reklama

Ceny (z)a energie v širších súvislostiach

Najväčšou aktuálnou kauzou týchto dní je škandálne zvýšenie cien za elektrickú energiu, cynicky a arogantne schválené šéfom-samovládcom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

 Nemožno sa čudovať, že verejnosť, zastúpená niektorými parlamentnými stranami, žiadala jeho okamžité odstúpenie. Nie je celkom jasné, či šéf-"samovládca" ÚRSO nie je len dobre platenou spoločenskou figúrkou, lebo keď premiér slovenskej vlády proces nehorázneho zdražovania elektrickej energie na strednom Slovensku stopol, v šotoch televízneho spravodajstva očividne nevedel, "kde je sever" a vyzeral veľmi krotko.
 Ceny elektrickej energie sa vracajú na úroveň cien v roku 2016 vo všetkých oblastiach Slovenska. Ale to nestačí. - Treba ešte vyvodiť dôsledky z doterajšieho vývoja v energetickej oblasti a vytvoriť zábezpeky, aby sa podobný "príbeh" tak skoro (vlastne nikdy) nemohol nezopakovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Keď sa trochu lepšie zamyslíme nad meritom veci, tento posledný pokus o vytvorenie ešte lepších podmienok na beztrestné a bezdôvodné okrádanie bežných občanov - spotrebiteľov elektrickej energie s napätím 220V alebo 380V, len potvrdzuje všeobecný trend, ktorý nám tu ktosi systematicky zavádza, minimálne v priebehu posledných desiatich-pätnástich rokov.

 Len si spomeňme, ako to bolo najprv s vodou.
 Mnohé vodárenské spoločnosti, s časťou majetku vybudovanou ešte za socializmu v tzv. "akciách Z", boli po r. 1989 nezriedka sprivatizované spoločnosťami (aj) s cudzou majetkovou účasťou. Hneď začali zvyšovať cenu vody pod zámienkou, že ju využívame nehospodárne, ba že s ňou až plytváme.
Iste, vodovodné rozvody neboli v ideálnom technickom stave. Keď však ľudia, za cenu istých investícií, zamedzili vo svojich domácnostiach zbytočným únikom, ceny vody znova stúpli! - S odôvodnením, že spotreba vody síce klesla, ale náklady na údržbu vodovodov (v rámci tzv. "vodného") a kanalizácie (v rámci tzv. "stočného") zostali.
 Samozrejme, že náklady zostali, dokonca museli aj vzrásť, a to kvôli novým cenám materiálov na obnovu starých alebo budovanie celkom nových vodovodov a kanalizácií. Ale náklady určite vzrástli aj kvôli rozšafnému hospodáreniu spoločností (vyššie platy, komfortnejšie podmienky na kancelársku prácu) a kvôli neobmedzovanému zisku z podnikania s vodou, systematicky odčerpávanému do cudziny.
 Nebyť týchto "faktorov", oprávnené náklady podnikania, a s tým súvisiace faktúrované ceny za spotrebovanú vodu, by mohli byť vždy nižšie ako sú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potom tu je zemný plyn.
 Stotisíce družstevných bytov alebo rodinných domov na Slovensku má zavedený zemný plyn.
 Pri prevedení bytu do osobného vlastníctva sa stali majetkom majiteľov bytu všetky inštalácie, ale napríklad plynomer máme každý len prenajatý. - Keď, z rôznych osobných dôvodov, spotrebujete za mesiac minimálne množstvo plynu, napríklad na uvarenie jednej čiernej kávy alebo čaju na raňajky či na večeru denne, pre SPP to nie je žiaden problém. - Čo nezaplatíte na spotrebovanom plyne (pohyblivá suma), doplatíte (tzv. "fixným" poplatkom) za prenájom plynomeru, takže SPP si každopádne "príde na svoje".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Podobne sa vyvíjala situácia so spotrebou tepla.
 Na začiatku tiež bola pesnička o plytvaní teplom - napríklad z dôvodu nesprávneho vetrania - akoby sme my všetci boli blbci, ekonomickí analfabeti, a len "oni" boli tí správni, "svetaznalí" odborníci. 
 Majitelia bytov, aby znížili tepelné straty prestupom tepla, vymieňajú osvedčené drevené okná za plastové a zateplujú, niekedy aj s finančným prispením štátu. Zateplovanie bytových domov sa financuje z rôznych zdrojov, prevažne však z bankových úverov a z tzv. "eurofondov" (ktoré vôbec nie sú lacné).
 Spotreba tepla v bytových domoch sa najprv rozúčtovávala podľa plošnej výmery jednotlivých bytov. Neskôr, aby vraj bola spotreba tepla jednotlivým súkromným odberateľom fakturovaná spravodlivejšie, vo veľkom sa zaviedli tzv. pomerové merače tepla, ktoré tiež neboli zadarmo a zaplatil ich odberateľ. Hneď sa však začalo poukazovať na fakt, že tepelné straty v bytoch, v dome menej vhodne situovaných, sú väčšie ako inde a že by teda bolo správne účtovať náklady na teplo pre jeden byt, vzhľadom na jeho výmeru a údaje pomerových meračov, v pomere 3:7. Teda, 30% nákladov sa účtuje fixne a 70% podľa údajov pomerových meračov tepla.
 V zateplených bytových domoch už - znova v záujme "spravodlivého" rozdelenia nákladov - niektorí švitoria o opačnom pomere, alebo dokonca o zrušení pomerového rozúčtovania nákladov.
 Rôzni odborníci, špecialisti, analytici (aj anál-ytici) spoluvlastníkom bytových domov "tlačia kaleráby do hlavy" - že vraj všetky tie finančné záväzky ľahko splatia z ušetrených nákladov na teplo!
 V čom spočíva ten "kaleráb"? - Tým, že sa náklady na teplo, ušetrené za dobu napríklad dvadsať rokov, len (možno) vyrovnajú celkovej investícii na zateplenie obvodového plášťa budovy a strechy. Jej spoluvlastníci na teple vlastne nič neušetria! - Lebo si len v súčasnosti "predplatia" to, čo by museli postupne zaplatiť v budúcnosti z titulu nezateplenej budovy. A garanciu, že cena tepla za jednotku - pri jeho nižšom odbere (podobne ako u vody) - v budúcnosti nezdražie (to by bol zázrak!), nám nikto nedá.
 Jediný, kto má zo zateplovania okamžitý a bezprostredný osoh, je firma poverená zateplovaním. Zabezpečí prácu svojim zamestnancom a majiteľovi nepochybný zisk. Následný osoh má ešte štát, keď mu zateplovacia firma zaplatí dane, a aj banka, ktorá si poskytnutím úveru, popri jeho splácaní, zabezpečila aj dlhodobé poberanie úroku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A teraz sa pozrime, ako je to s elektrickou energiou.
 Samozrejme, ľudia sú nútení šetriť všade, teda aj na elektrickej energii. Jej spotreba, kde to bolo možné, klesla.
 Rozvodné závody to na nás neskúšajú s "prenájmom" elektromeru (na spôsob plynomeru), ale cez fixný poplatok za elektrické ističe.
 Aj energetickí anál-ytici totiž prišli pred slovenskú verejnosť s "kalerábom", že dimenzovaním elektrického ističa si (v ich ponímaní - zrejme záväzne) "pred-objednávate" k budúcej spotrebe určitý objem elektrickej energie, ktorý vám rozvodné závody - "na základe ističa" - rezervujú pre každú chvíľu!
 Elektrický istič, z technického hľadiska elektroinštalačný prvok ako každý iný, je vo vašom vlastníctve a jeho vyššie dimenzovanie je, pochopiteľne, vo vašom záujme. Aby vám nezlyhal v prípade dočasnej zvýšenej spotreby elektrickej energie.
 Žiaden spotrebiteľ nemôže namietať voči účtu za reálne spotrebovanú elektrickú energiu. Ale bol by sprostý, keby sa nechal vydierať príslušným rozvodným závodom - majúcim tzv. prirodzený monopol - a dotlačiť k plateniu, aj za nespotrebovanú elektrickú energiu (na úrovni trvalého maximálne možného odberu!), cez "fixný poplatok" za istič.
 Voľba dimenzovania elektrického ističa, ako súčasti "internej" elektroinštalácie bytu alebo rodinného domu, je súkromná vec každého jedného odberateľa elektrickej energie. Keď si chce vytvoriť technické predpoklady na občasný zvýšený odber elektrickej energie, nechá si nainštalovať silnejší istič; a keď ho zaplatí, je jeho, a pre nikoho, pre žiadneho chytráka, nemôže predstavovať nejakú záväznú "pred-objednávku".
 Ak by sa mal totiž odberateľ zaviazať k nejakej trvalej spotrebe elektrickej energie, trebárs na základe dimenzovania nejakého ističa vo svojom vlastníctve, potom aj príslušný rozvodný závod by sa mal recipročne zaviazať platiť tomuto odberateľovi mastnú sankčnú pokutu za neschopnosť dodať mu elektrickú energiu (v maximálnom objeme, v každej chvíli), spôsobenú jedno čím (napr. poruchou na rozvodnom vedení, alebo jeho zničením v dôsledku mimoriadnej udalosti).
 Počul niekto o takejto dohode, obsahujúcej "recipročné" (fixný poplatok - pokuta za nedodanie energie) sankcie?

 Vie si niekto predstaviť, že by ho autopredajca, pri kúpe auta, zaviazal povinnosťou platiť trvalé fixné úhrady za (ne)spotrebu pohonných hmôt v objeme, úmernom obsahu motora alebo palivovej nádrže?
 Presne toto, ibaže "v bledoružovom", na nás skúšajú v prípade spotreby elektrickej energie!

 Že sa jedná o (znepokojivý) novodobý trend "ťahania peňazí" od ľudí, vo zvýšenej miere a pod akýmikoľvek zámienkami, sa ukazuje aj na príklade novostavieb rodinných domov.
 V súčasnosti, ak chcete získať stavebné povolenie na nový rodinný dom, musíte ho projektovať ako tzv. "nízkoenergetický dom" alebo "pasívny dom". Musí byť postavený tak, aby nebol alebo bol len v minimálnej miere závislý od dodávok energie. (Pozri napr.: http://mojdom.zoznam.sk/cl/10055/1288893/Devat-zasad-nizkoenergetickeho-domu)
 Taký dom si žiada prinajmenšom slnečné kolektory na streche, tepelné čerpadlo (alebo aspoň kondenzačný kotol), dôkladne izolovaný obvodový plášť i strechu. To spôsobí zvýšenie rozpočtových nákladov rádove o niekoľko desiatok tisíc eur oproti doterajším stavbám rodinných domov.
 Pôjdete teda do banky so žiadosťou o vyššiu hypotéku. Tam, chcete-nechcete, podpíšete dohodu o dlhodobom splácaní hypotéky, s uvedeným úrokom na niekoľko málo prvých rokov. De facto - pod označením "hypotéka" podpíšete vlastne "bianco šek".
 Hypotekárny ústav nepôjde do absolútne žiadneho rizika, spojeného s vývojom úrokovej miery vo vzdialenejšej budúcnosti, lebo ho takto dopredu prenesie na žiadateľa hypotéky! Ale kto, v prípade potreby, ochráni príjemcu hypotéky, ktorý bol nútený podpísať ústavu "bianco šek"?
 Azda len nie taký, ako doterajší šéf ÚRSO?!
 To je teda "podnikanie" - ako "víno"! 
 Život žiadateľa hypotéky - staviteľa rodinného domu - bude takým činom (riskantne) "predurčený" na dlhé desaťročia. Kým svoju hypotéku splatí, jeho dom už bude potrebovať renováciu, čo si vyžiada ďalšie nemalé investície.
 A prečo to všetko?
 Za, naoko lákavou, ideou "nízkoenergetických budov" alebo dokonca "pasívnych budov" sa skrýva ďalší podvod na ľuďoch:
 Prakticky žiaden z "energiu šetriacich prvkov" neprispeje, za celú dobu svojej životnosti, do energetickej bilancie budovy toľkým množstvom využiteľnej energie, koľko sa jej spotrebovalo pri jeho výrobe. To sa týka tak slnečných kolektorov, ako i tepelného čerpadla (vrátane nákladov na založenie jeho podstatnej súčasti do zeme) alebo tepelnej izolácie na obvodový plášť a strechu, ktorej výroba (vrátane výroby základných surovín) tiež spotrebuje značnú energiu.
 Všetky tieto "organizačno"-technické opatrenia sú dobré len nato, že to dáva prácu mnohým ľuďom. Pri výrobe slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel, veterných turbín, kondenzačných kotlov, polystyrénu (alebo iných izolačných materiálov) a pod.
 Z nášho pohľadu to však má dve chyby krásy. Po prvé, spomenuté technické výrobky sa prevažne nevyrábajú u nás - len sa tu predávajú. Zisk z ich predaja pomáha zvyšovať životnú úroveň v zahraničí, na západ od nás. A, po druhé, neriešia problém potreby energie ako taký. A nie je to hocijaký problém, ale je to globálny problém zdrojov energie, ktorý pomaly ale isto narastá.
 Aj "boj proti globálnemu oteplovaniu", v réžii vrcholných politických predstaviteľov najvyšších inštitúcií Európskej únie, je zrejme taký istý podvod. Vyhlasujú ciele: "Do roka 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20% !" - "Do roka 2200 znížiť emisie skleníkových plynov o 200% !" Len tak tu raz, možno, budeme mať raj. 
 Základnou ideou scenára "boja proti globálnemu oteplovaniu" je nahovoriť obyvateľstvu, že tzv. "nečisté" zdroje energie sa dajú nahradiť "čistými" zdrojmi energie, ktoré dokážu vyrobiť energiu v potrebnom množstve bez produkcie tzv. skleníkových plynov, ako je napríklad oxid uhličitý. Je to vraj len čisto technicko-ekonomická záležitosť, s ktorou si najschopnejší podnikatelia Európskej únie (ako inak - drvivou väčšinou západnej proveniencie) hravo poradia. Aby však mohli zraziť cenu "čisto" produkovanej energie čo najviac dole, musia ju produkovať vo veľkom. Vybudovanie zdrojov "čistej" energie v potrebnom rozsahu však treba najprv prefinancovať neúmerne predraženými výkupnými cenami energie, vyrobenej "čistými technológiami" v malom. Výkupné ceny preto budú - neondejme sa pre každý cent! - povedzme desať-pätnásťkrát drahšie ako výkupné ceny elektrickej energie, vyprodukovanej klasickými ("špinavými") tepelnými elektrárňami alebo "nebezpečnými" atómovými elektrárňami.
 To bolo čosi(!) pre bezškrupulóznych "tiež-podnikateľov"!
 Napríklad fotovoltaické elektrárne začali rásť kde-kade ako huby po daždi. V niektorých sa čo-to elektrickej energie aj vyrobilo, gro však "elektrárňou" (a výstupným elektromerom) len pretieklo - vďaka šikovne ukrytej prípojke na stávajúcu elektrickú sieť v blízkom okolí. Zisky sa len tak sypali.
 Alebo, tí poctivejší majitelia fotovoltaických elektrární, aby vyrobili čím viac draho vykupovaného elektrického prúdu, vyrábali prúd aj v noci (!), a to tak, že svietili na fotovoltaické panely reflektormi, napájanými elektrickou energiou z generátorov poháňaných dieselovými motormi! Vyplatilo sa.
 Aj majitelia veterných elektrární sa činia vo veľkom. Žiaľ, nie u nás, lebo v našich končinách nemáme pravidelné vetry. Naše prenosové sústavy sú však dobré nato, aby cez ne prúdila nárazovo vyrobená elektrická energia. Z oblasti severného Nemecka aj priľahlého Severného mora do južnej Európy. Aj na tento ušľachtilý účel prispieva radový Slovák (spolu s Čechom) "nemalou hrivnou".

 Nečudujme sa preto neustálemu zvyšovaniu - ani niektorým "uleteným" pokusom o zvyšovanie - cien elektrickej energie na Slovensku.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu