Čas (ne)musí ísť jedným smerom?

Autor: František Cudziš | 12.7.2017 o 1:48 | (upravené 12.7.2017 o 1:54) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  397x

Vraj to ukazuje "nový pohľad" na kvantovú teóriu. A že kým sa nepreukáže, že čas putuje len jedným smerom, môžu sa určité merania častíc odzrkadliť do budúcnosti, ale aj retrokauzálne - do minulosti. Tvrdia dvaja americkí fyzici,

    Tento článok vznikol ako reakcia na "súzvuk" viacerých článkov.
    Posledným z nich je článok "Čas nemusí ísť jedným smerom, ukazuje nový pohľad na kvantovú teóriu" [1], uverejnený na SME Tech 7. júla 2017 Matúšom Beňom.
    Ďalšie podnetné články na Blog.SME.sk sú z pera Ctirada Klimčíka. V daných súvislostiach mám na mysli najmä jeho články - "O vzťahu matematiky a fyziky" [2], "Prečo je definovanie teploty pekné" [3] a "O monoidoch a kategóriách" [4].
    Dovoľujem si upozorniť aj na moje články - "Ad.: O vzťahu matematiky a fyziky" [5],
"Ad.: O zmysle pojmu »relativita« vo fyzike" [6] a "O ›absolútnej‹ rotácii" [7].

    V článku [1] sa píše - citujem:

    » Čas nemusí ísť jedným smerom, ukazuje nový pohľad na kvantovú teóriu.
    V bežnom živote vnímame tok času dopredu. Vo fyzikálnom svete sa ráta s oboma smermi.
    Albert Einstein mal s kvantovou teóriou problém.
    Popiera totiž mnohé z vecí, ktoré považujeme v našom za absolútne normálne.
    Berieme ako samozrejmosť, že sa čas uberá jedným smerom, že príčina má následok.
    Problém však je, že vo fyzikálnych rovniciach to neplatí: tie fungujú oboma smermi.

    Matthew S. Leifer z Chapmanovej univerzity a Matthew F. Pusey z výskumného centra Perimeter Institute for Theoretical Physics v novej štúdii v odbornom magazíne Proceedings of the Royal Society  A naznačujú, že retrokauzalita by mohla vysvetliť aj jav, ktorý Einstein nazval "strašidelné pôsobenie na diaľku".
    V kvantovom mikrosvete funguje zvláštny fenomén. Takzvané kvantové previazanie častíc spôsobuje, že častice sa môžu vzájomne ovplyvňovať nielen na obrovské vzdialenosti, ale tento prenos informácie sa deje prakticky okamžite.
    Ak výskumník, napríklad, zmeria jednu časticu, jej náprotivok - nech by bol kdekoľvek inde v priestore - sa to okamžite dozvie a podľa toho nastaví.

    Retrokauzalita by v tomto kontexte znamenala, že ak sa výskumník pozrie na časticu, ovplyvní vlastnosti aj v minulosti. Dokonca v čase ešte predtým, než sa samotný výskumník na tento krok odhodlá. « Koniec citovania.

    Zoberme to pekne poporiadku. -

    Fyzikálna podstata fenoménu "čas" je dodnes neznáma, ale "vo fyzikálnom svete" sa ráta s oboma (!) smermi.
    Prečo sa hovorí (len) o dvoch smeroch?
    Azda napríklad preto, že Stephen Hawking vo svojej "Stručnej histórii času" celkom na záver, a z hľadiska rozsahu veľmi skromne, hovorí o akýchsi "šipkách času"? Existencia "psychologickej šipky času" je podľa neho dôvodom, že si pamätáme minulosť, ale (ešte nie) budúcnosť.
    Alebo je v tomto smere najdôležitejší fakt, že v matematických rovniciach, popisujúcich priebeh určitých fyzikálnych javov, figuruje premenná veličina "čas - t"? Kde za "t" možno dosadzovať - od ľubovoľne zvoleného okamihu - jednak hodnoty vyššie, ale tiež aj nižšie?
    Abstraktný matematický pojem "číselná os" však nutne nemusí byť striktným predobrazom (intuitívne predpokladaného) fyzikálneho fenoménu "časová os".
    Pozná niekto taký dôkaz?
    Teoreticky je teda možné, že fyzikálna realita môže byť taká, že "čas" má viac ako dva "smery". (Pamätajme - o jeho podstate nič určité nevieme.)
    Keby mal čas reálne napríklad tri rôzne smery, ako by sme asi vo fyzikálno-matematických rovniciach pracovali s nimi "obitromi"?
    (Pojmy "obitri", "obitraja" sú tzv. novotvary, slovné hračky, ktoré sa mi zdá patričné použiť v týchto súvislostiach, aby som zvýraznil absurdnosť problematiky. - Pozn. autora.)

    Skutočnosť, že v matematickom popise fyzikálnych dejov môžeme pracovať s "hodnotami času", reprezentujúcimi či už minulý alebo budúci stav študovaného deja, nemá na aktuálny stav objektívnej reality žiaden vplyv.
    Príroda sa nebráni poznaniu svojej minulosti (alebo kvalifikovanému odhadu jej budúcnosti) človekom, lebo to sú len "abstraktné" informácie pre každé inteligentné vedomie, ktorému sú do istej miery známe prírodné zákony. Príroda sa jednak nemôže správať inak ako v súlade s prírodnými zákonmi, ktoré (zrejme) existovali dávno-pradávno pred vznikom vedomia. A ich uvedomenie si inteligentným vedomím taktiež nepredstavuje pre prírodu problém, lebo toto vedomie ju môže ovplyvňovať tiež len v súlade s prírodnými zákonmi.
    Informácia sama o sebe ná význam len pre vedomie. Z fyzikálneho hľadiska je to "nehmotný" fenomén a, ako taký, nemôže ovplyvniť "hmotné" deje.
    
    Špecifickou obdobou matematického "modelovania" minulých i budúcich dejov, odvodených na základe (dostatočného) poznania prírodných zákonov "z okamihu" prítomnosti, je napríklad filmový záznam ľubovolného deja. Tu však filmový "spätný chod" možno využiť len z prítomnosti smerom do minulosti, lebo budúcnosť - pochopiteľne - ešte nemohla byť nafilmovaná. Ale možno ju "nafingovať" pomocou rôznych filmových trikov. Pritom je zaujímavé, že tieto triky môžu navodiť u diváka nereálne dojmy alebo očakávania, hoci ich použitie tiež nekompromisne podlieha pôsobeniu prírodných zákonov.

    Za účelom dosiahnutia efektu "obrátenia toku času" by zrejme musel celý reálny vesmír ( z fyzikálneho hľadiska) predstavovať jeden-jediný dokonalý oscilátor. Jeho jednotlivé stavy by zodpovedali jednotlivým časovým okamihom z nejakého uzatvoreného intervalu hodnôt, vyjadrujúcich čas (resp. konkrétnu "fázu" v priebehu jedinej oscilácie). To však asi nie je možné.

    Tento predpoklad vychádza z predstavy teórie kozmodriftu, že všetky známe (i ešte neznáme) zákony zachovania jednotlivých fyzikálnych veličín "zastrešuje" v objektívnej realite jeden hypotetický univerzálny zákon - a síce zákon zachovania stavu.
    Podľa tejto predstavy, stav objektívnej reality (Univerza) je v každej chvíli jednoznačne určený skupinou tzv. "stavových parametrov". Ešte nevedno, ktoré to (zaručene) sú ani koľko ich je. Tieto "stavové parametre" definujú stav Univerza v každom okamihu.
    Zákon zachovania stavu Univerza má potom jednoduché znenie:
    Univerzum pri svojom vývoji (premenách) prechádza navzájom rovnocennými (ekvivalentnými) stavmi.
    Rovnocennosť stavov v každom čase zaručuje, že v Univerze nemôže "samo od seba" nič vzniknúť ani zaniknúť, ak by to malo za následok porušenie rovnocennosti stavov Univerza. Inými slovami, všetko čo v Univerze existuje, nemohlo nikdy spontánne vzniknúť "z ničoty" - ani nemôže spontánne zaniknúť "do ničoty" - môže len premieňať svoje ekvivalentné formy.
    V teórii kozmodriftu tento najzákladnejší prírodný princíp (so všetkými svojimi dôsledkami) predstavuje tzv. objektívny fyzikálny aspekt.

    Predpokladajme, že jedným zo stavových parametrov Univerza je teplo, resp. teplota.
Vieme, že teplo samovoľne prúdi z teplejších miest na chladnejšie. Prečo?
    Druhá veta termodynamická (v jednej z ekvivalentných formulácií) hovorí, že nie je možné, aby sa teplo (samovoľne) šírilo z chladnejšieho telesa na teplejšie. [8]
    Otočenie smeru prúdenia tepla (v malej priestorovej oblasti) je možné, vyžaduje si však konanie práce. Prečo?
    Ani pán Ctirad Klimčík nedokáže poodhaliť príčinu tohto objektívneho faktu, a v súvislosti steplom a teplotou si radšej všíma iné aspekty problematiky. Preto som spomenul jeho články [2], [3] a [4], pojednávajúce o matematike i fyzike.
 
    Potrebu akej veľkej práce by si vyžadovalo otočenie smeru vývoja vesmíru. t.j. aj smer času?

    A teraz sa prizrime aj myšlienke retrokauzality aj javu, ktorý vraj Einstein nazval "strašidelné pôsobenie na diaľku".
    To je jeden z príkladov na ilustráciu pripoviedky "prečo by niečo malo byť jednoduché, keď to môže byť zložité?".
    Pripomeňme si - citujem:
    » V kvantovom mikrosvete funguje zvláštny fenomén. Takzvané kvantové previazanie častíc spôsobuje, že častice sa môžu vzájomne ovplyvňovať nielen na obrovské vzdialenosti, ale tento prenos informácie sa deje prakticky okamžite.«

    S okamžitým pôsobením na diaľku, v prípade gravitačnej sily, mal problém už Isaac Newton. To, čo sa jemu dlhé desaťročia vytýkalo, sa zrazu potichučky "vynorilo" v modernej fyzike.
    Druhým, podobným nezmyslom je (tiež) absurdná predstava spojená s predpokladom, že suma hybností vo vesmíre musí byť rovná nule, ak má byť ako celok nehybný.
Potom vraj, napríklad, na môj jednoduchý pohyb ruky alebo pohyb hlavou musí reagovať celý vesmír... No, buďme skromnejší - tie moje (mrňavé) pohyby by mali, úmernou zmenou svojej hybnosti, kompenzovať prinajmenšom (obrovské) vzdialené galaxie!
    Podobne, v zmysle Machovho princípu, zotrvačnosť konkrétneho hmotného telesa je vraj podmienená rozložením hmoty všetkých ostatných telies vo vesmíre!
    Ako to ale funguje?
    Ako to môže fungovať? Veď sa tu porušujú dôležité fyzikálne princípy!
    A prečo by to malo fungovať práve takto, a nie nejako ináč?
    Prečo takto zložito, a nie jednoduchšie?!

    Prečo a načo pozorujeme koexistenciu zákona zachovania hybnosti a zákona zachovania energie, ktorých objektívne pôsobenie predpokladáme v celom vesmíre?
    Ak teda tieto zákony naozaj platia, vzťahujú sa aj čo len na pohyb mojej ruky alebo hlavy. Inými slovami, zmena hybnosti a energie v mojom bezprostrednom okolí sa udeje tak, že pôvodný ekvivalentný stav (ohľadom hybnosti i energie) nahradí nový ekvivalentný stav.
    Hybnosť vzdialených galaxií s tým jednoducho nič nemá.
    Podobne, ako ani všetko dianie vo vesmíre nemá (bezprostredný) vplyv na nás.

    Čo sa týka "kvantového previazania častíc", čo-to naznačuje aj diskusný príspevok k predmetnému článku:

    Teória kvantovej fyziky je nezmysel.
    Tento článok to len potvrdzuje.

    08.07.2017 11:32 Newtik2

     Ak by som mal parafrázovať Fridricha Engelsa, páni Matthew S. Leifer a Matthew F. Pusey sa nemuseli so svojimi tirádami o čase a retrokauzalite v novej štúdii unúvať, pretože sú rovnako nejasní a neschopní riadne vysvetliť danú problematiku, podobne ako všetci ich predchodcovia.
 


    Pramene:

[1] https://tech.sme.sk/c/20576408/retrokauzalita-moze-doplnit-kvantovu-teoriu.html#axzz4mT7aDnLd
[2] https://ctiradklimcik.blog.sme.sk/c/456915/o-vztahu-matematiky-a-fyziky.html
[3] https://ctiradklimcik.blog.sme.sk/c/457457/preco-je-definovanie-teploty-pekne.html
[4] https://ctiradklimcik.blog.sme.sk/c/459003/o-monoidoch-a-kategoriach.html
[5] https://cudzis.blog.sme.sk/c/457043/ad-o-vztahu-matematiky-a-fyziky.html
[6] https://cudzis.blog.sme.sk/c/458183/ad-o-zmysle-pojmu-relativita-vo-fyzike.html
[7] https://cudzis.blog.sme.sk/c/458546/o-absolutnej-rotacii.html
[8] https://sk.wikipedia.org/wiki/Druhá_termodynamická_veta

 

    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?