Venované mladomanželom Vinczeovcom

Autor: František Cudziš | 16.6.2017 o 2:38 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  2028x

    Dnes má táto novozaložená mladá rodina za sebou prvý týždeň manželského života, ktorým začína - dúfajme i prajme im - dlhú a pokojnú, celoživotnú spoločnú cestu. Želam si, aby si v prípade potreby spomenuli na toto venovanie.

    Hovorí sa, že hora s horou sa nestretne.
    Ľudia majú v tomto smere celkom iné možnosti. Ale, ako hovorí básnik, aj keď sa niekedy dlho nachádzajú v spoločnom prostredí a blízko vedľa seba, je dosť ľahko možné "v živote nestretnúť sa".
    Adela Banášová a Viktor Vincze sa "stretli", lebo sa stretnúť chceli.   

    Básnik Stepan Petrovič Ščipačov (1899-1980) si to veľmi dobre uvedomoval; vyjadril to v básni takto:

    Dve lipy pod oknom.
Spolu sa narodili
v teplučký letný čas.
Spolu tu rástli, žili
a ďalej starnú zas -
obidve šťastné sú!
No či si vedia lipy
to šťastie oceniť?

    Vrav, ako by sme mohli
my druh bez druha žiť?

    Keď na minulosť hľadím,
úzko je kolo srdca:
tak ďaleko si žila -
jak ľahko bolo, milá,
v živote nestrenúť sa!

    (S. P. Ščipačov: Tebe)


    Ja som v článku "Príhovor mladomanželom" priblížil - na manželstvo a spoločný život - názory filozofa (pozri odkaz v prameňoch, pozn. autora) a teraz ich ponúkam v svojráznej "obrazovej" skratke.

    Adela, Viktor! - Krásne to začalo...

    Nech vám to pekne aj pokračuje! Napríklad podobne ako Adelinim rodičom na svadobnej fotografii, ktorí tohto roku oslávia 45. výročie spoločného života.
    Filozof povedal:

    Ale zároveň:

    A tiež majte na pamäti životnú múdrosť našich pradedov a pramaterí, že láska je soľou života a ...

    Zo srdca vám prajem, aby ste na to nikdy nezabudli a aby vás v spoločnom živote prosté ľudské šťastie nikdy nacelkom neopustilo.
    Ak by sa aj čosi podobné stalo, hľadajte v tých chvíľach radu napríklad aj vo veršoch  básnika Ščipačova.
    "Stepan Petrovič Ščipačov, ruský sovietsky básnik, bol básnikom našej generácie", píše o ňom na svojom blogu Ján Urda.
    "Narodil sa na pravoslávne Vianoce v dedine Ščipači v Zauralsku ako najmladšie dieťa mnohopočetnej rodiny. Z jeho bohatej básnickej tvorby vyšlo vyše 130 zbierok občianskej, no najmä ľúbostnej poézie."
    Ján Urda tiež uvádza v slovenskom preklade - na potešenie srdca i ducha - aj niektoré úryvky Ščipačovových básní, ktoré ho azda najviac oslovili. -

        *

» Zabudnúť ti
očú jas,
žhavý prsteň tvojich rúk?
Na tvoju tvár či som raz
hľadel v slzách horkých múk?
    
    Nech by ma čo čakalo,
každej strasti poviem: Príď!
Ty mi v hrudi nastálo
ako rana budeš žiť.

    Vedzte si ceniť chvíle lásky,
a s rokmi stále viac a viac.
To nie je chodiť na prechádzky,
či nežne hľadieť na mesiac.
Čo všetko príde: nečas, tieseň,
veď máte spolu život žiť.
Láska je ako dobrá pieseň
a pieseň ťažko vytvoriť.

        *

    Je večná kniha ľúbosti. Jedni v nej
len zopár stránok poprelistovali,
zabudnúc na svet, iní nad ňou stáli
so vzlykom lásky horúcej.
    
    Tisíce rokov ju čítajú snáď,
aj mne jej riadky nechcú pokoj dať.

        *

    Bozkávaš raz jednu, potom druhú zasa
v beláskavom dyme cigariet.
Vyčítať ti to nemá zmyslu, zdá sa,
básnikovi nepristane mravy hlásať.
Starnutie však bude časom zlým
tomu, kto jak drobné lásku strácal
a premárnil ju, sám nevediac, s kým.

        *

    O veľkej láske sníva každý z nás,
aby nám každý okamžik priam svietil.
No zrazu stretneš ženu, pri ktorej ti
ostarne duša o nejaký čas.
    
    Šťastný si, ak si takú vybrať vieš,
s ktorou aj šedinami obelený
až do straroby samej dožiješ,
do konca dní, jak šuhaj zaľúbený.

        *

    Čítajúc lásky našej zápisy,
jedno len nemôžem si predstaviť:
že cudzia si mi bola kedysi,
že bez teba som vôbec mohol žiť.
    
    Čo koľko by tu preletelo rokov,
čo by som koľko sveta prešiel sám,
znovu a znovu blahorečím krokom,
ktoré nás viedli k prvým stretnutiam.

        *

    Oj, ty vietor, záletnícka hlava!
Ako sa ty, vietor, dobre máš.
Briezka a či vŕba popolavá
jedno sú ti - obe objímaš.
    
    Oj, ty vietor, záletnícka hlava!
A ja, akoby ma prikoval.
Koľko liet - a to je láska pravá -
jednu, jednu len som v srdci mal.

    *

    Rukou si vlasy prihládzam,
vykročím, znovu mladý som.
Dievčatá, s ktorými sa schádzam,
však volajú ma "šedivcom".
Ale aj priatelia čo mladší,
priznám sa, otrávia až strach:
skôr, než im ruku podať stačíš,
už vravia o tých šedinách.
Čo robiť? V ťažký čas sme zreli.
Po rokoch budú vravieť snáď,
že sme pod tridsať šediveli
a nestarli nad šesťdesiat. «

                                   * * *


    Pramene:
https://www.cas.sk/fotogaleria/
http://www.dobrenoviny.sk/
https://www.super.cz/celebrity/adela-banasova/
http://cudzis.blog.sme.sk/c/432792/prihovor-k-mladomanzelom.html?ref=tit
https://urda.blog.sme.sk/c/185876/Nieco-zo-Scipacova.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?