Poznáte drozda?

Autor: František Cudziš | 8.7.2017 o 4:27 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  872x

Pri pochôdzke mestom som natrafil na mŕtvolku drozda, ktorý asi podletel priamo pod idúce auto. Bola v stave vhodnom na preparovanie. Odniesol som ju do múzea, či by nemali záujem o nový exponát. Že vraj som urobil dobrý skutok

    Tento článok som napísal na základe príhody, ktorá sa mi naozaj stala, a to 3. júla t.r. priamo v Liptovskom Mikuláši.
    "Surfoval" som ulicami za svojimi záujmami, keď som si všimol ležať na samom kraji vozovky pri obrubníku chodníka mŕtvolku stredne veľkého vtáka (odhadom mal 15 cm), akých bežne vídam poskakovať v tráve v užšom či širšom intraviláne nášho mesta.
    Dnes je už bežná vec, že niektoré druhy vtáctva sa sťahujú z obrábanej poľnohospodárskej pôdy v extraviláne obcí a miest. Lebo polia sa "práškujú" alebo sa pestované plodiny ošetrujú chemickými postrekmi, čo mnohým vtákom nevyhovuje. V Intravilánoch obcí je možno viacej prachu, hluku a emisií z dopravy, ale zároveň je v parkoch veľa kríkov i stromov vhodných na hniezdenie a tráva sa len kosí.
    Potravy je hojnosť a dravcov, čo by ich lovili (napríklad túlavé mačky) zrejme menej ako vo voľnej prírode. Ľudí sa "mestské" vtáky takmer neboja, ale inštinktívne zachovávajú pred nimi prirodzený rešpekt a nikdy si ich nepripustia na bližšiu vzdialenosť, ako uznajú za bezpečné.
    Napadlo ma, že onen vtáčik sa stal obeťou práve takej situácie, že zobkal niečo na chodniku alebo v jeho blízkosti, a keď sa priblížil náhodný chodec, rozhodol sa uletieť na bezpečnejšie miesto. Pri okraji cesty však boli zaparkované autá. Keď sa snažil preletieť medzerou pomedzi ne - nízko nad úrovňou vozovky - možno nešťastne vletel pod prichádzajúce auto, ktoré ho pripravilo o život.
    Nie som znalec vtákov. Pravda, rozoznám vranu od straky, sojky alebo sýkorky, ale tento druh som nepoznal.
    Viac ma však upútalo, že zahynuvší vtáčik nemal zlomené ani pierko. Vyzeral v tak dobrom stave, že ma hneď napadlo, že by sa dal preparovať. Vypreparovaný exponát by sa mohol hodiť buď do nejakej muzeálnej zbierky alebo ako prírodovedného kabinetu hociktorej školy. Bola by škoda ponechať vtáčika prirodzenému rozkladu.
    A nehoda sa zrejme udiala nedávno, lebo keď som tadiaľ išiel v opačnom smere pred poldruha hodinou, mŕtvolka vtáčika tam ešte nebola (alebo som si ju medzi zaparkovanými autami nevšimol). Teraz však pri chodníku parkovalo pomenej áut, takže mŕtvolku bolo zbadať poľahky. (Ale predo mnou sa jej nikto neujal.)
    Ulicu Československej brigády križuje Školská ulica, na ktorej sa nachádza Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, a to dosť blízka od miesta vtáčej tragédie. Tam by mohli mať o mŕtveho vtáčika profesionálny záujem.
    Aj keď som predpokladal, že vtáčik sa stal obeťou dopravnej nehody, predsa som si nebol istý, či ho azda neskolila nejaká choroba.
    Nebol som nijako pripravený na toto "stretnutie" a nemal som pri sebe nič, čo by mi umožnilo mŕtvolku vtáčika (z hygienického hľadiska) bezpečne prepraviť k profesionálnemu preparátorovi do spomínaného múzea.
    Ale poradil som si.
    Asi pätnásť-dvadsať metrov od miesta nálezu bola otvorená brána do areálu detskej škôlky, pri ktorej sa nachádzali kontajnery na separovaný zber komunálneho odpadu. V jednom z nich som náhodou našiel riadny kus kvalitného, niečím impregnovaného papiera aj vhodný papierový kartón. Z vedľajšieho som zas "vydoloval" polyetylénové vrecúško, v ktorom boli uložené PET fľaše.
    Takto vystrojený som sa vrátil k vtáčej mŕtvolke, prikryl som ju oným papierom, opatrne podobral a zabalil z každej strany. Takto opatrenú som ju vsunul do plastového vrecúška a to som uložil do papierového kartóna, ktorý ju mal chrániť pred deformáciou pri prenose.
    Ponáhľal som sa totiž inam, a do múzea som so svojím nálezom mohol ísť až neskôr.
    Do múzea som sa dostal o 15.45 hod., ale ešte bolo otvorené.
    (O múzeu pozri - http://www.smopaj.sk/sk; pod položkou Múzeum - históriu múzea, pod položkou Expozície - trojdielnu fotogalériu.)
    Múzeum nedávno prešlo rozsiahlou rekonštrukciou a jesto tam na čo pozerať.
    Pri pokladni sedeli dve ženy. Keď som im povedal, s čím som prišiel, okamžite prejavili záujem.
    "To ste urobili dobre, keď ste prišli... Máme tu preparátora... Aj iní ľudia nám už doniesli podobné nálezy zo svojich prechádzok, ale boli už v značnom rozklade, už im vypadávalo perie... hneď sa na to pozrieme."
    "Toto je iný prípad", oponoval som. "Mŕtvolka je takmer čerstvá, a najmä neporučená."
    Jedna zo žien šikovne vybalila mŕtvolku vtáčika a okamžite určila druh:
    "Drozd hnedý, samička. Ale nemôže byť úplne čerstvá, lebo na zobáčika už má mravčeka."
    "Mravce sú dnes všade, aj na asfaltovej ceste", poznamenal som a dosť naivne som sa spýtal:
    "Ako poznáte, že je to (práve) samička?"
    "Podľa sfarbenia peria. - Samček je trochu pestrejší."
    V tej chvíli som si všimol, že má na hrudi zavesenú vizitku s nápisom "lektorka".
    Vtáčik bol naozaj takmer celý (tmavo)hnedý. Že to môže byť drozd, ma nenapadlo, lebo ja som mal predstavu, že drozd je (výlučne) čierny.
    Ženy hneď telefonovali preparátorovi o novom "úlovku", že kde mu ho majú (do chladu) uložiť, kým sa ho ujme. A mne povedali:
    "Urobili ste dobrý skutok..."  

    Keď som prišiel domov, začal som zistovať bližšie údaje o drozdovi hnedom (Turdus grayi) na internete. Ten však údajne žije v Mexiku, Kostarike a severnej Kolumbii. [1]
    Podobu vtáčika, ktorú som mal v pamäti, som dlho nevedel nájsť. Vždy mi to vychádzalo na drozda čierneho. Bol som však prekvapený, koľko druhov drozdov existuje.
    Okrem drozda hnedého (ak naozaj žije aj u nás) je na území Slovenska pomerne bežný aj drozd červenkavý (Turdus iliacus), čierny (Turdus merula), plavý (Turdus philomelus), čvikotavý (Turdus pilaris), kolohrivý (Turdus torquatus) aj trskotavý (Turdus viscivorus). [2]

    Na potešenie oka prikladám ich zábery. -

    Vidíme, že aj drozdy sú ozdobou našej prírody.

 

Pramene:

[1] http://www.madplanet.eu/portfolio/drozd-hnedy/
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Kategória:Drozdovité
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Drozd_červenkavý
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Drozd_čierny
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Drozd_čvikota
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Drozd_kolohrivec
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Drozd_plavý
 

 


    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?