Ad.: Za ekologické katastrofy by ľudia mali sedieť!

Autor: František Cudziš | 23.5.2017 o 1:35 | Karma článku: 5,58 | Prečítané:  315x

    Škótska právnička Polly Higgins zavíta na Slovensko, aby tu v rámci Ekotopfilmu, najstaršieho festivalu svojho druhu na svete, návštevníkom porozprávala o svojom návrhu na medzinárodný zákon o ekocíde. (Nový Čas, 21.5.2017)

    Aby nedošlo k nedorozumeniu, chcem hneď na začiatku jednoznačne vyjadriť svoj principiálny postoj:
    Nie som odporcom ekologických aktivít všetkého druhu. Ale ani si nenechám napchávať do hlavy "kaleráby" á la uvedený článok.
    Na prvé prečítanie môže u čitateľa vzniknúť dojem, že obsah článku je korektný. -

    (1) Uvedená aktivistka vypracovala v  roku 2010 návrh na medzinárodný zákon o ekocíde, ktorý by mal nadobro skoncovať s "nespravodlivými" (!,?) zločinmi, ktoré sa dennodenne páchajú na ekosystémoch Zeme.
    (2) Medzinárodný trestný súd v Haagu by mal zaradiť do zoznamu medzinárodných trestných činov okrem genocídy, vojnových zločinov, agresie a zločinov proti ľudskosti aj ekocídu, pretože dnes v medzinárodnom trestnom práve neexistuje postih, ktorý by zabránil gigantickým firmám v páchaní obrovských škôd na ekosystéme.
    (3) Nenásytné spoločnosti neobmedzene drásajú prírodné zdroje, ničia životný priestor nielen mnohých druhov zvierat, ale aj ľudí, a to všetko pre profit.
    (4) Ekocída priniesie nový svet, novú éru, pretože zmení tok financií. Investori nebudú chcieť investovať do spoločnosti, ktorá pácha eko-kriminálnu činnosť.
    (5) Ekocída už bola súčasťou zoznamu medzinárodných zločinov, ale v roku 1996 bola, vďaka lobovaniu USA, Veľkej Británie, Francúzska a Holandska, z Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného práva vyňatá a s ňou akýkoľvek trestný čin proti prírode.
    (6) Viete si predstaviť, ako by to na Zemi vyzeralo, keby k vyradeniu ekocídy z uvedeného zoznamu nedošlo? - (Vraj) Bol by to úplne iný svet plný ekologických riešení, so zdravými lesmi; amazonský prales mohol byť nedotknutý.
    (7) Nádejou pre svet ("ekologistov" - pozn. autora) je Parížska dohoda z roka 2015, ktorú na klimatickom summite podpísalo 196 krajín. Zúčastnené krajiny tak prijali fakt, že vysoko-uhlíková priemyselná aktivita spôsobená ľudskou činnosťou vedie ku klimatickým zmenám. Celosvetovou dohodou sa zaviazali (podobne ako už v roku 1999 v japonskom Kjóte) na znižovaní skleníkových plynov a teraz majú morálnu (!) zodpovednosť konať. Čo však chýba, je zákonná povinnosť konať.
    (8) Pomôcť pritom môže každý z nás. Myslime na to, že naše kroky majú dôsledky na iných kontinentoch, ďaleko od nás.

    V rámci akejsi pomyselnej rozcvičky pred logickou analýzou obsahu odsekov, ktoré som pre prehľadnosť očísloval, zabŕdnem len do takej "prkotiny" ako je slovné spojenie "nespravodlivé zločiny"  v (1). To ma núti pýtať sa: Je Polly Higgins naozaj právnička?
    Pravda, je tu možnosť, že ten pojem vymyslela napríklad autorka článku.

    Z obsahu odsekov (2) a (5) vyplýva, že problém ekocídy nie je nový. Ekocída bola súčasťou zoznamu medzinárodných zločinov (zrejme) do času, kým nezačali byť dôsledky nerozumného nakladania s prírodou v globálnom merítku tak očividné, že by mohli viesť k sankciám voči najväčším subjektom, ktoré sa o také konanie pričinili najviac. Odvtedy sa dôsledky ekocídy zľahčujú.
    Hovorí sa, že "človek" (a v jeho mene politici) sa začne správať rozumne až vtedy, keď vyčerpá všetky ostatné spôsoby konania. V zmysle tohto "pravidla" existuje osvedčený scenár, ako (ne)riešiť podobné globálne problémy ako je napríklad globálne oteplovanie.
    Postupne sa v praxi uplatňujú tieto tvrdenia:

1. Problém neexistuje.
2. Ak problém naozaj existuje, jeho dôsledky sú prakticky bezvýznamné a netreba sa ním zaoberať.
3. Ak problém naozaj existuje a je závažný, nespôsobil ho človek ale prírodné deje, ktoré nie je možné efektívne ovplyvniť.
4. Ak závažný problém existuje preto, že ho spôsobil sám človek, jeho náprava nie je možná.
5. Ak aj je principiálne možné urobiť potrebnú nápravu, bolo by to technicky veľmi náročné a z finančného hľadiska neekonomické.

    (3) Nenásytné spoločnosti (ako spomínaný americký Chevron, britský Britisch Petroleum, ruský Gazprom či britsko-holandský Shell) - pre profit - neobmedzene drásajú prírodné zdroje a ničia spoločný životný priestor ľudí i všetkých živých organizmov!
    Ako krásne naivnučké je toto tvrdenie (aj veľa iných)! -
    "Nenásytné spoločnosti" by neexistovali, keby svojou činnosťou neuspokojovali všeobecný spoločenský dopyt po produktoch, ktoré človek k svojmu plnohodnotnému životu neraz ani nepotrebuje. "Nenásytné spoločnosti" sú teda v podstate zákonitým produktom nenásytnej spotreby širokej verejnosti, skladajúcej sa z rôzne majetných spoločenských vrstiev, úmerne tomu konzumujúcich výrobky i produkujúcich problematické odpady.
    "Nenásytné spoločnosti" tieto deje len sofistikovane usmerňujú.

    (4) Ekocída priniesie nový svet, novú éru, pretože zmení tok financií. Investori nebudú chcieť investovať do spoločnosti, ktorá pácha eko-kriminálnu činnosť. (!)
    (6) Viete si predstaviť, ako by to na Zemi vyzeralo, keby k vyradeniu ekocídy z uvedeného zoznamu nedošlo? Bol by to úplne iný svet plný ekologických riešení, so zdravými lesmi; amazonský prales - i iné - mohli zostať nedotknuté. (!)
    Ak teda už raz ekocída bola súčasťou zoznamu medzinárodných zločinov, prečo už vtedy nepriniesla svetu novú éru? Prečo investori nezmenili tok financií? Prečo financujú spoločnosti využívajúce napríklad detskú prácu? Prečo krajiny, napriek bezbrehému koloniálnemu drancovaniu ešte vždy oplývajúce nezmerným nerastným bohatstvom, stále (!) patria medzi najchudobnejšie na svete?

    (7) Nádejou pre svet, v tomto smere, nebola, nie je a aj nebude žiadna - ani Parížska dohoda z roka 2015 - ktorú na klimatickom summite podpísalo 196 krajín so záväzkom znížiť emisie skleníkových plynov o dvadsať percent v roku 2020.
    Už zo "symboliky" čísel - 20 % do r. 2020 (analogicky 50 % do r. 2050 či 200 % do r. 2200) vidno, že sa jedná len o viac-menej nezáväzné táranie politikov, ktorí sa snažia pred svojimi voličmi tváriť aktívne. No ani prstom nepohnú proti záujmom "nenásytných spoločností", teraz predstavujúcich masu ľudí, medzi ktorých sa prerozdeľuje bohatstvo, neraz pôvodne patriace chudobným národom rozvojových krajín.
    Prečo by sa nezúčastnili na kjótskej, brazílskej či parížskej šaráde a, aby sa nezdiskreditovali pred svetovou verejnosťou, okázale - pritom bez záruk! - nevyriekli ničím nevynútiteľné sľuby?
    Síce tým prijali morálnu zodpovednosť, ale nie zákonnú povinnosť konať.
    A ak aj naozaj konajú - ako konajú?

    Pekne to vidno napríklad na zavádzaní alternatívnych zdrojov energie, ktoré - s výnimkou jadrovej energie - v žiadnom prípade nemôžu nahradiť klasické zdroje energie na báze fosílnych palív.
    Odborníci v tom majú jasno. Politici tiež. Zákonmi na podporu akože rozvoja alternatívnych zdrojov energie, napríklad biopalív, fotovoltaickej, geotermálnej alebo veternej energie a tiež technológií vedúcich k podstatným úsporám energie oproti doterajšiemu stavu, zabezpečili nehorázne zisky vybraným pseudopodnikateľom v oblasti alternatívnej energetiky.
    Zákonmi sú totiž na určité časové obdobie garantované neúmerne vysoké výkupné ceny elektrickej energie vyprodukovanej alternatívnymi zdrojmi, aby vraj podnikatelia mali z čoho vybudovať novú, alternatívnu energetickú bázu. Na druhej strane - aká to náhoda! - chýba zákonná povinnosť prevádzkovať všetky tieto alternatívne zdroje aj po návrate výkupných cien elektrickej energie do "normálu".
    Odborníci dobre vedia, že - z ekonomického hľadiska - masové rozšírenie výroby elektrickej energie z alternatívnych zdrojov povedie k zníženiu výrobných nákladov na (napríklad) fotovoltaickú jednotku (panel), tepelné čerpadlo, veternú elektráreň či jednotkové množstvo určitého tepelno-izolačného materiálu.
    Na druhej strane - z fyzikálneho hľadiska - je zrejmé, že na výrobu a prevádzku ktoréhokoľvek z uvedených výrobkov sa prakticky spotrebuje viac energie, ako jej onen výrobok potom dokáže vyprodukovať za celú dobu svojej životnosti.
    Toto summa-summárum neznamená nič viac a nič menej, ako že celý "boj" proti globálnemu oteplovaniu je jeden veľký - globálny - podvod na obyvateľstve.
    Prečo vlastne sa teda "nenásytné spoločnosti" k niečomu tak nehoráznemu znížili?
    Motívom je čo najdlhšie udržanie súčasnej schémy ekonomických vzťahov.
    Kým "bojujeme" proti globálnemu oteplovaniu, výrobou a inštaláciou uvedených zariadení, udržiava sa (kdesi, nie však u nás) určitý počet pracovných miest, a - áno - ešte stále sa produkuje a akumuluje zisk z výroby, ktorý sa plánovite odčerpáva do cudziny, aby si niekto mohol opäť raz kúpiť napríklad novú jachtu, súkromné lietadlo alebo zahrať sa na "pracháča" kdesi v kasíne.
    Pozrime sa na príklad riešenia bytovej otázky mladej slovenskej rodiny.
    Chcete vlastniť rodinný domček, ktorý si postavíte vo vlastnej réžii? -
    Nech sa páči - tu je hypotéka za dobrý úrok! Bez problémov dostanete aj stavebné povolenie, ale pozor! Domček musí byť nízkoenergetický alebo celkom pasívny. Aby taký bol, potrebujete fotovoltaické panely a veternú turbínu na strechu, kondenzačný kotol do suterénu alebo tepelné čerpadlo s príslušenstvom, trojvrstvové plastové okná, dokonale zateplený obvodový plášť a strechu.
    Celé to bude stáť o zopár desiatok tisíc eur viac ako sa zvyklo investovať do stavby domu doteraz. Takže nič neušetríte. To si len úsporu energie všetkými tými výmyslami vlastne predplatíte.
    Ostatne, na nejakej úspore energie v budúcnosti v podstate ani nebude záležať, lebo už dnes sa zreteľne začína prejavovať snaha distribútorov neúčtovať spravodlivo - podľa skutočnej spotreby elektrickej energie - ale podľa veľkosti "ističa" v domácej rozvodni, teda vlastne za to, že váš domček je na elektrickú sieť vôbec pripojený.
    Lebo - predstavte si - načo vám budú doma všetky zadovážené elektrospotrebiče bez elektriny?     Odstávka od elektrickej energie bude časom najúčinnejší vymáhač všetkých nárokovateľných (a azda i nenárokovateľných) pohľadávok voči vám.
    Ak teda svoj domček naozaj chcete mať, ráčte podpísať hypotéku.
    Čo na tom záleží, že tým už dnes predávate svoju budúcnosť? Že sa konkrétne zaväzujete do budúcnosti, ktorú si dnes viac-menej nikto nevie predstaviť?
    V princípe je to však schéma ekonomických vzťahov odsúdená na zánik.

    Aj snaha vysporiadať sa čo len s globálnym oteplovaním, aj keby bol mienený vážne,  je s vysokou pravdepodobnosťou odsúdená na nezdar.
    Globálne oteplovanie bude pokračovať úmerne tomu, ako sa bude zvyšovať podiel tzv. skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Bude v nej vzrastať množstvo voľnej energie, ktoré sa bude prejavovať meteorologickými javmi s čoraz ničivejším účinkom.
    Podiel skleníkových plynov začal narastať už s rozvíjajúcou sa priemyselnou revolúciou v 19. storočí. Na 20. storočie s jeho dvomi ničivými svetovými vojnami, v ktorých sa vyplytvalo nemilobohu množstvo energie čo len na výrobu vojnového materiálu a ostatných potrieb, i neskôr na obnovu zničených infraštruktúr a ekonomík mnohých krajín, radšej ani nemyslieť.
    Vojny urýchlili rozvoj všemožnej techniky, medzi iným i dopravnej. K datu je na svete rádove jedna miliarda prevádzky schopných motorov rôznych konštrukcií.
    Môj nebohý otec pracoval v minulom storočí ako vodič autobusa Škoda RTO 706 Lux, ktorého dieselový motor mal výkon 160 "koní" (menej ako 120 kW), a uviezol 45 - 50 pasažierov. Dnes má výkonnejší motor (aj podstatne) kdejaký osobný automobil.
    Aj to je jeden z neodškriepiteľných dôkazov, že svetoví politici nemyslia svoj deklarovaný "boj" proti globálnemu oteplovaniu vážne. Veď, keby im naozaj záležalo na obmedzení emisií skleníkových plynov - v tomto prípade v doprave - čo im bránilo, už dávno! - nariadiť automobilovým výrobcom produkciu menej rýchlych, a tým aj menej výkonných osobných áut?  
    A pripustili by napríklad existenciu firmy, ktorá plánuje "turistické" kozmické lety za nehoráznu cenu (údajne 150 miliónov dolárov), teda len pre zábavu zopár neskutočných boháčov? A ostatní ľudia môžu akurát len pocítiť dôsledky ich roztopaše, na základe zbytočne vytvorenej tzv. "uhlíkovej stopy"!
    Všetok podobný hazard s budúcou existenciou ľudstva je umožnený len vďaka porušeniu rovnováhy medzi tempom tvorby energie z obnoviteľných prírodných zdrojov a tempom jej čerpania. Voľakedy obnoviteľné zdroje postačovali ľudstvu viac než dosť. Dnes sme hladnejší po energii a, na vykrytie schodku, ju čerpáme z neobnoviteľných zdrojov, a to aj na povážlivé účely. Obchodný tovar sa napríklad nezriedka prepravuje naprieč polovicou zemegule, lebo je to (dočasne) aj tak lacnejšie ako vyrábať si ho priamo na mieste spotreby z miestnych surovinových zdrojov.
    Tempo vyčerpávania neobnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým na báze fosílnych palív, napríklad ropy, je prekvapujúco povážlivé.
    Halleyova kométa sa opakovane vracia k Slnku, s periódou približne 76 rokov. V spojení s ňou možno veľmi názorne vysvetliť omyl zástancov názoru, že prírodné zdroje sú nevyčerpateľné, a to na príklade ropy i tzv. ropného zlomu (Peak Oil).
    Keď sa Halleyova kométa ocitla v perihéliu 16. novembra 1835, ropa bola prakticky neznáma, považovaná za neužitočnú mazľavú prírodnú tekutinu. V roku 1859 vznikol prvý ropný vrt v USA.
    Pri návrate kométy do perihélia 20. apríla 1910 mal už automobilový priemysel svoje začiatky za sebou a úspešne sa rozvíjal na báze pohonných hmôt - benzínu a nafty.
    Pri ďalšom návrate kométy 9. februára 1986 sme už boli pamätníkmi prvej a druhej ropnej krízy. K datu je veľmi pravdepodobné, že globálna produkcia ropy dosiahla svoj vrchol, tzn. že sa nachádzame v období ropného zlomu. Denne sa vyťaží viac ako 80 miliónov barelov, prakticky každých dvanásť dní jedna miliarda barelov. Optimistické predpovede odhadujú stav svetových zásob ropy ešte na 1200 miliárd barelov.
    Ďalšie perihélium Halleyovej kométy je predpovedané na 28. júla 2061. V tom čase už budú všetky vyťažiteľné zásoby takmer vyčerpané a éra ropy skončí.
    Budeme (a ako?) aj potom lietať na dovolenky k moru na africké pobrežie, na stredomorské riviéry alebo do Spojených arabských emirátov?
    Asi ťažko.
    Bude to problém.
    Ako hovorí škótska právnička Polly Higgins:
    (8) Pomôcť pritom môže každý z nás. Myslime na to, že naše kroky majú dôsledky aj na iných kontinentoch, ďaleko od nás. A že neskoro na záchranu bude, až keď ľudstvo pre svoju ľahostajnosť z tejto planéty zmizne.

 

    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?