Pripomenutie udalosti spred roka
72-ročný dôchodca Emil Kaláber sa vracal v danom čase z baru domov. Na prechode pre chodcov ho zrazilo auto, vedené (v tom čase) 43-ročným poslancom NR SR Danielom Lipšicom. Dôchodca utrpel zranenia, ktorým podľahol, hoci mu okamžite prvú pomoc poskytoval samotný vinník nehody. Udalosť zachytili pouličné kamery.
To sa principiálne môže stať každému. Taký je život. Žiaľ, na cudzí ľahkovážny risk zvyčajne a najviac doplácajú úplne nevinné obete. Často až tak fatálne, že už nemajú žiadnu možnosť protestovať. Tento článok píšem aj so zámerom, primäť čitateľa k zamysleniu v tomto ohľade.
Čo z udalosti vyvodil Daniel Lipšic pre seba sám
Predovšetkým sa, ako prejav uznania svojho pochybenia, vzdal funkcie poslanca NR SR. Aj keď toto morálne gesto obeti život nevráti, vyznieva pozitívne svojím odkazom pre všetkých v podobnej situácii. - Ak ste sa dopustili závažnej chyby, na nič sa nevyhovárajte, priznajte si svoju zodpovednosť a prví sa súďte podľa svojho svedomia!
Snažil sa nahradiť škodu pozostalým po nebohom. Zaplatil výdavky spojené s pohrebom, aj odškodné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur. [1].
Pred vyšetrovateľom, ktorý vyšetroval tento prípad prečinu usmrtenia, od počiatku a jednoznačným spôsobom priznával svoju vinu. Snažil sa o dohodu s prokurátorom o vine a treste. (Napokon bol odsúdený Okresným súdom Bratislava III, trestným rozkazom.)
Ako postupoval súd
Drvivá väčšina podobných prípadov na Slovensku sa končí tým, že vinník nehody, ktorý usmrtil chodca, skončí s podmienkou. Najčastejšie súdy ukladajú dvojročný trest podmienečného odňatia slobody s odkladom na dva až štyri roky, spolu s niekoľkoročným zákazom vedenia motorového vozidla. [2]
Denník Nový Čas uverejnil stručný prehľad, ako rozhodovali súdy v podobných prípadoch, ako sa prihodil aj Danielovi Lipšicovi.
Jedná sa teda o kolízie motorového vozidla s osobou na prechode pre chodcov, všetky s následkom smrti.
V stĺpci "Udalosť" je uvedená (ak je známa) rýchlosť vozidla v okamihu zrážky.
Tri stĺpce pod spoločným názvom "Trest" udávajú
1. podmienečný (resp. nepodmienečný - N) trest na dobu "r" rokov (resp. "m" mesiacov),
2. dobu odkladu v rokoch "r" (resp. bez doby odkladu "––"),
3. dobu zákazu vedenia motorových vozidiel "m" mesiacov.
"Bilancia" autonehody Daniela Lipšica je uvedená pod spodnou čiarou. Nech si o jeho treste urobí úsudok každý sám.
K napísaniu tohto článku ma však viedol iný dôvod, ako porovnávanie trestov za tieto prečiny, ktorým sa nedá úplne predísť ani pri najlepšej vôli. Lebo "taký je život".
Na psychologickom školení usporiadanom zamestnávateľom nám psychológ doslova povedal:
"Znakom, že je človek normálny, je to, že (občas) robí hlúposti."
Správanie ľudí s dokonalou sebakontrolou, ich všestranný perfekcionizmus totiž môže okoliu vyznievať akosi patologicky.
Ľahkovážnosť, s akou sa niekedy vodič venuje vedeniu svojho vozidla, možno považovať za jeho "hlúposť", t.j. za znak jeho "normálnosti" v zmysle uvedeného výroku.
Ale, ak sa v dôsledku takejto ľahkovážnosti pritrafí vážna nehoda, vinník musí prijať trest - aj práve preto, že je tzv. normálny.
Autor článkov [1] a [2] zhrnul okolnosti, ktoré Danielovi Lipšicovi priťažovali, takto:
1. Počas jazdy sa úplne nevenoval vedeniu vozidla.
2. Plne nesledoval situáciu v cestnej premávke.
3. Prekročil maximálne povolenú rýchlosť - viedol svoje vozidlo rýchlosťou 56,4 - 62,4 km/hod. namiesto povolenej maximálnej rýchlosti 50 km/hod.
4. Ak by bol dodržal povolenú rýchlosť a brzdil skôr, chodec mohol žiť.
So všetkými uvedenými výčitkami ako nestranná osoba súhlasím.
S čím sa však neviem stotožniť, sú údajné argumenty v prospech Daniela Lipšica. Pritom sa jedná o (v zmysle zákona) samozrejmé momenty, ktoré sa musia dodržiavať povinne - bez výnimky.
Pozrime sa, čo konkrétne sa (údajne) započítalo pri posudzovaní viny Daniela Lipšica k jeho dobru. - Vraj:
1. Nebolo uňho zistené požitie alkoholu. -
[U vodiča motorového vozidla je to samozrejmosť!]
2. Počas jazdy netelefonoval ani nevyužíval mobil. -
[Dtto!]
3. Výhľadové pomery na chodca boli obmedzené. -
[Vodič musí predvídať. V blízkosti prechodu pre chodcov (i na iných miestach) musí zvýšiť ostražitosť a dostatočne znížiť rýchlosť vozidla.]
4. Chodec sa vracal z baru. Mal v krvi 2,19 promile alkoholu. -
[Toto je vážne argument?! Takým činom sa možno raz dočkáme, že sa bude brať do úvahy aj vek obete: čo má čo starec chodiť po uliciach! Ale chodec sa správal príčetne, využil riadne vyznačený prechod pre chodcov a zákon nijako neporušil.]
Nemôžem si pomôcť, pripomína mi to "argumenty" v prospech zlodeja, ktorý si dovolil kradnúť v dome Milana Kňažka a mal byť vlastne rád, že ho majiteľ postrelil len do nohy.
Tomu prípadu som venoval osobitný článok [3].
Odcitujem z neho podstatnú časť:
» Posúďme vlastným rozumom výrok sudcu Tomíka, ktorý svoj verdikt odôvodnil "vyrovnaným pomerom priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (2:2)".
Posudzovať priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, to nie je predávať na kilá jablká alebo hrušky na trhu!
Žiadna poľahčujúca okolnosť nemôže vyvážiť závažnosť priťažujúcej okolnosti, ak vychádzame z predpokladu, že protizákonný delikt je sám osebe zlý, nieto ešte, ak je umocnený konaním obzvlášť zavrhnutia hodným spôsobom alebo niečím rovnako odsúdenia hodným.
Aj menej učenému človeku je v tomto prípade naskrze jasné, že poľahčujúce okolnosti v podaní sudcu Tomíka sú vlastne "taľafatky". Len sa na to lepšie prizrime:
Priznanie viny. - Čo už mohol gauner iné robiť, keď ho prichytili pri čine? Ak by chcel svoj čin zapierať alebo zľahčovať, len by si v procese pohoršil. To by mu neodporúčal ani mimoriadne podpriemerný obhájca.
Ľútosť. - Zlodej mohol naozaj úprimne ľutovať len to, že ho pri čine chytili a dosť vážne poranili. Inak možno s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote predpokladať, že prejavená ľútosť bola len formálna. Starý recidivista predsa veľmi dobre vie, "čo sa patrí" na súde, nemusí mu to prízvukovať ani obhájca.
Ospravedlnenie. - To by sa malo rozumieť samo sebou. Lebo, ak je ospravedlnenie za zlé činy poľahčujúcou okolnosťou, ako by sme potom mali oceňovať dobré činy?
Osobne si myslím, že aktuálne je u nás na Slovensku spontánne konanie dobrých skutkov (z rôznych príčin) notoricky podceňované. Ba naopak, vykonávatelia týchto skutkov sú často považovaní za čudákov.
Ospravedlnenie zlodeja Novotného možno preto taktiež považovať za čisto formálne a účelové, vypočítané na efekt.
Zlodejov čistý register trestov na Slovensku. -
Je to svojím spôsobom pozoruhodný argument, najmä ak prihliadneme na skutočnosť, že slovenská polícia je do týždňa (!) schopná overiť, či niekto z nás naozaj nemá súkromné finančné konto s topár drobnými napríklad v Belize alebo ktoromkoľvek inom "Zapadákove" na tejto našej dobrej ale hrboľatej matičke Zemi.
Od čias exministra spravodlivosti Lipšica možno uplatňovať v slovenskej súdnej praxi zásadu "trikrát a dosť!".
Nebolo možné považovať zlodejov český register trestov za tú najzávažnejšiu priťažujúcu okolnosť pri jeho slovenskom súdnom procese, ktorá by mu vyslúžila za opakovanie rovnakej trestnej činnosti trest napríklad vo výmer osem-desať rokov?
Takto bolo "technické prevedenie" jeho zločinu krádeže povážlivo zľahčené a "umelecký dojem" z jeho vystupovania na súde ocenený (iba) trojročným trestom!
Ale aj to iba sa javí iluzórne, ak máme na zreteli, že po uplynutí dvoch tretín doby trestu môže gauner požiadať o podmienečné prepustenie - napríklad "za dobré správanie" - a tento trest sa scvrkne prakticky na púhe dva roky. « Koniec citovania.
Bez trvania na prirodzenej a oprávnenej náročnosti na iných, nestaneme sa nikdy potrebne náročnými ani sami na seba. Takým činom sa na Slovensku morálne ešte dlho nepozdvihneme.
Pramene:
[1] Nový Čas, 23.9.2017, str.6, Martin Čeliga: Tri roky podmienky a zákaz šoférovať!
https://www.cas.sk/clanok/597738/prvy-verdikt-v-pripade-smrtelnej-nehody-lipsic-dostal-tri-roky-podmienky-toto-je-jeho-reakcia/
[2] Nový Čas, 25.9.2017, str. 6, Martin Čeliga: Prečo mu naparili prísnejší trest?!
https://www.cas.sk/clanok/598347/lipsic-pozna-verdikt-za-smrtelnu-nehodu-preco-mu-naparili-prisnejsi-trest/
https://www.cas.sk/fotogaleria/598347/lipsic-pozna-verdikt-za-smrtelnu-nehodu-preco-mu-naparili-prisnejsi-trest/3/
[3] Ad.: Vojna so sudcom!
https://cudzis.blog.sme.sk/c/458014/ad-vojna-so-sudcom.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
