reklama

Príbeh jedného kostola I.

Kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci predstavuje pre centrálnu časť oblasti Vysokých Tatier, ktorú navštevuje mnoho domácich i zahraničných turistov, medzi nimi aj duchovne založených, dôležitý kultúrny i spoločenský prínos.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Dôvod stavby kostola sv. Petra a Pavla

 Tento článok voľne nadväzuje na pilotný článok [1] a z prevažnej časti vychádza z mierne upraveného textu doc. ThDr. Štefana Mordela. [2]

 Pred vznikom tatranskej farnosti boli jednotlivé tatranské osady začlenené do podtatranských farností. Do 1. júla 1943 patrilo napríklad Štrbské Pleso do farnosti Štrba, Tatranská Polianka do Batizoviec, Starý Smokovec do Mlynice, Dolný Smokovec do Veľkého Slavkova, Tatranská Lomnica do Veľkej Lomnice atď.
 Dňom 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stali novým organizačným cirkevným celkom. Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. [2] Ako starostlivý pastier vedel posúdiť strategický význam tohto vysokohorského tatranského prostredia pre (katolícku) cirkev.
 Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského alebo dedinského prostredia.Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí, ktorí prichádzajú do Vysokých Tatier, sú rekreanti a turisti hľadajúci v krásach tatranskej prírody relax. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci alebo hoteliéri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení.
 Táto skutočnosťsi vyžaduje špecifický prístup aj v dušpastierskej práci.
 Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas. Sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu tak regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré si možno v domácom prostredí a v pravidelne vypätom dennom programe nedokáže nájsť čas.
 Práve kvôli týmto špecifickým danostiam bolo veľmi potrebné, aby v tejto oblasti Vysokých Tatier vznikla samostatná farnosť, ktorej cieľom bude starať sa o duševný rozvoj a povznesenie ľudí, ktorí tu žijú trvalo i tých, čo tu prichádzajú na na krátkodobé pobyty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Pri svojom vzniku, tatranská katolícka farnosť dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku.
 (Okrem nich sa v Tatranskej Lomnici nachádza evanjelický kostol situovaný v lokalite "Pri jazierku", o ktorom Fraňo Kráľ písal - podľa skutočných udalostí - vo svojom románe "Čenkovej deti". Rodina Čenkovcom údajne bývala kdesi v lese, blízko Jazierka. Hoci som sa tam ako žiak prvého stupňa základnej školy dosť často pohyboval, nikdy som pri bývaní Čenkovcov nebol. Páčilo sa mi, ako evanjelický kostol, stojaci na kopčeku pri Jazierku nad T-križovatkou, efektne dotváral pohľad dlhého úseku cesty, ktorá sa tam lomila. Kým pravá vetva cesty viedla k známemu lomnickému hotelu Grand hotel Praha a k starej stanici (kabínovej) lanovky na Skalnaté pleso a ďalej až na Lomnický štít, ľavá vetva viedla k iným menším hotelom a neskôr aj k novej stanici kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso. Pozadie s evanjelickým kostolom v popredí, ktorý na mňa vždy pôsobil akosi "románsky" stroho, dotvára majestátne sa vypínajúca silueta skupiny Lomnického a Kežmarského štítu, s charakteristickými vežami Vidlového hrebeňa nad Cmiterom v strede medzi nimi. Trochu poniže tohto kostola sa nachádza modernejší katolícky kostolík, ktorý je však tak trochu zasunutý medzi okolitý porast na boku onej cesty.)
 
 Malé (katolícke) kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Pri niektorých kostoloch - ako napríklad v Starom a Dolnom Smokovci - to však nebolo možné, pretože konštrukčne tvoria jednoliaty prvok (sú to drevené kostoly s povahou zrubovej stavby - pozn. autora), ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža sa počas víchrice v roku 1929 zrútila. Táto veža bola znovu postavená až v roku 1958. Stalo sa tak predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
 (Mohlo by sa jednať o Jána Slávika, ktorý pôsobil v období 1951-52 ako kaplán v Kežmarku - pozn. autora [3]).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V roku 1970, z príležitosti Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní na Štrbskom Plese [4], sa prestavbou zväčšili kostoly na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. Napokon začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto farár Štefan Mordel.

Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel, PhD. (* 1. apríl 1947, Rabčice), slovenský rímskokatolícky kňaz a cirkevný sudca. [5]
Doc. ThDr. ICLic. Štefan Mordel, PhD. (* 1. apríl 1947, Rabčice), slovenský rímskokatolícky kňaz a cirkevný sudca. [5] (zdroj: blog.postoj.sk/7826/, úprava - autor.)

 Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvám nepriala a preto bola práca kňazov veľmi sťažená. Všetci boli pod neustálou kontrolou štátnych úradov a na každú, hoc aj malú vec, museli mať tzv. štátny súhlas od referenta pri cirkevne otázky z Okresného národného výboru (v danom prípade z ONV v Poprade - pozn. autora).
 Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia, urobila sa úplne nová strecha a nové omietky vnútri i zvonku kostola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V roku 1985 prebehla oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pri ktorej sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970. Vtedy sa totiž narýchlo urobili len tie najnutnejšie práce, aby sa mohol kostol užívať. Všetky práce na prestavbe boli koncom roka 1970 zastavené štátnou mocou. Neuspela ani žiadosť o povolenie na opravu kostola a postavenie vežičky. Boli povolené len opravy, napríklad fixácia múrov, výmena okien a dverí a pod.
 Povolenie na dostavbu vežičky sa podarilo získať až v roku 1989.

 Pri príchode farára Štefana Mordela nebol v tatranskej farnosti ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickým spevom. Preto si vytýčil ako prvoradú úlohu postaviť nový organ najprv v starom (drevenom) farskom kostole v Starom Smokovci. Tento zámer sa podarilo zrealizovať v roku 1981, kedy sa začal rozliehať kostolom nádherný hlas nového organa.
 O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
 Zároveň sa opravoval kostol v Starom Smokovci. V roku 1979 bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a bola ošetrená tiež celá strecha aj s vežou. V ďalších rokoch bola opravená kaplnka za (vtedy) Mestským národným výborom (Mesta Vysoké Tatry) v Starom Smokovci. Kostol v Dolnom Smokovci dostal nový šindeľ na strechu aj na vežu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Napokon prišiel November 1989 a s ním aj spoločenské premeny.
 Pre cirkev sa otvorili nové možnosti. Konečne sa mohlo reálne uvažovať o uskutočnení plánu spišského biskupa Jána Vojtaššáka z roku 1946 - postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol.

 Pokračovanie.


 Pramene:

[1] 15. výročie vysviacky kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci
https://cudzis.blog.sme.sk/c/459746/15-vyrocie-vysviacky-kostola-sv-petra-a-pavla-v-novom-smokovci.html

[2] Štefan Mordel: Farský kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, 2012, ISBN

[3] http://www.fara-kezmarok.sk/sk/frame_knazi_hist.html

[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Majstrovstvá_sveta_v_severskom_lyžovaní

[5] https://sk.wikipedia.org/wiki/Štefan_Mordel

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu