Narodeninový čas môže byť pre niekoho dôvodom bilancovať uplynulý rok v osobnom živote, ale tiež aj časom na zamyslenie.
Stepan Petrovič Ščipačov napísal:
» TÝM ČO PADLI
Žijem a mám svoj hlas i dych.
Mám pod nohami zem.
No druhov v boji zabitých
zabudnúť nemôžem.
Hoci ich mená nepoznám,
rodnejších pre mňa niet.
Veď či nie preto žijem sám,
že im sa zavrel svet?
Bolo by iste rúhavé
vo verši zavzlykať,
že, hľa, už sneh je na hlave,
že smrť sa blíži snáď.
Dávno už nežiť mohol som.
Mohla aj moju hruď
v Ufe či v bahne sivašskom
črepina zasiahnuť. «
Hoci sa jedná o príležitostnú báseň, obsah tretej slohy má nadčasovú platnosť.
Nie len v čase vojny, ale aj v každodennom mierovom živote každý z nás bojuje svoj osobný boj - v prvom rade s časom, a teda aj so svojím vekom.
Podľa aktuálnych, priebežných údajov servera www.worldometers.info sa denne narodí cca 350 000 ľudí a súčasne cca 141 000 podľahne v tomto boji s časom a odoberie sa z nášho sveta na večný odpočinok.
Áno, ten boj s neúprosným pôsobením času, je pre každého z nás dopredu prehratý. Ale to ešte nie je dôvod, aby sme svoj život preto premárnili len bedákaním nad jeho menej peknými stránkami.
Prednosť pred pesimizmom by mal mať v našom živote optimizmus, ktorý nám ho pomôže ozvláštniť a urobiť ho jedinečným a neopakovateľným.
Keď zájdem mysľou do čias svojho útlejšieho detstva, bliká tam stále hrejivé svetielko príjemných spomienok. Deväť rokov som prežil na Tatranských Matliaroch, na lúkach obkolesených lesmi, v nádhernom podhorskom prostredí neďaleko úpätia charakteristického zoskupenia dvoch tatranských velikánov - Lomnického a Kežmarského štítu.
Tatranskú prírodu som si užíval od mala. Bola pre mňa žriedlom bohatých zážitkov.
Ako roky plynuli, menilo sa prostredie, v ktorom som vyrastal, a menil som sa aj ja.
Aj odvtedy už prešli "roky rokúce", takže dnes je už zo mňa obstarožný pánko.
Pri tohoročnej júnovej oslave mojich narodenín som okrem iného dostal tričko s recesistickým nápisom "V nebi ma nechcú, v pekle sa ma boja".
Tento darček je pre mňa tak trochu symbolický.
Vo svojich článkoch sa snažím písať na rôzne témy, ale doménou medzi nimi je fyzika. Nateraz sa zdá, že moje alternatívne koncepcie nevzbudzujú u vzdelancov dôveru, to však nevadí. -
Kto vie, čo bude o rok?
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
