zemi ako o ohraničenej plochej doske, "zastrešenej" hviezdnou hemisférou, cez ktorú môže pútnik na samom kraji sveta vystrčiť hlavu a nazrieť do okolitej ničoty?
 Prosto, pokrok v poznaní sa neuberá priamočiarou cestou a vzdelanci často nie sú nositeľmi pokroku, ale paradoxne jeho brzdou.
 V dejinách poznania možno nájsť množstvo príkladov, keď sa rôzni vypočítavci okázalo stavali na obranu tradičných, resp. aktuálne prevažujúcich názorov - aj keď už boli prekonané - lebo je to ľahšie, jednoduchšie, a najmä prospešnejšie pre ich osobnú kariéru, ako prekonávať odpor svojich súčasníkov, titulovaných "tradicionalistov". Ak sa stalo, že nevedeli odolať argumentačnému tlaku a museli uznať pokrok, dodatočne sa ospravedlňovali povinnosťou obhajovať uznávaný stav poznania až do času nesporného dôkazu nových poznatkov. A zas len boli "na koni", lebo spoločenské postavenie im ostalo - bez ujmy na ich vážnosti. Priekopníci si mohli, obrazne povedané, zväčša len hojiť rany, ktoré utŕžili pri odbornom riešení sporov, v dôsledku rôznych podrazov zo strany svojich neprajníkov. Ešte šťastie, že skutočných priekopníkov tieto strasti nevedia od presadzovania pokroku odradiť.
 Vypočítavci zväčša nemajú skutočne úprimný vzťah k poznaniu, ktorý by ich nabádal pachtiť sa za novými poznatkami a každého inovátora intuitívne považujú za rivala. Za soka, ktorý môže prípadne ohroziť ich renomé odborníka a oslabiť ich spoločenské postavenie.
 Takí neštudujú so zámerom predovšetkým ukojiť svoju prirodzenú zvedavosť a túžbu po pravom poznaní, s cieľom hodnotne ho využiť počas svojho života. Skôr u nich prevažuje ambícia čím skôr splniť formálne podmienky pre udelenie titulov, ktoré im umožnia vyššie spoločenské postavenie. A budú si kvôli tomu bez odvrávania osvojovať kadejaké nezmysly, vštepované im svojimi učiteľmi, aby si neskôr mohli pohodlne nažívať vo svojej "slonovinovej veži vedy".
 Tí menej inteligentní často ani nepostrehnú, že im "tlačia do hláv kaleráby" a, napríklad v postavení učiteľov ďalších generácií, posúvajú túto "kalerábovú štafetu" cez ne ďalej.
 Takto nejako vzniká a storočiami pretrváva v spoločnosti jav, postihujúci konkrétnych - niekedy aj veľmi vzdelaných - jednotlivcov, ktorý som pre potreby svojich úvah pracovne nazval pojmom "učené zatemnenie mysle".
 Ako inak by sa mohla, ak nie v dôsledku "učeného zatemnenia (nejednej odborne zameranej) mysle", napríklad vo fyzike, ujať Einsteinova relativistická koncepcia? So všetkými tými absurdnými predstavami, ktoré navzdory niektorým osvedčeným poznatkom principiálneho významu pre tzv. klasickú fyziku, Einstein "pretlačil" do moderného vedeckého svetonázoru? Takže jeho nasledovníci môžu ďalej pokračovať v prevracaní objektívnej reality z nohy na hlavu - napríklad v kozmologii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Kedysi, za Zenónových čias, eleati, v nepodarenej snahe pochopiť mechanický pohyb svojím "prednastaveným" rozumom, rezignovali a vyhlásili, že zmysly nás klamú a že pohyb v skutočnosti neexistuje!
 V 19. a 20. storočí teoretickí fyzici - pre zmenu - podľahli dojmom o akejsi mystickej povahe hmoty s jej nepochopiteľnými vlastnosťami, rezignovali na možnosť racionálneho vysvetlenia pozorovaných javov a tiež popreli časť objektívnej reality! V takom stave sa teraz snažia spriadať nitky fantastična čoraz ďalej, a vedú k tomu aj naše deti.
 Je najvyšší čas konečne zakročiť a urobiť tomu raz a navždy prietrž. Najlepšie tak, že urobíme dôkladnú revíziu doterajšieho historického vývoja fyzikálnych vied a odstránime všetky nedomyslenosti, vážne omyly v jednotlivostiach i závažné deformácie v aktuálnom vedeckom svetonázore.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Študenti, v čase, keď ešte nemajú dostatočný nadhľad nad študovanou odbornou problematikou, aby ju mohli posúdiť samostatne, nemajú dôvod neveriť svojim učiteľom. A tu sa ukazuje obrovská zodpovednosť učiteľov za to, "aké svetlo vkladajú do očú svojho žiaka".
 Je notoricky známa pripoviedka, že "tí, čo vedia, to robia, a tí, čo nevedia, to učia". Ja len dúfam (na svojich učiteľov som mal šťastie), že ani zďaleka sa netýka prevažnej časti našich učiteľov. Na kapitalistickom Slovensku je to však v podstate aj tak jedno, lebo učitelia postupne stratili po roku 1989 svoje pôvodné postavenie v spoločnosti.
 Minister ich rezortu, ktorý si vie všetko (len?) predstaviť, sotva dokáže zjednať potrebnú nápravu v tomto smere. Zrejme bude naďalej pokračovať trend občasných alarmujúcich článkov - napríklad aj v SME - o neustále klesajúcej úrovni vedomostí a mentálnych schopností slovenských žiakov a študentov. I článkov o úniku špičkových absolventov vysokoškolského štúdia za hranice Slovenskej republiky, v dôsledku lepších pracovných podmienok aj mzdového ohodnotenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu