Ad. Naša veda žije v byrokratickom pekle

Autor: František Cudziš | 8.3.2017 o 1:46 | Karma článku: 5,38 | Prečítané:  453x

    Málokedy sa stane, aby sa v jednom čísle nejakého periodika stretli samostatné články rôznych autorov, obsahujúce momenty, ktoré sa informačne dopĺňajú spôsobom akoby to bol zámer. Tentoraz je to však zrejme náhoda. 

    V poslednom čísle týždenníka .týždeň 10/2017 Anton Vydra, v krátkom článku s predmetným názvom, pojednáva o práci slovenského ekonóma, historika a teoretického fyzika Andreja Svorenčíka. Jeden medzititulok znie: "nedôverujeme a upodozrievame". Dva odstavce pod ním stojí zato odcitovať aj pre širšiu verejnosť, ktorá časopis .týždeň pravidelne nesleduje alebo ho vôbec nepozná.
    Skôr, ako tak urobím, obrátim pozornosť najprv na iný článok v danom čísle, s názvom "Politická scéna je infantilná a malicherná". Tam trojica intelektuálov - exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny (2005-2006) a expremiérka vlády SR (2010-2012) Iveta Radičová, exminister spravodlivosti (2002-2006) i vnútra (2010-2012) Daniel Lipšic a publicista Marián Leško diskutujú o tom, čo priniesol prvý rok tretej vlády Roberta Fica.
    Mohol by som sa zamerať len veľmi úzko, na samotnú pasáž, ktorá predovšetkým upútala moju pozornosť. Ale, aby ju čitateľ mohol lepšie spracovať, uvediem ju v širšom kontexte.
    Citujem - najprv otázka (str. 8):
    »Človek by povedal, že keď je Smer vo vláde sám, je to tá najhoršia možnosť. Teraz však má koaličných partnerov, ktorí by Smer mohli aspoň čiastočne brzdiť. Prečo sa situácia zhoršuje?
    Marián Leško odpovedal: Závisí to od toho, že tí ľudia sa už poznajú. Majú veľakrát odskúšané, nakoľko sa na seba môžu spoľahnúť a ako ďaleko môžu zájsť, aby im ich konanie beztrestne prešlo. Čím dlhšie funguje nejaký patologický systém, tým je smelší, pretože vie, že mu nič nehrozí. Osobne si nemyslím, že zmenou štyroch či desiatich ľudí by nastala závratná zmena. Tragédiou uplynulého desaťročia je rozklad, ktorý prešiel z vrchných poschodí na spodné. Už to nie je len o politikoch a o štátnej správe. Zasiahlo to všetky autonómne štruktúry, ktoré mali byť od politiky nezávislé. Podvodnícko-polomafiánske praktiky sa už uplatňujú v každom prostredí.
    (A teraz to príde! - pozn. autora.)
    Rozprával som sa s človekom, ktorý mal možnosť vidieť, ako sa uplatňujú granty vo vedeckom prostredí. Prišli na to, že ľudia im v žiadostiach o granty vyslovene klamú. Navrhol, že nech sú tí, ktorí v žiadosti uvedú zjavne nepravdivý údaj, vyradení. Väčšinová reakcia bola, že to by bol príliš veľký trest. A to je pritom autonómna oblasť, ktorá nemá s politikou nič spoločné.« Koniec citovania.
    Nemám dôvod neveriť slovám pána Leška. Veď už dlhšie a verejne sa hovorí o neutešenom stave slovenskej vedy (aj školstva). Ale čo to vlastne povedal? -
    Tí úzkoprsí páni, s titulmi pred menom i za menom, ktorí sú napríklad tak veľmi alergickí na plagiátorstvo, hoci len v rozsahu dvoch-troch viet, že ho nekompromisne verejne pranierujú, sú (podľa nemenovaného svedka) schopní - bohapusto klamať(!) pri prosíkaní o granty, a keď ich pri tom usvedčia, vyvodiť logický postih by vraj bol PRÍLIŠ VEĽKÝ(!) trest!
    Medzi obyčajným pospolitým slovenským ľudom sa také praktiky komentujú príslovím "Vrana vrane oko nevykole". Ale existuje aj írečitejšia verzia tohto výtvoru ľudovej slovesnosti, bežne sa vyskytujúca v našich putykách... ale, ako čitateľ správne tuší (a možno ju aj pozná), nie je publikovateľná.
    V tretej dekáde februára boli zverejnené "rámcové" výsledky auditu, ktorý si SAV nechala vypracovať panelom medzinárodných hodnotiteľov.
    Hodnotenie ukázalo, že dva (ústav polymérov a etnológie) z 57 hodnotených ústavov SAV pracujú na špičkovej úrovni a prinášajú medzinárodne významné výsledky. Vraj ďalších deväť ústavov vyčnieva v kvalite nad európsky priemer a 24 ústavov robí výskum na európskej úrovni. Zbytok organizácie má priemerné alebo podpriemerné výsledky.
    Do najslabšej kategórie, ktorá podľa hodnotenia „nemá pevný základ“ (aká to diplomatická formulácia! - pozn. autora), zaradili hodnotitelia päť ústavov. Konkrétne ústavy, ktoré dosiahli podpriemerné výsledky, SAV ukáže asi za tri týždne. Vedenia ústavov dostali od vedenia čas na to, aby sa proti výsledkom hodnotenia odvolali.
    (Pozri: https://tech.sme.sk/c/20467281/akademia-vied-ma-pat-slabych-ustavov-dva-robia-spickovu-vedu.html#ixzz4agABhxVH)
    Medzinárodný panel vedcov, ktorý skúmal prácu všetkých ústavov SAV, viedla Maria Makarowová z fínskej akadémie vied. V čase hodnotenia mala SAV 57 ústavov, medzičasom sa ich počet znížil na súčasných 48. Ústavy SAV sú rozdelené do troch oddelení, ktoré skúmajú neživú prírodu, živú prírodu a humanitné vedy.
    Podľa uvedeného, zo súčasných 48 ústavov robí "priemernú a lepšiu európsku vedu" až 35 ústavov SAV. Vari v nich nepracuje dostatok erudovaných odborníkov, ktorí sú schopní pomenovať realitu na svojich pracoviskách?
    Prečo bol teda potrebný na takúto úlohu medzinárodný panel vedcov, ktorým sa táto práca iste musela "európsky" zaplatiť (rozumej: štedro) z peňazí daňových poplatníkov?!
    Podobne pôsobia v medzinárodných paneloch aj slovenskí vedci?
    A, ak bolo hodnotenie ústavov SAV zo strany medzinárodného panela vedcov objektívne, čo na ňom môže zmeniť "odvolanie sa" ústavov proti nim?
    „Na základe hodnotenia, v ktorom sú zahrnuté aj odporúčania, musí každý ústav vypracovať plán rozvoja na štyri roky s merateľnými ukazovateľmi. Tie budeme vyhodnocovať po každom roku,“ povedal Pavol Šajgalík, od 15.1.2015 predseda SAV.
    Prečo až teraz? Hádam všetky tie ústavy nie sú riadené a financované štýlom "zo dňa na deň"?!
    Žeby si vedátori, intelektuálna elita národa, neuvedomovali dôležitosť aj strednodobého plánovania? (O dlhodobom plánovaní v našich podmienkach sa asi nedá uvažovať.)
Šajgalík ďalej tvrdí, že SAV začne tlačiť na výkonnosť jednotlivých ústavov najneskôr od budúceho roka. Tvrdí, že pri plánovaných zmenách pomôže zákon, ktorý by premenil SAV zo štátnej rozpočtovej organizácie na verejno výskumnú. Vláda by zákon mala schváliť ešte tento rok.
    Tak sa pýtam: Pán Šajgalík, prečo až "najneskôr od..."? Čo vlastne robíte na Úrade SAV?
    Aby bolo jasné, tá otázka je len rečnícka.
    Každý si ľahko zistí, že Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. je materiálový vedec, pôsobiaci na rozhraní fyziky a chémie. Ako taký, určite by sa nepodujal na hodnotenie práce napríklad etnologického ústavu SAV.
    Ale skoro všade sa, aj u nás, nájdu naslovovzatí odborníci, ktorí mohli už dávno urobiť čiastkové objektívne audity pre jednotlivé naše vedecké ústavy, keby neustále nemuseli myslieť na to, že si nemôžu dovoliť byť "bielymi vranami". Lebo medzi tými "čiernymi" by potom už sotva vydržali.   Minimálne, pre neustále intrigy z okolia, by ich zrejme prestala baviť doterajšia práca.  
    A toto musí už raz skončiť!

    A teraz sa vrátim k postrehom Andreja Svorenčíka, ktorého odborné záujmy sú takpovediac "širokospektrálne". Dovolím si ho citovať tam, kde začína Anton Vydra reprodukovať jeho slová o ekonómoch, aby pokračoval o slovenskej vede všeobecne. Citujem:
    »Slovenská komunita ekonómov nie je celkom integrovaná s vedeckými komunitami vonku. ... Veľa slovenských ekonómov nie je podľa neho schopných publikovať v bežných, nieto ešte prestížnych zahraničných časopisoch. Sám však tvrdí, že ak začínajúcich vedcov neučí, ako sa píšu vedecké texty, potom je príkaz "Píšte do karentovaných časopisov!" úplne absurdný. Slovenským vysokým školám tento typ kurzov zúfalo chýba. "A nie je to len o písaní, ale aj o celkovom správaní, o inkulturácii do štýlu života vedeckého ekonóma."
    Slovensko podľa neho funguje na princípe NEDÔVERY a UPODOZRIEVANIA. To je dôvod, prečo sa granty nastavujú neuveriteľne byrokraticky, aby boli čo NAJTRANSPARENTNEJŠIE. Andrej zažil v Holandsku omnoho silnejšiu dôveru zo strany grantových agentúr, ktoré prispievali na vedu: "Nezaujíma ich až tak to, na čo vedec peniaze míňa, ale či potom PRINESIE sľúbený VÝSTUP. U nás však veda musí žiť v byrokratickom pekle. Ktovie, možno by bolo lepšie, keby sme namiesto plytvania peňazí na dataprojektory posielali ľudí na akademické pobyty, hoci ich niektorí chápu ako dovolenky."« Koniec citovania. (Slová veľkými písmenami som zvýraznil podľa vlastného uváženia. - pozn. autora)

    Záverom chcem zdôrazniť ešte jeden moment, ktorý obsahuje .týždeň 10/2017.
    Nájdeme ho v editoriáli Štefana Hríba. Citujem:
    "Aj tento rok sme sa zúčastnili na prestížnej svetovej súťaži Pictures of the Year International. Súťažili sme v dvoch kategóriach a v oboch sme uspeli. V kategórii Vizuálny editor roka pre časopisy a médiá získal prvé dve miesta National Geographic, tretiu cenu televízny gigant MSNBC, a cenu za EXCELENTNÚ (pozn. - zdôraznil autor) kvalitu si odnáša .týždeň v osobe Roba Csereho. A kategóriu najlepšie editovaný príbeh v časopisoch a iných médiách .týždeň dokonca vyhral - prvú cenu získala fototéma Roba Csereho a Vladimírky Pčolovej Zachráňte Aleppo! Za nami skončili magazín televízie ESPN a National Geographic." Koniec citovania.
    S odvolaním sa na tieto úspechy Štefan Hríb prosí o ekonomickú podporu .týždňa z úrovne 4100 predplatiteľov na 5000 predplatiteľov, aby .týždeň mohol udržať svoju kvalitu.
    K tomu mám dve poznámky.
    Po prvé. - Blahoželám.
    Po druhé. - Mne osobne práve rozsah vizuálnej zložky (na úkor textovej) v .týždni nevyhovuje. Tento týždenník sledujem pravidelne, nuž smelo môžem povedať, že rôzne fototémy a iné zábery neraz výrazne odoberajú priestor pre text. Napríklad pomer obrazovej a textovej zložky hneď prvého článku v čísle (od str.4 po str. 16) predstavuje 8 : 4 ! A to je príliš veľa. Kvôli "vizuálu" potrebuje .týždeň kvalitnejší papier, čo sa zrejme (popri honorároch za zábery) premieta aj do jeho ceny, ktorá je značne vyššia v porovnaní napríklad s tiež týždenníkom Plus sedem dní.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOŠICE KORZÁR

Polícia o akcii Shark: Štát ukrátili o takmer 28 miliónov eur

Fingovali vysoké náklady na reklamu.

KOŠICE KORZÁR

Vo väzbe pre podvody skončili podnikatelia aj bývalí športovci

Medzi obvinenými sú aj známe mená.

KOMENTÁRE

Korisť po Islamskom štáte zapáli ďalšie konflikty

Kurdi sú rozdelení, Bagdad útočí a Teherán prilieva olej do ohňa.


Už ste čítali?