Spomienka na prof. Jána Chrapana ml. (1936 - 2016)

Autor: František Cudziš | 23.7.2017 o 2:19 | (upravené 24.7.2017 o 20:44) Karma článku: 4,74 | Prečítané:  333x

Dňa 23.7.t.r. uplynul jeden rok od smrti slov. fyzika prof. RNDr. Jána Chrapana ml.. DrSc. Zaujímali ho dejiny vedy a životné osudy ľudí, ktorí ju tvorili - predovšetkým tu na Slovensku. Chcem ho teraz pripomenúť z tejto stránky.

    Oficiálny nekrológ na smrť prof. J. Chrapana ml., o ktorej som sa dozvedel až dodatočne, napísali jeho priatelia z cyklotrónového centra (CC SR) v Bratislave 3. augusta 2016. [1]

 

  

    

    Jeho oficiálny životopis ešte nie je spracovaný. Ale, keď sa tak stane, zaradí sa napríklad na Wikipédii k životopisu jeho otca prof. RNDr. Jána Chrapana st. (1908 - 1969). [2]

    Ján Chrapan ml. bol človek, ktorý sa príslovečne zaujímal o ľudí, medzi ktorými pracoval (i o ktorých iba čítal) nie len ako o vedcov, ale aj ako o osoby, s ktorými boli spojené rôzne životné peripetie. To dodávalo jeho osobnosti akúsi "mäkkú" črtu porozumenia pre mnohé veci, akú mnohí iní ľudia zvyčajne nemajú.
    Bolo by preto nespravodlivé, keby sa naň zachovala len spomienka ako na odborníka a vedca, a nie aj spomienka na Jána Chrapana ml. - človeka. V tomto úsilí, ako sa hovorí, môžem prispieť svojou "troškou do mlyna". -

    Jána Chrapana ml. som spoznal úplnou náhodou. Bolo to ešte v čase mojej mladosti, v roku 1971. Práve som skončil Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu v Poprade a mal som od jesene začať študovať fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave.
    Bývali sme v tom čase v Tatranskej Lomnici, kde sme sa presťahovali z Popradu, v čase mojej maturity. Prostredie som však dôverne poznal, pretože v Tatranskej Lomnici som chodil v období rokov 1959 - 1963 do Základnej deväťročnej školy. (V období 1954-63 sme totiž bývali v neďalekých Tatranských Matliaroch.)
    Raz v júli 1971, keď som mal posledné prázdniny pred nástupom na vysokú školu, prišla mama z práce domov s tým, že keď sa medzi ženami v práci zmienila o tom, že idem študovať fyziku s cieľom špecializovať sa na jadrovú fyziku, navrhla jej pani Husovská, že by som sa mohol prísť predstaviť jej zaťovi J. Chrapanovi ml. Ten (od r. 1962)  pracoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a stál pri zrode Katedry jadrovej fyziky na Matematicko-fyzikálnej fakulte.
    Pre mňa to bola podnetná správa.
    Husovskí bývali v zrubovej vile Kriváň. Bola to drevená poschodová budova charakteristického štvorcového tvaru, obohnaná živým plotom okolo nej i kusiska priľahlej záhrady, kde som nikdy predtým nebol, len som ju vídal cez cestu z okien školskej triedy.
    Bývali na prízemí, so vstupom od záhrady.
    Bolo krásne predpoludnie horúcej letnej nedele a ja som okolo 10. hod. zaklopal na ich dvere.    Privítala ma pani Husovská a uviedla ma do kuchyne. Ján Chrapan sedel na rohovej lavici za stolom, v pohodlí súkromia len v krátkych nohaviciach a v bielom tričku (alebo to boli trenírky a tielko?).   Predstavil som sa a informoval som ho trochu podrobnejšie o svojich úmysloch študovať fyziku. On konštatoval, že v prvých dvoch ročníkoch sa študuje fyzika všeobecne a až v treťom ročníku začína špecializované štúdium. Aby som sa znova ohlásil, keď už to bude aktuálne. Poďakoval som sa im a odišiel som.

    Po prázdninách som naozaj nastúpil na vysokoškolské štúdium, všetko išlo ako po drátku. Ale riadením osudu, v dôsledku zdravotných ťažkostí, ktoré ma nečakane postihli, som bol nútený v r. 1973 štúdium prerušiť a o rok neskôr dokonca zanechať, hoci som si už medzičasom vybavoval prijatie na štúdium odboru jadrová fyzika.
    Pracoviská Prírodovedeckej fakulty UK bolo v tom čase roztrúsené (údajne, ak sa dobre pamätám) na 33 rôznych miestach po Bratislave.    
    Navštívil som v tej súvislosti pracovisko (už si nepamätám, ako sa oficiálne volalo, na Šmeralovej ul.?) na prvom alebo druhom poschodí budovy vo dvore, do ktorej som chodil aj na prednášky RNDr. J. Mózera a RNDr. J. Mamrillu z matematiky. Prístup bol cez bránu od vtedajšieho Októbrového námestia.
    Pracovník, ktorý ma prijal, mal vtedy dosť veľa práce. Súrne ho niekam odvolali. Ospravedlnil sa, že ma nechá na chvíľu samotného a odišiel. Čas čakania som si krátil prezeraním titulov na chrbtoch kníh v jeho knižnici. Uprostred miestnosti stál stôl. zavalený knihami a rôznymi písomnosťami. Na jednom mieste, na samom vrchu ležal otvorený úradný list, v ktorom stálo: ...vzhľadom na získanie titulu (tuším - poz. autora) CSc. sa vám zvyšuje základný plat z 3.000,- Kčs na 3.300,- Kčs...
    Pomyslel som si len, že môj otec - šofér zájazdového autobusa - si zarobí viac. Ak by som aj ja naozaj musel odísť zo školy, z ekonomického hľadiska to nemusí byť žiadna katastrofa, ak si nájdem podobné pracovné miesto.
    Túto príhodu - hoci som trochu odbočil od spomínania na prof. Chrapana - uvádzam z dvoch príčin. Po prvé, aby som ilustroval týmto kusým faktom vtedajšiu dobu. A po druhé, pripomenulo mi to podobnú príhodu RNDr. Alberta Hlaváča, s ktorým som sa neskôr zoznámil prostredníctvom prof.Chrapana, a o ktorej som už písal. [3]

    Zo školy som napokon v r. 1974 naozaj musel odísť. Zariadil som si svoj osobný život inak. Roky plynuli a ja som sa časom priženil na Liptov. Nový zamestnávateľa mi sprostredkoval družstevný byt v Liptovskom Mikuláši, na sídlisku Podbreziny, kam som sa presťahoval koncom roka 1985. Netrvalo dlho, kým som zistil, že o dva paneláky ďalej býva môj "starý známy" - prof. Ján Chrapan ml.
    Netušil som, že na Katedre jadrovej fyziky Prírodovedeckej (od r. 1980 Matematicko-fyzikálnej) fakulty Univerzity Komenského založil a viedol Oddelenie rádioaktívneho datovania. V Bratislave pôsobil celkom 23 rokov, a to veľmi "komplexne" - pedagogicky, vedecky i organizátorsky - až do roku 1984, kedy prešiel pracovať na Liptov - na Vojenskú akadémiu Slovenského národného povstania (VA SNP) v Liptovskom Mikuláši. Tiež mu bol pridelený služobný byt na sídlisku Podbreziny.
    Ja už som mal v hlave určitú predstavu o základoch (svojej) alternatívnej fyzikálnej teórie, ktorú som pre potreby vlastných úvah pracovne nazval "teória kozmodriftu". Z nej som chcel neskôr vytvoriť základ tzv. "koncepčnej fyziky", ktorý by fyziku názornosťou svojich predstáv viac priblížil širokej laickej verejnosti a zdokonalil by tak všeobecný vedecký svetonázor v jej povedomí.
    Cítil som však, že to čo tuším je ešte málo na nejakú solídnejšiu fyzikálnu teóriu, ktorá by mohla mať u odborníkov nejakú šancu aspoň na povšimnutie, keď už nie na úspech. Bol som si totiž dobre vedomý toho, že som sa príliš dlho nevenoval aktuálnemu pokroku predovšetkým vo fyzikálnych vedách. Že to určite zníži vážnosť mojej argumentácie pri jej oponentúre z pohľadu nových poznatkov, o ktoré sa medzičasom pričinili vysoko špecializované fyzikálne obory.
    Ale v roku 1987 som sa odhodlal a zazvonil som pri dverách jeho bytu. Otvorila mi profesorova nová životná partnerka RNDr. Eva Tokariková a pozvala ma na kávu. Ale ja som si netrúfal prijať toto pozvanie a s vďakou som odmietol.
    Profesor Chrapan ma vypočul a dohodli sme si pracovné stretnutie priamo na Vojenskej akadémii, kde mi celkom trikrát dal časový priestor (v rámci svojich odborných seminárov) vyložiť svoje fyzikálne zámery a najpodstatnejšie myšlienky teórie kozmodriftu. Sadol si do prvej lavice a so záujmom sledoval moje neprofesionálne "pedagogické" vystúpenie pri tabuli.
    Jeho žiaci vo vojenských uniformách, zdalo sa mi, nejavili o môj výklad valný záujem. Ani som sa im nečudoval, predpokladajúc, že v hlave majú kopec iných informácií zo svojich vysoko špecializovaných odborov technického zamerania s aspektom na ich vojenské využitie. Boli prosto ticho a možno si mysleli svoje.
    Ale profesor Chrapan mi po treťom raze, keď som na tabuli ilustroval viacerými konkrétnymi výpočtami notoricky známy fakt, že veľkosť deformačnej práce je podmienená len relatívnou rýchlosťou zrazu pohybujúcich sa telies a že naozaj nezáleží od ich objektívnej rýchlosti (ktorú vlastne nepoznáme, lebo ju nevieme určiť nijakým spôsobom), aj prečo je to tak, zrazu povedal:
    "Poďme, kolega, ku mne do kabinetu a tam sa ešte porozprávame."
    Bolo mi jasné, že moje myšlienky nehodlá len tak jednoducho zavrhnúť.

    Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši, pretože to bola vojenská vysoká škola (a tie vtedy nemali problémy s financovaním svojho vybavenia v žiadnom smere), mala svoju vlastnú tlačiareň a z toho vyplývali určité publikačné možnosti.
    Tým nechcem naznačiť, že som túto skutočnosť chcel "prvoplánovo" využiť na prospech šírenia svojej teórie kozmodriftu. Ja som o nejakej tlačiarni vtedy ešte nič netušil.
    Ale netrvalo dlho a profesor Chrapan ma oboznámil s existenciou zámeru vydávať s pomocou Vojenskej akadémie aperiodikum, v ktorom by bolo možné publikovať široké spektrum príspevkov, na rôznej odbornej úrovni a obsahovo rôzne zameraných. Mal to byť publikačný priestor predovšetkým pre vysoko odborné články autorov, ktorí ich potrebovali zverejňovať z rôznych profesionálnych (i kariérnych) dôvodov. Mal tam byť vyhradený publikačný priestor, tzv. "Stránky mladých", pre mladých začínajúcich autorov. A tiež priestor pre rôzne praktické oznamy (napr. správy z rôznych podujatí, ako bol voľakedy CESDEF - Celoštátny seminár z dejín fyziky, neskôr MESDEF - Medzinárodný seminár z dejín fyziky, z Vanovičovych dní a pod.), príležitostné články o životných jubileách vedeckých osobností alebo (žiaľ) i pietne spomienky.
    Vtedy som ešte nevedel, že prof. Chrapan bol svojím spôsobom významnou hybnou silou pri mapovaní historického vývoja fyziky na Slovensku, resp. v celom Československu. Keď sme sa pri spolupráci na obsahu predmetného aperiodika bližšie spoznali, profesor Chrapan sa mi roztrpčene (až pohoršene) sťažoval na dosť zarážajúcu skutočnosť. -
    Ak treba uviesť niečo konkrétne o živote alebo profesionálnej kariére mnohých našich (slovenských či českých) odborníkov, napríklad pri okrúhlom výročí ich skonu alebo aj bezprostredne do aktuálneho nekrológu, neraz k tomu chýbajú aj tie najzákladnejšie informácie.
    Odborníci zo svojho osobného života nezverejňovali takmer nič a údaje o ich profesionálnej kariére boli roztrúsené po archívoch rôznych inštitúcii podľa toho, ako ich kariéra napredovala. Neboli prístupné v reálnom čase, ani si nik nedával námahu zostaviť z nich seriózny "obraz človeka". Vtedy ešte neexistoval internet (aj keď sa už v CERN-e medzičasom zrodil) a ešte neplatilo, že "kto nie je na fejsbúku, vo wikipedii (alebo čo len v Smotánke), ten ako keby nebol. Údaje o niektorých osobnostiach sa "tajili" z ideologických dôvodov.
    Také boli vtedy časy.
    Profesor Chrapan mal úprimný záujem urobiť v tomto ohľade aspoň čiastočnú nápravu, podľa svojich vlastných síl a (aj finančných) možností.
    Matkou nápadu na ono "liptovské" aperiodikum bola údajne RNDr. Eva Tokariková a profesor Chrapan si jej myšlienku osvojil.


    Rozhodli sa, že mu dajú názov "Myšlienky a fakty" (MaF).
    RNDr. Eva Tokariková (1940 - 1995) však relatívne skoro po mojom "opäťzoznámení" s prof. Chrapanom skonala a prof. Chrapan možno hľadal zabudnutie na svoju samotu v ešte intenzívnejšej práci, a to aj na prospech aperiodika "Myšlienky a fakty".

    Pokračovanie.


    Pramene:

[1] http://www.ssnm.sk/aktualita/nekrolog_na_prof_rndr_jana_chrapana_drsc_21_09_1936_23_07_2016_/

[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Chrapan

[3] F.Cudziš: Spomínam, ako RNDr. Albert Hlaváč spomínal
https://cudzis.blog.sme.sk/c/433224/spominam-ako-rndr-albert-hlavac-spominal.html

[4] J. Chrapan ml.: Stavovský život slovenských fyzikov v 20. storočí očami jedného z nich, zborník Myšlienky a fakty (MaF 1-4/2005), str. 45 - 57, ISBN 80-88682-65-7

[5] https://sk.wikipedia.org/wiki/Eva_Tokariková

 

Poznámka.


    V nekrológu na prof. J. Chrapana ml. [1] sa uvádza, že v rokoch 1984 – 1998 pôsobil na Katedre fyziky Vojenskej akadémie SNP v Liptovskom Mikuláši (v rokoch 1991 -1994 ako vedúci katedry v hodnosti plukovníka), kde vytvoril pracovisko fyziky nízkych rádioaktivít. Samotný prof. J. Chrapan ml., k svojmu článku "Stavovský život slovenských fyzikov v 20. storočí očami jedného z nich" [4] pripojil najmenej 50 portrétov osobností, rôznym spôsobom významných pre československú fyziku. Ako posledný je portrét jeho samého vo vojenskej uniforme, pri ktorom sa uvádza hodnosť podplukovník (azda by bolo možné určiť jeho vojenskú hodnosť z výložiek).
    O najmenej 50-tich portrétoch hovorím z toho dôvodu, že pri príprave tejto spomienky som - s určitým prekvapením - zistil, že v [4], v mojom archívnom exemplári chýba celkom osem strán (39 - 46) vrátane prvých dvoch strán predmetného článku.
    Tento fakt si viem logicky zdôvodniť len tak, že som ich - na požiadanie spolupracovníka prof. J. Chrapana ml. na VA SNP v Lipt. Mikuláši, a to plk. Pavla Šebestu (zrejme práve kvôli nejakému portrétu, ktorý už nemal pri svojej práci na rôznych zborníkoch k dispozícii) - poskytol do jeho rúk a zabudol som na to.
    Pre zaujímavosť uvádzam zoznam všetkých tam vyobrazených osobností. -
František Běhounek, Karol Zenger, Július Stoklasa, Jaroslav Heyrovský, Bohuslav Mašek, Július Krmešský, Ján Chrapan st., Jur Hronec, Josef Sahánek, Michal Ursíny, Dionýz Ilkovič, Evžen Říman, František Vyčichla, Štefan Schwartz, Antonín  Bečvař, Václav Dolejšek, Vilém Kunzl, Štefan Veis, Imrich Staríček, Ladislav Zachoval, Pavel Brunovský, Vilém Santholzer, Ján Kvasnička, Philipp Lenard, Ján Maďar, Antonín Vašíček, Ján Fischer, Eleonóra Adlerová, Viera Obetková, Ivan Červeň, Ján Oravec, Július Krempaský, Juraj Dubinský, Adéla Kochanovská, Pavol Povinec, Ján Pišút, Sergej Usačev, Ján Vanovič, Peter Lichard, Juraj Šebesta, Vladimír Hajko, Jaroslav Antoš, Miroslav Kubủ, Andrzej Zastawny, Mojmír Šeliga, Michal Harant, Matej Florek, Ján Ružička, Albert Hlaváč, Daniel Kluvanec a zmienený ppl. Ján Chrapan.


    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?