reklama

Nikto a nič neostane zabudnuté

Dňa 11.8.1917 sa narodil slovenský komunistický politik Vasil Biľak. Sotva naň možno - pri jeho dnešnej storočnici - v dobrom spomínať. Preto spomeniem len zopár tzv. vtipov o zlatú mrežu, ktoré o ňom kolovali už za jeho života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

 Myšlienka, že nikto a nič na tomto svete by nemalo byť (aspoň dočasne) zabudnuté, sa zrejme zrodila počas Veľkej Vlasteneckej vojny, v ktorej príslušníci rôznych národov Sovietskeho zväzu museli priniesť neskutočné obete v boji proti nemeckým nacistom, a aj pri podpore tohto boja - hoc aj v krajinách hlboko v tyle.
 Dozvedel som sa o takomto životnom postoji "v Rusku" počas leteckého zájazdu po niektorých oblastiach Sovietskeho zväzu v roku 1985, kedy som sa dostal až do strednej Ázie (do Alma-Aty, Karagandy, Samarkandu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Osobne som s touto myšlienkou uzrozumený, pozdáva sa mi a myslím si, že by sa mala prakticky využívať všeobecne, vždy a všade. Teda aj na Slovensku, aj v súvislosti s Biľakom (a ďalšími viťúzmi).
 Kto si zaslúži uznanie, oceňme ho (najlepšie už za života) a stavajme mu trebárs aj pomníky.
 A kto si zaslúži opovrhnutie, najlepšie by naň bolo zabudnúť, aj keď to nie je také prosté.
 Svet nie je taký jednoduchý - čierno-biely. Aj ten, čo si zaslúži (predovšetkým) opovrhnutie, nemohol byť len vyslovene zlý. Určite v ňom bola aj troška dobrého... Ibaže jeho zlá stránka natoľko prevládla, že by si zaslúžil za svoje zlé skutky nepodmienečný trest. Iba nejako takto možno vybudovať zdravú ľudskú spoločnosť, kde by necností bolo minimum a kde by teda bolo naozaj "radosť žiť".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 O pár dní si budeme pripomínať ďalšie výročie (nezákonného) vstupu spojeneckých armád Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968. O dlhoročnú okupáciu našej republiky sovietskymi vojskami, ktorá týmto aktom začala, sa neblaho pričinil aj spomínaný Biľak.

 Pred pár dňami sme si mohli pripomenúť výročie zničenia japonských miest Hirošima a Nagasaki americkými atómovými bombami 6. a 9. augusta 1945. Ani to sa nezaobišlo bez nezmerného počtu obetí i nepredstaviteľného utrpenia tých čo útok prežili (aspoň prvé dni a týždne).
 Poznáme oficiálne zdôvodnenia použitia týchto strašných zbraní proti nič netušiacemu civilnému obyvateľstvu.
 Ja osobne dávam prednosť vysvetleniu, ktoré nepriamo vyplýva zo slov Nikitu Chruščova. V roku 1960 údajne povedal:
 "To, čo je v aktovke vedcov, je desivé."
 Aj Američania - o pätnásť rokov skôr - vedeli, že disponujú hroznými zbraňami. Horeli nedočkavosťou predviesť ich silu celému svetu, aby mohli využívať výhody plynúce z rešpektu iných národov pred nimi v povojnovom období. ([1], str. 60)
 Ani v USA by sa teda nemalo zabudnúť, kto horlil za použitie atómových bômb a kto bol proti, resp. kto a aké darebáctva odvtedy presadzoval a kto bol rozumnejší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ale vráťme sa k Vasilovi Biľakovi.
 Nebudem sa teraz zaoberať peripetiami okolo pamätníka, ktorý mu jeho rodáci vytvorili vo svojej obci a ktorý iní poškodzujú, ba až ničia.
 Nad to sa povznesme.
 Ako sa hovorí - "nepatrí sa kopať do mŕtvoly".
 Ale, za to všetko nedobré, čo spôsobil našim národom v Československu, aspoň sa - tak trochu "cez slzy" - vysmejme jeho pripomienke.

 Pamätám si zopár vymyslených vtipov, ktoré boli "napasované" na jeho osobu už za jeho života, a to v čase jeho najväčšieho politického vplyvu. Vo vtedajšom Československu to naozaj boli tzv. vtipy "o zlatú mrežu". -

xxx

  Raz bol Biľak členom privítacieho výboru, ktorý mal privítať na ruzyňskom letisku japonskú vládnu delegáciu. Keď Japonci prileteli, pri vzájomnom predstavovaní jeden z nich podal Biľakovi ruku so slovami - Ušimi Sako. A z Biľaka vyhŕklo:
 "Dočerta, odkiaľ ty vieš, že ja som krajčír?!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

xxx

 Na zasadaní československej vlády riešili problém, ako zvýšiť hodnotu koruny. Dumali, dumali... a vždy, keď niekoho niečo napadlo, dotyčný vyskočil a predniesol svoj návrh.
 Ako tak sedeli a dumali, zrazu zajasal prvý a hovorí:
 "Už to mám! - Vyvŕtame do každej československej koruny dierku a vyplníme ju čistým zlatom. Tak zvýšime jej hodnotu!"
 Dobre lebo nie. - Odkiaľ však nabrať potrebné zlato, a ešte k tomu toľko?
 "Už to má!" - vyskočí druhý.
 "Navŕtame do každej koruny dierku a vyplníme ju striebrom... alebo meďou..."
 No, to by tiež nebol zlý nápad. - Ale ani striebra ani medi nie je dostatok na toľké mrhanie. Dumali teda ďalej a ešte. A keď už dlho premýšľali, a ani tak nikoho nič rozumné nenapadlo, zrazu sa ozval Biľak:
 "Vyvŕtajme do každej koruny štyri dierky a budeme ich predávať ako gombíky po dve koruny!"

xxx

 Inokedy na zasadnutí vlády riešili problém, ako naplniť štátnu kasu, lebo akosi dunela prázdnotou. A uzniesli sa, že najjednoduchšie bude opäť raz zdražiť čosi také, čo bežne potrebuje prakticky každý občan. Dobre, ale čo by to konkrétne malo byť?
 Povedali si, že ako sedia okolo stola, každý zaradom prednesie nejaký návrh. A že najjednoduchšie by bolo navrhovať veci na zdraženie - podľa abecedy.
 Začal prvý:
 "A ... - alkohol!" (A hneď urobili opatrenie na zdraženie alkoholu.)
 Druhý pokračoval:
 "B ... - benzín!"
 Tretí:
 "C ... - cukor!"
 Ďalej. -
 "D ... - detské veci!"
 "E ... - elektrina!"
 Prišiel rad na Biľaka. Biľak premýšľa, premýšla, a napokon riekne:
 "F ... - fšetko!"

xxx

 Vyšli si Husák s Biľakom na prechádzku na Václavák. A súc na hornom konci, pri Múzeu, zrazu si Husák všimne niekde v polovici námestia dlhý rad ľudí, ako tam stoja a na čosi čakajú.
 "Čo to tam tí ľudia stoja?" - pýta sa Husák.
 "Čakajú v rade na mäso", rečie Biľak.
 Husák si prekvapene založí ruky vbok a rozčúlene zvolá:
 "Čo?! - My nemáme mäso?!..."
 A Biľak mu hovorí s pokojnou tvárou:
  "My máme ... ale oni - nie."
 
 Poznámka na vysvetlenie: dr. Husák bol ten Slovák, ktorý vynašiel (pri svojom politickom prejave "v Praze") trinásty mesiac, a síce - apříl. (Ako ekvivalent českého mesiaca "duben".)

xxx

 Už počas tuhej normalizácie, prekárali sa slovenské a ukrajinské deti na spoločnej hranici priateľov na večné časy.
 Slovenské deti volali cez drôtený plot na ukrajinské deti:
 "Kiš, kiš ... My máme s maslom chleba, a vy nemáte!"
 Čo mali na to ukrajinčekovia, pregĺgajúc sliny, povedať? Nasrdili sa a odsekli:
 "No a čo?! - My máme Brežneva, a vy nemáte!"
 A slovenské deťúrence, v odpovedi nato:
 "Aj my budeme mať Brežneva..."
 "Ale nebudete mať s maslom chleba!"

xxx


 Pramene:

[1] J.Bergier - L.Pauwels: Jitro kouzelníků, SVOBODA, Praha, 1969

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu