reklama

Mystická povaha modernej fyziky IV

Poznanie postupuje, ale mystické predstavy o základných kameňoch objektívnej reality stále pretrvávajú. Pokúsim sa niektoré z nich uviesť na pravú mieru skoncipovaním tzv. teórie kozmodriftu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

 Skôr, než budem pokračovať v téme, pripomeňme si záver tretej časti článku. -

 My totiž, takým činom, nemáme zo Zeme šancu zahliadnuť okamžitú polohu Slnka-astronomického telesa. Vďaka kaberácii, lúče vidíme zdanlivo prichádzať zo smeru, v ktorom sa Slnko-astronomické teleso naozaj nachádza!
 Pôvodný predpoklad, že optické slnko a astronomické Slnko sa nachádzajú v smeroch, ktoré spolu zvierajú uhol o veľkosti dvoch oblúkových stupňov, je teda mylný. - 
 Astronomické Slnko sa nachádza v tom istom smere, ako vidíme optické slnko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 O tomto momente témy sa v diskusii k tretej časti tohto článku nevyjadril absolútne nikto!
 Prečo?
 Žiaden teorém (napr. E. Noetherovej, 1882-1935), transformácia (napr. Lorentzova, 1853-1928) ani pozorovanie (napr. Michelsonov-Morleyov experiment, 1881, aj jeho neskoršie obmeny) súčasným fyzikom nepomôžu správne rozhodnúť túto otázku.
 Pretože, podľa nich, keďže možno Slnko považovať za nehybný stred heliocentrickej sústavy, a Zem sa otáča voči priestoru uhlovou rýchlosťou 15°/hod., musia logicky predpokladať, že aktuálne pozorujú na dennej oblohe optický jav - slnko - a (nepozorovateľné) astronomické Slnko sa nachádza asi dva oblúkové stupne pred ním.
 To prakticky znamená, že polohu vesmírneho telesa akým je Slnko, zo vzdialenosti púhych osem a pol svetelnej minúty, identifikujeme s chybou dva oblúkové stupne! Ak si takým činom niekto trúfa siahodlho pojednávať o tom, čo sa dialo v prvých troch predpokladaných minútach existencie nášho vesmíru - údajne pred miliardami a miliardami rokov a bohviekde v priestore(!) - možno mu veriť?
 Áno, otázka je položená správne. - Možno len (ľahkomyselne) veriť takýmto tvrdeniam.
 Keď k tomu pripočítam absurdné predpoklady modernej fyziky a kozmológie, že "masívne hmotné telesá" svojou(!) gravitáciou zakrivujú(!) tzv. časopriestor(!) a že tento sa nekontrolovane "rozmnožuje" (ako to inak nazvať? - pozn. autora), o čo iné tu môže ísť, ak len nie o "uletený" mysticizmus akéhosi fyzikálneho náboženstva?
 O mysticizme hovorím z toho dôvodu, že nikto nevie vysvetliť čo len taký fenomén, ako je zakrivenie priestoru (až na úroveň tzv. "čiernej diery") - ba dokonca časopriestoru. Ani trvalú neplatnosť či (predpokladané) porušenie zákona zachovania hmotnosti a zákona zachovania energie pri neobmedzenom rozpínaní, resp. "pulzovaní" nášho vesmíru.
 O náboženstve - fyzikálnom náboženstve - hovorím preto, že tým pádom sme nútení mnohým predstavám a tvrdeniam modernej fyzike len - veriť.
 Zbytočné boli racionálne doporučenia pána Occama (asi 1285-1349).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Takýto stav fyzikálnych vied sa mi nepáčil už od mladosti.
 Okrem toho, že moderné fyzikálne vedy majú mystickú povahu a ako také nie sú racionálnymi vedami, ale len akýmsi špecifickým fyzikálnym náboženstvom, je pre ne príznačná jedna dôležitá črta. - Pozostávajú z viacerých, navzájom chatrne prepojených modelov, do ktorých sú systematizované mnohé poznatky s racionálnym základom. Jedine to im dodáva charakter vedeckosti.
 V takýchto problematických vedách pôsobia dva druhy ľudí.
 Prví sú "velkňazmi fyziky", ktorí svojou autoritou udržiavajú pri živote momentálnu paradigmu. V akademickom prostredí sa navzájom obdarúvajú titulmi a pripustia medzi seba iba tých, čo si osvoja ich absurdné teoretické predstavy. Slovami Michela Montaigne práve oni plodia a rozvíjajú druhý typ hlúposti - hlúposť nadutú a povýšeneckú.
 Druhí sú "remeselníkmi fyzikálnych vied", ktorí riešia praktické úlohy pre potreby priemyslu a vôbec techniky. A učia ich riešiť aj svojich žiakov. Pritom, pravdaže, prenášajú netušené omyly - aj vyslovené nezmysly - do ich dôverčivej mysle. No, napriek všetkému, vďaka nim sa (dočasne) rozvíja reálny svet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Postrehol som to už dosť dávno, ešte v časoch svojej mladosti. Hľadal som spôsob, ako tento - síce dialekticky zákonitý, ale zato vôbec nie uspokojivý - stav v poznaní zmeniť.
 Existuje jedno perspektívne riešenie.
 Existujúce a uznávané (podstatné) poznatky treba preveriť z hľadiska tzv. "zdravého rozumu", t.j. pri dôslednom dodržiavaní zásady maximálnej názornosti, aby sme sa v čo najväčšej miere vyhli možným omylom. Táto "revízia" sa musí vzťahovať na prakticky celý historický proces doterajšieho vedeckého poznávania, pretože neexistuje žiadna istota, že v základoch fyzikálneho poznania nepretrvávajú nejaké omyly. Potom treba odhaliť vzájomné súvislosti medzi jednotlivými poznatkami podobne, ako je to v matematike. Inými slovami, k podstatným fyzikálnym poznatkom treba pristupovať koncepčne, aby mohol vzniknúť modernejší - teda názornejší a logickejší - vedecký svetonázor, ktorý by bol viac pochopiteľný aj pre laickú verejnosť. Lebo je úlohou doby, aby sa skostnatená teoretická veda vymanila zo svojej povestnej "slonovinovej veže", kde nepodlieha prakticky žiadnej účinnej spoločenskej kontrole (aspoň, myslím si, u nás nie) a možno aj preto nemá zodpovedajúce výsledky, úmerné do vedy vloženým nákladom.
 Zjednodušene môžem hovoriť o snahe vytvoriť špecifický odbor fyzikálnych vied - tzv. koncepčnú fyziku.
 Ako dnes existujú teoretickí, matematickí, časticoví fyzici, astrofyzici a ďalší špecializovaní odborníci, čoskoro budú existovať aj koncepční fyzici.
 Základom koncepčnej fyziky môže byť tzv. teória kozmodriftu, o ktorej som už čo-to (i keď zďaleka nie všetko) načrtol na http://kozmodrift.sk , a tiež som jej problematike venoval viacero podstatných textov na tomto blogu.
 Všetkých tzv. "havkáčov", ktorí ma odpočiatku nevyberaným spôsobom napádali aj napádajú v diskusiách k jednotlivým článkom na témy teórie kozmodriftu, chcem výslovne upozorniť na jeden podstatný fakt. -
 Teória kozmodriftu vychádza z fundamentálneho predpokladu, že naša slnečná sústava, teda naše Slnko so všetkými planétami vrátane Zeme, sa - spolu s celým pozorovateľným vesmírom pohybuje. - Tento objektívny pohyb som nazval kozmodriftom. Prebieha v tzv. kozmodriftovom priestore a jeho rýchlosť "w = c", kde "c" je pozorovaná rýchlosť svetla vo vákuu (približne 300 000 km/s).
 Ak tento predpoklad porovnáme čo len s Einsteinovou špeciálnou teóriou relativity, v ktorej matematickom aparáte zohrávajú veľmi dôležitú úlohu Lorentzove transformácie, teória kozmodriftu by mala byť očividný blud. Lebo potom by bol Lorentzov charakteristický faktor gama = 1/0!
 Ak by Lorentzove transformácie mali objektívny charakter, existencia reálneho sveta podľa predstáv teórie kozmodriftu by nebola možná. Nič sa však nedeje - až na to, že teória kozmodriftu vie, aj pri faktore gama = 1/0, vysvetliť mnoho pozorovaných (aj nepozorovaných) javov celkom logicky, pritom diametrálne odlišným spôsobom, a najmä názorne. Preto sú jej predstavy a vyvodené závery prístupné dôkladnej kontrole z hľadiska tzv. zdravého rozumu, čo mystická povaha modernej fyziky neumožňuje ani zďaleka.
 Tento prístup k vede bude čoskoro aktuálny aj tam, kde ešte veda funguje zdanlivo úspešne, ale - za cenu čoraz vyšších nákladov na výskum.
 Vzrastajúca nákladnosť nových vedeckých projektov v oblasti fyziky a astronómie zanedlho prekročí každú únosnú mieru. Pozrime sa len na niekoľko príkladov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Prvý príklad. CERN - Európska organizácia pre jadrový výskum je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. Známa je najmä tým, že vlastní Európske laboratórium pre časticovú fyziku, ktoré je najväčším laboratóriom časticovej fyziky na svete a predstavuje špičku v oblasti výskumu najjemnejšej štruktúry hmoty.
 CERN vznikla v roku 1954 dohodou dvanástich členských štátov. Dnes ich má CERN už dvadsať, pretože náklady na jej činnosť neustále rastú. Hlavnou funkciou CERN je prevádzka časticových urýchľovačov a ďalšej infraštruktúry potrebnej pre výskum v oblasti fyziky vysokých energií. Je známa aj ako miesto vzniku siete World Wide Web, ale tiež svojím veľkým hadrónovým urýchľovačom (LHC), ktorý bol pôvodne projektovaný na urýchľovanie buď dvoch protibežných zväzkov protónov s následnou zrážku pri ťažiskovej energii približne 14 TeV alebo urýchľovanie dvoch protibežných zväzkov jadier olova s následnou zrážkou pri ťažiskovej energii 1146 TeV. Výsledky experimentov na LHC majú prispievať k lepšiemu pochopeniu základných fyzikálnych interakcií.
 Pred jeho spustením 10. septembra 2008, zrejme v rámci akejsi "PR-akcie" - na spôsob tzv. barnumskej reklamy - niektorí "popularizátori" jeho existencie začali laickú verejnosť strašiť možnosťou, že sa v ňom môže vytvoriť čierna diera (!), schopná zničiť našu matičku Zem. Po nečakaných problémoch bol 19. septembra 2008 odstavený a opätovne spustený 30. marca 2010 pri celkovej energii 7 TeV, čo predstavovalo dovtedy najväčší výkon akéhokoľvek človekom postaveného urýchľovača častíc.
 Stalo sa tak za cenu ďalších stomiliónov eur na opravu.
 A pretože jedným zo základných cieľov LHC je experimentálne preverenie existencie Higgsovho bozónu a prípadné zmeranie jeho vlastností, hádajte čo sa nestalo! - Do dvoch mesiacov po opätovnom spustení bol na ňom Higgsov bozón (akože) naozaj objavený! Príklad ďalšej PR-akcie, ktorá mala upokojiť svedomie politikov, ktorí rozhodli o uvoľnení dodatočných finančných prostriedkov.
 Teória kozmodriftu vychádza z predstavy, že každý fyzikálny dej má svoju materiálnu príčinu, svojho materiálneho nositeľa. Ako jej autor som tento "nečakaný" objav Higgsovho bozónu predvídal ešte skôr, ako sa dokončili opravy LHC. Podľa súčasných teoretikov by totiž tento bozón predovšetkým mal byť "nositeľom hmotnosti" materiálneho sveta.

 Druhý príklad - gravitačné vlny.
 Gravitačná vlna je vraj fluktuácia zakrivenia časopriestoru, ktorá sa šíri ako vlna rýchlosťou svetla. Jedná sa teda o vlny "krivosti časopriestoru". Pretože sa v tomto prípade jedná o špičkový vedecký problém, situácia - pochopiteľne - nemôže byť jednoduchá.
 Aby bolo možné odlíšit gravitačnú vlnu od zakriveného pozadia, treba oddeliť časť krivosti vyvolanú vlnou od časti krivosti prináležiacej zakrivenému priestoročasu (!).
 Toto oddelenie je možné iba za podmienky, že charakteristická vlnová dĺžka gravitačnej vlny je oveľa menšia ako charakteristický polomer krivosti priestoročasu, v ktorom sa gravitačná vlna šíri. Toľkoto teória.
 (Pozri: https://cs.wikipedia.org/wiki/Gravita%C4%8Dn%C3%AD_vlna)
 Prvé pozorovanie gravitačných vĺn (označené ako GW150914) sa udialo 14. 9. 2015 na americkom detektore LIGO v dobe, keď bol ešte len v skúšobnej prevádzke. Detektor pozostáva z dvoch ramien, štyri kilometre dlhých a pracuje na podobnom princípe ako aparatúra pre Michelsonov-Morleyov experiment.
 Experimentátori tvrdia, že zachytené gravitačné vlny vznikli pri zrážke dvoch čiernych dier s hmotnosťami približne 29 a 36 hmotností nášho Slnka, vo vzdialenosti jednej až jeden a pol miliardy svetelných rokov. Vzhľadom na malú smerovú rozlišovaciu schopnosť LIGO nie je možné určiť, kde sa čierne diery pri tejto fantastickej udalosti nachádzali. Veľmi pôsobivý výklad pre laika, vedúci k psychologickému efektu - no "nekúpiš" to?
 Fermi Gamma-ray Space Telescope následne pozoroval gama záblesk, ale vysvetlenie je iné.
 Iným kandidátom na gravitačnú vlnu je udalosť so slabším signálom, s označením LVT151012, ktorej by zodpovedala dvojica čiernych dier s hmotnosťami 13 a 23 hmotností nášho Slnka. Ďalším detektorom gravitačných vĺn je napríklad detektor VIRGO a pripravuje sa projekt eLISA, ktorý by pracoval na rovnakom princípe ako detektor LIGO, ale nachádzal by sa na obežnej dráhe okolo Slnka a dĺžka jednotlivých ramien by mala byť rádove jeden milión kilometrov.

 Tretí príklad - vesmírne teleskopy.
 Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST), sa nachádza na obežnej dráhe okolo Zeme. Na obežnú dráhu bol vynesený v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie a bol bezkonkurenčne najdrahší. Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt HST potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné zrkadlo má sférickú aberáciu. Po oprave v roku 1993 sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky. Posledná servisná misia pomocou raketoplánu Atlantis prebehla v máji 2009.
 Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA. Ďalšími observatóriami sú Comptonove gama observatórium (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium Chandra (Chandra X-ray Observatory) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (Spitzer Space Telescope).
 Hubblov nasledovník Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba má vzlietnuť na obežnú dráhu v roku 2018. Mal by mať oveľa lepšie vlastnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradí, pretože bude pozorovať v infračervenej oblasti spektra. (Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hubblov_vesm%C3%ADrny_%C4%8Falekoh%C4%Bead)

 Tieto trendy nemôžu pokračovať donekonečna.
 Už dnes sú možné len vďaka ekonomickej situácii rozhodujúcich štátov, ktoré sa zúčastňujú a spolufinancujú podobné výskumy. Ich momentálny materiálny a finančný blahobyt je v konečnom dôsledku podmienený dostatkom energie, čerpanej z globálnych ropných zásob, ktoré sa veľmi rýchlo spotrebúvajú.
 Pri troche nadsázky si dovolím tvrdiť, že v čase úplného dokončenia diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc, budú už pohonné hmoty tak drahé, že spústa motoristov sa svojho mobilného miláčika vzdá. Pre zostávajúci počet automobilov sa tak stane zmienená diaľnica predimenzovaná.
 V horizonte päťdesiat rokov bude synergický efekt energetickej krízy s mnohými ďalšími, ktoré sa už dnes zreteľne črtajú (surovinová, potravinová, ekologická, demografická) zrejme tak akútny, že terajšie predstavy o globálnej ekonomike sa zásadným spôsobom zmenia. To sa dotkne aj vedy a projekty na spôsob vyššie uvedených, obávam sa, budú mať utrum.
 Dopredu sa ohradzujem nálepkovaniu za nepriateľa vedy alebo vedeckého výskumu. Nie. Ja som rád, že sa dnes robí to čo sa robí, a plánuje sa čo sa plánuje, lebo sa nazdávam, že toto, čo dnes prebieha, je doba zbierania pozorovacích dát, ktoré sa budú ešte veľmi dlho teoreticky spracovávať v dobe, keď už takéto možnosti nebudú.
 Práve preto je nanajvýš dôležité, aby sme sa už dnes snažili skoncovať s absurdnosťami v aktuálnej vedeckej paradigme a vo všeobecnom vedeckom svetonázore. A aby sme si pripravili naozaj spoľahlivý koncepčný základ, do ktorého bude možné dnes získavané dáta zmysluplne začleniť. 


  Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu