reklama

Poučenie z "prípadu" Mečiarove amnestie

Pripomína vám to Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti...? Je tu jeden podstatný rozdiel. Namiesto sovietskych tankov tu dnes máme iba morálny a právny suterén. Vred vo vedomí spoločnosti, ktorý neustále hnisá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

 Ako inak, aj v nedeľu 12.3. t.r. dopoludnia, som pri prepínaní televíznych programov naďabil na TA3 na pravidelnú diskusnú reláciu reláciu "V politike", venovanú aktuálnej problematike Mečiarových amnestií, o ktorých osude sa má hlasovať v NR SR opäť v stredu 15.3.t.r. Diskusia bola rozdelená na dve časti a miestami vyznievala priam úsmevne, aj keď sa jednalo o veľmi vážnu vec.
 Chcem na margo tejto diskusie - nie Mečiarových amnestií - poznamenať zopár (možno) podnetných myšlienok.
 Netradične začnem druhou časťou diskusie, kde bol jediným hosťom pán Milan Kňažko. Rozprával celkom rozumne, ale jedno mu, pri najlepšej vôli, nemôžem uveriť - totiž, že si už nepamätá, kto z VPN (občianske hnutie "Verejnosť proti násiliu") doporučil pána Mečiara do prvej významnej politickej funkcie. No, ak si naozaj nepamätá, mohol si to "vygúgliť" napríklad na adrese https://sk.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Me%C4%8Diar.
 Je tam, hneď v úvode, aj táto pasáž - citujem:
 »Po Nežnej revolúcii vznikla v slovenskej časti federácie 12. decembra 1989 vláda národného porozumenia, ktorú vytvorili predstavitelia Verejnosti proti násiliu spolu s členmi KSS. Keďže sa predstavitelia VPN nezhodli na tom, koho nominovať na post ministra vnútra, túto funkciu dočasne zastával predseda vlády Milan Čič. Začiatkom roka 1990 urobila VPN „konkurz“ na ministra vnútra, v ktorom na odporúčanie Alexandra Dubčeka zvíťazil neznámy právnik z Nemšovej – Vladimír Mečiar a 11. januára 1990 nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia Slovenska.«
 Aj ja osobne si ešte dobre pamätám, ako ktosi z čelných predstaviteľov VPN (Fedor Gál?) v rozhlasovom vysielaní povedal o tomto "konkurze", že "...tento podnikový právnik z Nemšovej prekonáva všetkých účastníkov o viac ako o jednu triedu".
 Už vtedy sa mohla v hlavách čelných predstaviteľov VPN výstražne rozblikať červená kontrolka pri pomyslení, ako je to možné, že jeden radový podnikový právnik mal údajne rozsiahle až výnimočné vedomosti z riadenia štátnej správy. V tých časoch bolo hračkou infiltrovať VPN ľuďmi, ktorí sa (aj) výrazne exponovali v ponormalizačnom období.
 Dajme slovo opäť wikipedii:
 »V roku 1962 sa stal (Vladimír Mečiar) členom KSČ. Pre odpor voči vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel z postov odísť a v roku 1970 bol vylúčený zo strany. Nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, kde pracoval ako tavič a popri práci diaľkovo vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií v roku 1974 nastúpil do závodu Skloobal Nemšová, kde pracoval ako podnikový právnik.« Koniec citácie.
 V roku 1968 som mal 15 rokov a práve som mal nastúpiť štúdium na strednej škole. Vo veľmi krátkom čase prišlo obdobie straníckych previerok členov KSS (Komunistickej strany Slovenska) a výmena straníckych preukazov. Ukázalo sa totiž, to si tiež ešte veľmi dobre pamätám, že v tej dobe existovali dva základné druhy "komunistov". Jedni dopredu odvolali svoj postoj voči vpádu okupantov z krajín Varšavskej zmluvy (vrátane vojsk NDR!) v roku 1968 na územie Československej republiky, spojenú s mnohými obeťami na životoch (predovšetkým civilov), s tým, že "boli pomýlení".
 (To isté sa stalo po udalostiach v roku 1989.)
 Druhí neovládli svoje morálne rozhorčenie a sami sa vzdali - na protest - svojich straníckych knižiek. Tým sa odsúdili na dlhoročnú podradnú prácu kde-kade a prekonávanie najrôznejších schválností zo strany "kovaných" súdruhov, ktorým stranícke legitimácie po previerkach neodobrali. Vyskytli sa iste aj takí, ktorí si síce chceli pokračujúcim členstvom v KSS zachovať dovtedajšie drobné výhody, ale neumožnili im to. Zrejme ich však bolo dosť málo.
 V roku 1970 normalizačný proces dosiahol vrchol "tuhnutia" v dôsledku "mrazu, ktorý prichádzal z Kremľa".
 (Existuje publikácia s názvom "Mráz prichádza z Kremľa". -pozn. autora.)
 A tu zrazu, pán Mečiar, vylúčený v roku 1970 zo strany, keď iným takto postihnutým nezverili ani bager alebo kotolňu, on súčasne začal študovať právo! Na fakulte, kde bol pomer žiadostí uchádzačov k prijatým uchádzačom dlhodobo cca 10:1. A bolo to akési "štúdium-rýchlovka", lebo v roku 1974 už bol vyštudovaný právnik. (Dnes sa síce údajne dá/dalo vyštudovať aj za pár mesiacov, ale to doba je už technicky pokročilejšia.)
 Tak ako, pán Milan Kňažko! Vy ste toto naozaj nevedeli?
 A hovorili ste o "vypustení džina z fľaše".
 V prvej vláde Vladimíra Mečiara od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991 bol prvým ministrom hospodárstva Anton Andráš (KDH), ale už od 22. novembra 1990 ho vo funkcii nahradil Ladislav Pittner (KDH).
(Pozri:https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_27._j%C3%BAna_1990_do_22._apr%C3%ADla_1991)
 Pán Andráš bol prvý, kto na vlastnej koži pocítil silu "džina" rozhodujúceho štýlom "Buď on - alebo ja!" Mal to cynicky vykalkulované. Jeho organizačného génia sa predsa vláda a SNR (Slovenská národná rada) nevzdá kvôli nejakému, sotva známemu Popradčanovi. (Pozri:http://necenzurovane.net/07/stb3.html)
 Kto bol Anton Andráš ako človek?
 Na to dáva stručnú ale výstižnú odpoveď obsah piateho a štvrtého riadka od konca na adrese http://szcpv.org/04/rozhovory.html:
 "Súčasná situácia na Slovensku odpovedá presne tomu, čo Anton Andráš predpovedal. Jeho krédo - Lepšie sa utopiť v čistej vode, ako plávať v špinavej - ho s odstupom času urobilo víťazom nad slovenským škodcom Vladimírom Mečiarom."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 A teraz sa vrátim k prvej časti predmetnej diskusie, kde boli štyria hostia. Z nich si menovite pamätám JUDr. Miroslava Číža (Smer-SD) a bývalého generálneho prokurátora v období mečiarizmu JUDr. Michala Vaľa, CSc. Zostávajúci dvaja páni - oponenti z druhej strany diskusného stola - nech mi prepáčia, ich mená som zabudol (nebol som pripravený robiť si poznámky).
 Kto to pozeral, sám si mohol urobiť úsudok. Ktorí to nepozerali, možno si osvoja môj dojem. Diskusia mala štýl prekáračky dvoch dedinských farárov, ktorý z nich je múdrejší. Niesla sa v biblickom duchu: "Napísané je... (vraví prvý); ale tiež je napísané... (vraví druhý)!"
 Tento kontraproduktívny galimatiáš, ktorý zneisťuje slovenských veriacich, som (s istým prekvapením) zaregistroval už ako chlapec, a ďalej som to neriešil.
 Táto diskusia tiež nedospela k ničomu jednoznačnému, ale netvrdím, že bola zlá.
 Predovšetkým tam odznela povestná mantra "ústava nie je trhací kalendár". Okrem toho som sa dozvedel, že "amnestia" je všeobecný právny inštitút a (prezidentská) "milosť" má adresný charakter. Ale priam "bombovo" pre mňa vyznela informácia, že ústava má JADRO.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ak som tomu dobre porozumel ústavný zákon je vyššej právnej sily ako "obyčajný" zákon. Obidva druhy zákonov však uzákoňujú poslanci NR SR, súc napospol obyčajní "hriešni a nedokonalí" ľudia (to sa dá pochopiť). Preto sa dá pochopiť, že aj ústava, či už chápaná ako jeden celistvý zákon alebo súbor viacerých zákonov vyššej právnej sily, na ktorých ustanovenie je potrebná kvalifikovaná (dvojtretinová) väčšina všetkých poslancov v parlamente (minimálne 90), môže byť čiastočne "nedokonalá" - predovšetkým z mravného hľadiska. Lebo na jej právne aspekty máme (aj na malom Slovensku) dostatok-predostatok právnických "machrov", ktorí ich remeselne vycizelujú priam dokonale.
 Úlohou JADRA ústavy by malo byť držať aj jej morálnu úroveň "na výške".
 V diskusii sa opakovane spomínalo, že mnohí ("remeselní") právnici kašlú na spravodlivosť (morálny fenomén) a zaujíma ich jedine právo (bezduchý formalizmus). Hoci študovali právo, Montesquieu (1689-1755) a jeho "Duch zákonov" im už zrejme nič nehovorí. Zabudli veľa, ale nie na rozdelenie moci. A iba tej sa držia - ako kliešť.
 Podľa týchto remeselných právnikov, myslím si ja, slovenský právny systém ľahko možno prirovnať k poschodovej budove, na ktorej strechu svieti slnko, na menej presvetlených poschodiach prebývajú rôzne paragrafy, ktoré sú preto pokrútené, že keď ich právnici (v prípade svojej potreby) ešte viac pokrútia, aby si to obyčajný pospolitý "ľud slovenský" (pokiaľ možno) nevšimol. No, a potom tu máme právny suterén, kam sa ukrývajú také právne "skvosty" ako Mečiarove amnestie, a okrem toho sa tam skladujú celé štôsy nespravodlivých rozsudkov.
 Kde sa v tej obraznej budove nášho právneho systému ukrýva naša ústava a kde menovite jej JADRO?
 Osobne si myslím (a obávam sa, že nie som ďaleko od pravdy), že naša ústava nemá žiadne "jadro", ktoré by kedysi boli naformulovali naši morálne motivovaní parlamentní zástupcovia. Ak sa tak predsa stalo, najskôr je to jadro napísané neviditeľným atramentom.
 Aj v diskusii odznelo, že je rozdiel medzi "právom" a "spravodlivosťou". Aj keď sú to obidva abstraktné pojmy, priemerne inteligentnému človeku je intuitívne jasné, čo sa tým chce povedať.
 Pojem "právo" je obsiahnutý v slove "spravodlivosť". Pozrite: S(pravo)dlivosť!
 Táto verbálna podoba je síce symbolická, slová by mohli mať rozdielny základ, ale ich logický súvis je neodškriepiteľný.
 Z logického hľadiska je "právo" súbor formálnych predpisov na všeobecne prospešné a účelné presadzovanie spravodlivosti v prípadoch, keď "spravodlivosť" bola porušená.
 Toto je PRVÁ VETA, ktorá by mala byť zapísaná v JADRE každej ústavy, nielen tej našej slovenskej.
 Je samozrejmé, že aj keby zákony tvorili erudovanejší a morálne vyspelejší zákonodarcovia od tých všetkých, čo sme na Slovensku doteraz mali, aj tak by sa každý dobrý úmysel nepodarilo dokonale realizovať v "právnom koncepte". Pretože nikto - či jednotlivec či kolektív - nie je objektívne schopný domyslieť všetky súvislosti, ktoré v toku spoločenských udalostí môžu nastať ako kuriozita alebo sa vyskytnúť "masovo" ako produkt nepredvídanej objektívnej zmeny.
 Práve pre tento prípad by mal mať každý spravodlivý (naozaj dbajúci na spravodlivosť, nie len na formalizmus) právny systém formu neosobného a nadčasového právneho inštitútu, ktorý by nebol dôvod za žiadnej situácie meniť a každý pokus o jeho zmenu by bol automaticky podozrivý.
 Že je to chiméra? - Vôbec nie!
 Stačí do ústavy zabudovať paragraf "o povahe zákona". Mohol by mať napríklad takéto znenie:
 "Každý (rozumej: pôvodne dobre mienený) zákon, resp. jeho časť, ktorého právny výkon - v dôsledku akejkoľvek zmeny spoločenskej situácie, resp. v ojedinelých výnimočných prípadoch - začne v praxi pôsobiť proti duchu svojho pôvodného zámeru, automaticky stráca pre danú situáciu, resp. prípad, svoju platnosť a právnu účinnosť."
 To je DRUHÁ podstatná VETA, ktorú by malo obsahovať JADRO ústavy, ako najvyššieho zákona v každej civilizovanej spoločnosti. Maličký bonus na dôvažok: Takýto zákon, resp. jeho časť, by nebolo treba, pri trvalej "deaktualizačnej" zmene spoločenskej situácie, ani formálne rušiť, lebo by zanikal z titulu vlastnej dikcie automaticky.
 A ešte môžem ponúknuť do pozornosti cteného čitateľa takúto myšlienku.
 O čo ide? 
 Keď trochu sledujete prácu našich zákonodarcov, až bije do očí, ako, každý nimi "vypotený" (malicherný) zákon, dôsledne a nekompromisne požaduje striktné dodržiavanie, a to pod hrozbou neraz až nehoráznej pokuty. Ale keď príde na zákony, ktoré sa dotýkajú vážených pánov poslancov, napríklad ohľadom ich vlastných (špeciálnych) povinností, tieto zrazu žiadnu sankciu neobsahujú, a keď, tak smiešne malú. To musí prestať. A to je len jeden moment problematiky.
 Druhý moment problematiky je ten, že - z právneho hľadiska - máme spoločnosť rozdelenú na skupinu občanov, ktorá predstavuje zákonodarnú moc (150 poslancov NR SR), výkonnú moc (ministri, štátni tajomníci, riaditelia rôznych sekcií a predstavitelia iných vládnych inštitúcií a samosprávnych orgánov), súdnu moc (sudcovia, prokurátori) a na "radových" občanov.. Zákony (teoreticky) platia rovnako pre nás všetkých. Ani len toto sa však v praxi nedodržiava, lebo - načo by nám potom bol napríklad "právny suterén" a ako by aj mohol vôbec vzniknúť?
 Týmto chcem povedať, že nie každý z nás je prakticky "v rovnakom vzťahu" k právu.
 Radový občan, keď poruší zákon, potrestáme ho podľa povahy skutku. Ak je to napríklad sadistický primitív, ktorý ubodá svoju obeť na smrť desiatkami rán, dostane (niekedy) svoj primeraný trest. Izolujeme ho a zabránime mu tým páchať ďalšie zlo. Ale, aj keď sa jedná priamo o vraždu, myslím si ja, jeho ojedinelý čin nie je z celospoločenského hľadiska tak veľmi škodlivý a nebezpečný (nech mi čitateľ prepáči, neviem to lepšie povedať), ako čin človeka, ktorý má exekutívne právomoci alebo justičné právomoci.
 Obyčajný, primitívny vrah spácha "jednoduché", odsúdenia hodné zlo. Zaslúži si ten istý trest za ten istý zločin napríklad inteligentný zákonodarca alebo sudca, ktorý si je veľmi dobre vedomý, že prestupuje zákon, ktorý zákon, aj v čom ho prestupuje?
 Osobne sa nazdávam, že v tomto prípade je taký skutok "odsúdenia hodný na druhú" a úmerne tomu by mu mal byť vymeraný aj trest. Detto "exekutívci", ktorí na jednej strane sú povinní poznať zákony vzťahujúce sa na ich činnosť, na druhej strane majú možnosť a prostriedky (aspoň dočasne) svoje úradne postavenie aj zneužívať a spôsobiť spoločnosti tak veľkú hospodársku škodu (a ešte väčšiu morálnu škodu vo vedomí spoluobčanov, ak tí napríklad vedia o ich korupčnom či inom závadovom správaní).
 V JADRE ústavy by preto mali byť aj ustanovenia, že zákony, vzťahujúce sa špeciálne na osoby vo výnimočnom právnom postavení (zákonodarcovia, predstavitelia exekutívy a samosprávy, predstavitelia justície), musia povinne obsahovať sankcie, a to sankcie primerané tomuto ich výnimočnému postaveniu. Bez týchto primeraných sankcií by nemali podobné zákony ani nadobudnúť právnu účinnosť. Okrem toho, tresty za porovnateľné trestné skutky by mali byť odstupňované, a to tak, že čím významnejší páchateľ (zo spoločenského hľadiska, z uvedených skupín občanov), tým prísnejší trest. 

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu