Ad.: Desať rád pre vedu na Slovensku

Autor: František Cudziš | 3.10.2017 o 10:08 | Karma článku: 4,94 | Prečítané:  404x

    Veda na Slovensku potrebuje priestor na rast a viac otvorenosti. O výskume a inováciách sa čoraz viac diskutuje aj mimo uzatvorených fór tvorcov politík a ľudí začína viac zaujímať, ako na tom vlastne veda na Slovensku je.

    Tento článok je reakciou - dá sa povedať - laika na predlohu, blog s uvedeným titulkom, nad ktorého obsahom som sa už oddávna nauvažoval toľko, že chcem vysloviť k problematike zopár vlastných poznámok.
    Blog je založený na týchto desiatich tézach:
    
1. Kvalitná veda potrebuje kvalitné vzdelávanie

2. Potrebujeme vedcov, ktorí sú mobilní

3. Potrebujeme atraktívny výskumný ekosystém

4. Potrebujeme otvorený výskumný ekosystém

5. Potrebujeme stabilné výskumné prostredie

6. Potrebujeme investovať do excelentnosti

7. Potrebujeme vytvárať intelektuálne podnetné prostredie

8. Potrebujeme sa plnohodnotne zapojiť do európskeho výskumného priestoru

9. Potrebujeme zlepšiť tok znalostí a spoluprácu medzi vedou a priemyslom

10. Potrebujeme zvýšiť záujem o kariéru vo vede

    Čo konkrétne sa skrýva za jednotlivými bodmi, to je výstižne rozvedené v článku dvojice autorov Daniel Straka - Petra Lipnická "Desať rád pre vedu na Slovensku". [1]
    Obidvaja sú predstaviteľmi Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity, o.z. (SOVVA), pričom Mgr. Daniel Straka je jej výkonný riaditeľ a pani Petra Lipnická (ako vyplýva z článku)  je Petra Lipnická predsedníčkou správnej rady SOVVA, o.z..
    SOVVA je mimovládna organizácia s celoštátnou pôsobnosťou založená na podporu rozvoja výskumu a vývoja na Slovensku prostredníctvom posilňovania výskumných a vývojových kapacít, budovania vzťahov medzi akademickou a komerčnou sférou, s využitím zahraničných skúseností a kontaktov. [2]
    
    Hoci je článok, podľa mňa, napísaný dobre a pekne, akoby bol tvorený dosť narýchlo, na čo poukazuje určitý počet (pravopisných a štylistických) chýb v texte. Tie kazia celkový dojem práce, venovanej závažnej problematike. Dokonca ma napadlo, či sa nejedná o upravený preklad textu z cudzojazyčnej mutácie článku. Ale to len tak, na okraj.
    Rovnako si cením diskusiu, v ktorej sa stretlo viacero podnetných diskusných príspevkov.

    Skôr, ako sa k nej dostaneme, chcem poznamenať, že desaťbodový zoznam téz - gro článku - tak, ako je uvedený, mi pripomína dávno zabudnutý televízny program "Desať stupňov k zlatej". A zároveň mi asociuje ľudovú múdrosť "Cesta do pekla je vydláždená samými dobrými úmyslami".
    Pôvodný, ušľachtilý cieľ sa neraz proste nepodarí dosiahnuť razom.
    Stáva sa to v prípadoch, keď sa na ceste k métám stretneme s obtiažami, ktoré sú príliš veľké nato, aby sme ich prekonali. A je jedno, či sú to problémy objektívnej alebo subjektívnej povahy.
    Každý z týchto stupňov predstavuje sám osebe nevyhnutnú, nie však postačujúcu podmienku k tomu, aby sme dosiahli vytýčený cieľ. Cesta k nemu musí byť "logisticky" pripravená tak, aby sa chápali všetky uvedené momenty problematiky ako jeden komplexný celok.
    Zásadný význam má aj to, či sa človek (ľudia) nesnaží niektoré z týchto dôležitých momentov obísť, a to takými prostriedkami, ktoré pôvodný zámer úplne znehodnotia. Výsledkom je, že vynaložené úsilie ho (ich) napokon zvedie nie len zo správnej cesty, ale neraz nasmeruje aj do úplne iného smeru.
    Preto spomínam tú obraznú cestu do pekla, keď začnú "šarapatiť" fenomény ako tzv. "učená nevedomosť" (resp. "nevedomá učenosť") alebo predstava o nedotknuteľnosti (vedeckej) autority.     Takáto nedotknuteľnosť má svoju (náboženskú) oprávnenosť nanajvýš v Indii a týka sa kráv (existenciu kasty tzv. "nečistých" ponechajme bokom), ale nie v takej oblasti ako je (vedecké) poznanie.


    Princíp stupňov

    Princíp "desať stupňov k zlatej" spočíva v tom, že cestu k želanému cieľu, ktorú nemožno zdolať jedným krokom, jedným skokom, jedným "šupom", rozdelíme na viac úsekov, z ktorých každý jeden je možné zdolať. K cieľu sa teda dostaneme sériou postupných krokov.
    Výškový rozdiel dvoch miest sa oddávna prekonáva pomocou schodov.
    Matematici takto (metódou integrovania "per partes") napríklad vypočítavajú neurčité integrály, tvary ich primitívnych funkcií.
    Takto sa však realizuje aj proces vzdelávanie človeka - od prváčika, ktorý ťažko obsedí v školskej lavici, až absolventa najvyšších stupňov štúdia, ktorý postupne stúpa na spoločenskom rebríčku v dôsledku svojich čoraz vyšších vedeckých hodností.
    Kameňom úrazu býva chápanie zmyslu tohto snaženia.


    Zmysel snaženia

    Ak si niekto namýšľa, že jeho finančné ohodnotenie by malo (utomaticky) korešpondovať s jeho postavením na spoločenskom rebríčku - bez toho, žeby prínosmi svojej práce čo len splatil náklady na svoje vzdelanie, ktoré do neho spoločnosť dopredu investovala - podlieha hlbokému omylu.
    Finančné ohodnotenie by nemalo byť len odmenou za námahu, vynaloženú na dosiahnutie vzdelania, lebo človek sa vzdeláva v prvom rade sám pre seba. A čo z toho bude, ešte sa len uvidí. Preto spravodlivou odmenou, za úspechy dosiahnuté v sebavzdelávaní, je - v prvom rade - spoločenské postavenie vzdelanca. Na život v tomto postavení si musí zarobiť ako každý iný - zmysluplnou prácou s konkrétnymi výsledkami.
    Aktuálne je situácia v tomto smere skomplikovaná (relatívne) nedávnou zmenou spoločenského zriadenia u nás, prechodom od socialistickej ku kapitalistickej spoločnosti.
    Financovanie vzdelávania vzdelancov zo starších ročníkov prebiehalo podstatne inak ako súčasné financovanie. Náklady na vzdelanie sú vyššie a považujú sa za investíciu, ktorú by sa mal (schopný) človek bohato vynahradiť.


    Teoretici verzus pragmatici

    Ďalšou komplikáciou je principiálne rozdielna povaha poznatkov, ktoré sa študent rozhodne štúdiom osvojiť si.
    Poznanie ako celok, veda, sa takto celkom prirodzene delí na dve veľké oblasti: na oblasť poznatkov s praktickým využitím a na oblasť teoretických poznatkov, ktorých využitelnosť nie je neraz bezprostredne zrejmá.  
    Podľa toho, kto sa zaoberá akým druhom vedomostí, delíme vzdelaných ľudí na dve základné skupiny. Na vzdelancov technického a prírodovedného zamerania - označme ich pojmom pragmatici. A na vzdelancov humanitného zamerania, ktorých označme pojmom teoretici.
    Všetci bez rozdielu chcú slušne žiť.
    V "boji o uznanie" svojho významu pre spoločnosť pragmatici neraz podceňujú význam teoretikov.
    Je tiež pravda, že (principiálne) spoločnosť všetkých potrebuje.

    Humanitný vzdelanec nikdy nenaprojektuje žiaden most, ani nič iné technickej povahy. To je práca pre inžiniera technika.
    Na druhej strane demokraciu ako spoločenské zriadenie nevymyslel žiaden technik či iný prírodovedec, ale filozof.

    Do tretice, tzv. pragmatikov možno tiež ešte rozdeliť na dve základné skupiny - na "ľudí konkrétnej práce", t.j. praktikov (vrátane experimentovania) a na ľudí, ktorí systematizujú a zdôvodňujú ich poznatky, t.j. teoretikov. Matematika a iné teoretické (aj tzv. spoločenské) vedy majú svoj nespochybniteľný význam.
    Pripomínam v tejto súvislosti tézu, o ktorej som už písal. Totiž, že istota teórie pramení z experimentálnych výsledkov (resp. skúsenosti), a ich skutočná cena spočíva až v ich správnom teoretickom zhodnotení.
    Potrebné sú obidva tieto druhy vzdelancov.
    Otázne je len to, koľko ktorých spoločnosť objektívne potrebuje.


    Financovanie školstva a vedy

    Zmenou spoločenského systému sa zmenil aj systém financovania školstva a vedy.
    Nestačí sa zaoberať len financovaním vedy, lebo veda a školstvo predstavujú spojené nádoby.
    Školstvo (vzdelávací systém) pripravuje "kádre" jednak pre "bežnú prax" a tiež pre vyššiu úroveň práce s poznaním, pre vedu.
    Školstvo financuje štát prevažne z vlastných zdrojov.
    Vedecký výskum a technický vývoj môže aktuálne využívať aj iné prostriedky, napríklad z nato určených eurofondov.
    Prečo je to (asi) tak?
    Prečo nie je z podobných zdrojov podporovaný (čo len dočasne) napríklad rozvoj nášho vlastného podnikateľského prostredia? Naši podnikatelia by mohli vytvoriť pre štát dostatočné ekonomické zdroje nato, aby si sám financoval naše školstvo a vedu.
    Preto - lebo by tým vznikla (určite) neželaná konkurencia západoeurópskym podnikateľom.
    Jeden by sa čudoval, že prvotná akumulácia ekonomických zdrojov v kapitalizme mohla prebiehať neraz bezohľadným spôsobom, ale - po zmene "režimu" - nemôžu naši domáci podnikatelia použiť pri svojom rozvoji ani tzv. krížovú dotáciu, nieto ešte dumpingové ceny, pretože by "narušili hospodársku súťaž".
    Prečo sa podobne "nebabrú" aj do nášho školstva a vedy, podobne ako do našej ekonomiky?
    Náš systém v tomto smere im vyhovuje.
    Od našich vzdelancov, akademikov - elity národa - by človek očakával adekvátne schopnosti nato - urobiť si doma poriadok. A akosi vedátori toho nie sú schopní!
    Možno preto, že vo svojom internom prostredí nemajú dostatočnú politickú podporu, podobnú ako má súdnictvo (ktoré, v prípade potreby, kryje politikom chrbát za všetky ich morálno-ekonomické prehmaty a prešľapy).
    Eurofondová pomoc Západu preto plynie radšej do nášho "popoluškovského" školstva, do našej vedy a výskumu. A to s (priam strategicky zabezpečenou) istotou, že najlepšie kádre, ktoré tu vyrastú, beztak odídu pracovať na Západ, do lepších ekonomických i materiálnych podmienok. Tým si so ziskom zúročia všetky podobné eurofondové investície. Na Slovensku ich ani nie sme schopní čerpať v plnej výške, a to z dôvodu nepripravenosti, neschopnosti a "nenažranosti" (účelovo vzniknutých) pofidérnych organizácií a firiem, s čím sú spojené zákonité sankcie zo strany Európskej únie.


    Strategický výhľad vedy

    Tento postup, vidíme, má svoje racionálne zdôvodnenie. Ale systematické "odoberanie najlepších mozgov" z domáceho prostredia, v konečnom dôsledku, nevyrieši problémy Západu (čo aj na úkor polovice ostatného sveta), pretože v horizonte niekoľkých desaťročí sa globálna ekonomická situácia rapídne zmení.
    Ekonomika upadne, prinajmenšom v dôsledku podstatného vyčerpania ropných (ale aj iných) zdrojov.
    Tomu budú zodpovedať aj investície do vedy.
    Mnoho (ekonomicky bezperspektívnych) programov sa utlmí a uprednostňovať sa budú len tie, hľadajúce riešenia urgentných globálnych technicko-technologických problémov doby.  
    Mnoho vedátorov, ktorí si teraz zakladajú na svojej dôležitosti a význame, sa stane nadbytočných a budú si musieť pričuchnúť k "obyčajnej" (aj manuálnej) práci.
    Aby sa to nestalo - alebo muselo stať čo najneskôr - je už dnes v ich záujme, aby sa vážne zaoberali všetkými možnými myšlienkami, ktoré sa vyskytnú v ich dosahu, ako sa o tom zmieňuje článok [1]. 10. bod. (Citujem: " Čo je zaujímavé hlavne v rámci aktuálneho vývoja, keď sa čoraz častejšie do výskumu zapája cez tzv. občiansku vedu aj laická verejnosť. Toto tiež, okrem iných, ovplyvňuje záujem o vedeckú kariéru medzi žiakmi a študentmi.")


    Šifrovanie poznania

    Racionálne uvažujúci ľudia už postrehli nie len dobový trend tzv. "informačnej explózie", ale aj fakt, že prístup k informáciám je podmienený nevyhnutným technickým vybavením záujemcu o ne.
    Umiestňovaním informácií v elektronickej forme do tzv. kyber-priestoru dochádza k podobnému stavu, ako keby boli tieto informácie zašifrované. Dostupnými sa stávajú len pre vlastníkov potrebného softwerovo-hardwerového vybavenia, ktoré všetko možno principiálne označiť napr. pojmom "čítačka".
    "Čítačky" sa používaním reálne opotrebúvajú a morálne zastarávajú, pretože IT-priemysel neustále produkuje novšie a novšie verzie softweru i hardwerového vybavenia.
    Nákupom nových "čítačiek" si svojím spôsobom len dopredu predplácame prístup k informáciám v kyber-priestore. Prakticky to znamená, že komusi neustále platíme špecifickú daň.

    Z tohto dôvodu klasické knihy a knižnice nestratia svoju opodstatnenosť. Náklady na vydávanie kníh a prevádzku knižníc sú síce veľké, ale sú to jediné náklady, ktoré treba vynaložiť na zachovávanie informácií v nich uložených. Prístup k informáciám v knižnej forme nie je viazaný na potrebu nejakej "čítačky". Okrem toho, svetové knižnice disponujú obrovským knižným fondom v inojazyčných mutáciách ako v "excelentnom" anglickom jazyku. 

    Ďalší moment problematiky je ešte podstatnejší. -
    "Čítačky" a všetky prevádzkové systémy v oblasti informačných technológií si vyžadujú množstvo elektrickej energie.
    V prípade nedostatku zdrojov elektrickej energie bude používanie "čítačiek" čoraz viac predražené, až sa nakoniec stane nedostupným prevažnej väčšine globálnej populácie. Tým budú nedostupné aj informácie a poznatky; zostanú pre mnohých "zašifrované".
    V prípade vírusových sabotáží alebo v dôsledku použitia veľmi silného elektromagnetického impulzu (napr. pri výbuchu jadrovej nálože), budú "čítačky" natrvalo znehodnotené. Ich úžitková hodnota bude nulová.
    To isté sa stane aj so všetkou technikou, fungujúcou na základe iných druhov energie (napr. na báze klasických pohonných hmôt). Ich úžitková hodnota - bez potrebnej energie - sa razom stane tiež nulová. Podobne predstava o totálnej robotizácii výroby (aj v oblasti niektorých služieb) je fajn, ale realitou sa stane až potom, keď vzniknú pre tento trend dostatočné energetické zdroje. Doterajší svet sa preto určite radikálne zmení, ale je otázne či k lepšiemu alebo k úpadku, ako sa to stalo už nejednej civilizácii pred nami, ktorá vyčerpala svoje zdroje.
    Ale školstvo a veda v ňom musia zostať za každých okolností.
    Inak sa nedá.


    P R Í L O H A :

    Výber z diskusie k pôvodnému článku

    Prvý príspevok diskusie, príspevok diskutéra s nickom "191 nbs123", reagoval na prvú menovanú potrebu (potrebu kvalitnej slovenskej vedy) takto - (čiastočne) citujem:
    "Potrebujeme...
    Takže vieme, čo potrebujeme.
    Namiesto toho sa v školách presadzuje ideológia. ...
    Z takého školstva vedci nikdy nebudú. A keď, tak len NAPRIEK (pozn. - zvýraznil autor) ideologickej výchove."
    Tri bodky na konci tretieho riadku uvedeného citátu "nahrádzajú" ostatný obsah príspevku, ktorý bol označený ako porušujúci kódex diskutujúceho a ako taký zmazaný adminom.

    Diskutér s nickom "147 futiko" pripojil jedenástu radu pre slovenskú vedu:
    "V riadiacich funkciách nesmú byť ľudia ako súčasný predseda SAV. Vďaka nemu slovenská veda stagnuje a upadá."

    Žeby naša veda upadala len kvôli jednému človeku, to sa mi akosi nechce veriť.
I keď aj tam - možno - treba hľadať istú chybu, podstatný podiel na danom stave má celkové "nastavenie" slovenského školstva a vedy.
    Náš vzdelávací systém navyše čelí obrovskému problému, a tým je únik mozgov. (Konštatovanie z článku.)
    Dovoľujem si prevziať do svojho článku obrázok, ilustrujúci akciu "Európska noc výskumníkov", na Slovensku pravidelne organizovanú od roku 2007.

     Prečo?
    Aby som mohol položiť "pádnu" otázku:
    Myslíte si, že deti na zábere už nebudú čeliť tomuto závažnému problému?

    Ako a kedy bude slovenské školstvo fungovať v systéme KONKRÉTNYCH ZÁRUK, že absolvent štúdia neodíde natrvalo do zahraničia bez toho, aby nesplatil vynaložené náklady na jeho vzdelanie - do posledného centa?
    Ako a kedy bude slovenská veda fungovať tak, že si absolvent bude vážiť domáce pracovné a kariérne možnosti?

    KONKRÉTNE ZÁRUKY - to nie len hrádza, riešiaca (žiaľ, iba finančne) neželaný únik mozgov. To by mal byť tiež "magnet" pre všetkých potencionálnych vysokokvalifikovaných ľudí a expertov, aby zostali doma a pracovali pre svoju vlasť. (Viem, že to znie ako fráza, ale cieľ, ktorý mám na mysli, určite frázou nie je).

    V diskutovanom článku sa píše, citujem:
    "Nedarí sa nám uspieť pri získavaní grantov z Európskej rady pre výskum, ktorá podporuje excelentných vedcov a excelentné myšlienky."
    Tak sa teraz pýtam, minimálne sám za seba:
    To sme až takí chudáci, že my nie sme schopní podporiť excelentných vedcov a excelentné myšlienky z našich vlastných zdrojov?
    Obrazne povedané, z mozoľov našej vlastnej práce? - Veď, v takom prípade, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že excelentné myšlienky a excelentné výsledky prinesú excelentný zisk!

    Pochopiteľne, že podstatná časť diskusie k danému článku sa týka finančných záležitostí. Dnes je to ťažká téma, lebo ľudia, ktorých sa týka, sa cítia nedocenení a aj inak brzdení vo svojom rozlete.
    No zazneli tam aj veľmi výstižné názory, z ktorých si dovolím citovať (lebo ja by som to lepšie nenapísal). Pre lepšiu pochopiteľnosť textov som urobil len nepodstatné štylistické úpravy. Moje "autorské" doplnenia zmyslu textu sú väčšinou uvedené v zátvorke. Dúfam, že som nič neprekrútil.
    Takto upravené diskusné príspevky uvádzam podľa vlastného výberu. Napríklad:

    » Aj štátna sféra produkuje služby a po tých službách by mal byť dopyt. T.j. mali by mať svoj význam, mali by mať nejaký prínos. Aj keď nie komerčný.
    Stále to vidím tak, že si získal "papier", za ktorý chceš vysoký (nadpriemerný) plat. Nemáš však žiadne pracovné skúsenosti, žiadne reálne pracovné výsledky. Pláca je ale bežne za prácu (v súkromnej sfére určite), nie za štúdium. Ty však chceš hneď "plácu", a neskôr (možno) dodáš aj "prácu" (výsledky).
    Takto to však nefunguje. « Koniec citácie.
    191 nbs123, 29.09.2017, 12:14 hod.

    A ďalej:

    » Sám sebe si odpovedal. Kým na Slovensku budú prevažnú časť ekonomiky tvoriť montovne s nízkou pridanou hodnotou, bude slabo ohodnotený základný výskum.
    Týpek dole písal, že aplikovaný (výskum) nie je možný bez základného (výskumu). Samozrejme, dáva to logiku, ale na Slovensku je 90% hrajkanie sa pre publikácie a šuflíky a možno (až) zvyšok pre reálny použitelný svet.
    Bez aplikovaného výskumu bude stále pretrvávať ekonomika s nízkou pridanou hodnotou a sme naspäť pri koreni (veci), že takáto krajina proste viac financovať základný výskum nezvládne.
    Všetko so všetkým súvisí, len mám pocit, že je to s Vami ako s učiteľmi. Stále ich je 90 000 pedagogických zamestnancov, detí sa od roku 2000 rodí 50 000 ročne. Z toho vychádza, že udržatelnosť je tu dlhodobo nereálna.
   Buďte radi, že tie masy ešte za také smiešne peniaze makajú v tých montovniach, lebo takpovediac oni financujú verejný sektor. Všetci vedci, lekári, učitelia atď. si myslia, že sú nadľudia. Len takúto masu, koľko Vás je, nedokáže uživiť 3 mil. ľudí v produktívnom veku.
    Základný výskum si tak bohato podporovať môže dovoliť krajina ako je GB, Nemecko a nie maličké Slovensko. Všetci chcete - vedci, učitelia, lekári, úradníci. Len tých, čo Vám to platia, akosi niet.  Wake up a stretnite sa konečne s realitou. « Koniec citácie.
    3 Ioniq, 29.09.2017, 14:06 hod.
 
    » Krásne bláboly v celom článku.
    Píšeš, že po 9 rokoch driny si nezaslúžiš atď. Číslo 9 je magické v tomto článku, č. 9 by si mal dať do labáčiku každý doktorand, lebo Vaša predstava je robiť výskum pre šuflík a mať sa dobre, vysmiaty, zavretý v labáčiku a odtrhnutý od reality. Veď nejaký projekt je, bude, niečo sa porieši, prežerie a karavána ide ďalej.
    Aplikovaný výskum je alfa a omega všetkého, darmožráčov na SAV-ke a fakultách je požehnane.
    Poďte robiť do súkromnej sféry. Ale to Vám mnohým, česť výnimkám, nevonia, lebo tam je tlak na výsledky a tvrdý stret s reálnym biznisom.
    Môžete sa smiať koľko len chcete, Soták mal pravdu, keď povedal, že on tie rúry nadnesene potrebuje skúmať a nie publikovať veci pre šuflík.
    Jedna vec ma zarazila úplne - to zmýšľanie. Veď 9 rokov driny... ja mám mať viac, atď.
    Poď do súkromnej sféry, ukáž, že na to máš, že si dokážeš na seba zarobiť. Mudrovať s nastrčenou rukou dokáže hocikto, len skutek utek.
    Zháňame ľudí, nie sú.
    Keď vidím tie CV-čka "sociálna inklúzia", TN univerzita atď., tak sa mi otvára nožík, že čo s daní financujeme. Keď sa už objaví niekto z STU, tak zase jazyk nula, nula, nič - proste začarovaný kruh.
    A do tohto marazmu liať viac a viac peňazí výsledok neprinesie.
    Takže, keď podpora vedy a výskumu, tak jedine úzko previazaná so súkromnou sférou. « Koniec citácie.
    3 Ioniq, 29.09.2017, 11:14 hod.
 
    » Práve že už robím v súkromnej sfére, kde samozrejme vedia oceniť moje nadanie.
    Zaujímavo vyzerajú teraz vaše výzvy "Poď, a ukáž, že na to máš".
    Ak si myslíte, že základný výskum je nepotrebný, tak to rovno zabaľte.
    Všetky elektronické výdobytky, ktoré máte, (dajte) do kovového kontajnera a hoďte ich na dno najbližšieho jazera.
    Aplikovaný výskum by len ťažko napredoval bez poznatkov základného výskumu.
    Ak si myslíte, že veda na Slovensku nie je drina, tak vám tiež predostriem rovnakú bezduchú výzvu:   "Poďte a ukážte, že na to máte. A, samozrejme, naučte Slovensko, ako sa veda robí, keďže my to - podľa vašich slov - nevieme." « Koniec citácie.
    178 L'ahim, 29.09.2017, 12:34 hod.
 
    « Excelencia.
    Z článku a osobnej skúsenosti mám pocit, že existuje priepastný rozdiel v kvalite vedeckých týmov naprieč SR. Ja som študoval v týme, ktorý získal štempel "excelent" a nadobudol som pocit, že medzinárodná spolupráca, medzinárodné konferencie a dizertačky písané v anglickom jazyku sú normálna súčasť vedeckého života. Príde mi až strašidelné, že to tak nie je. Alebo je táto interpretácia len prehnaná ? No, neviem či by som dal ruku do ohňa... « Koniec citácie.
    89 Progllar, 29.09.2017, 10:00 hod.

    » Stále tu naši politici, a najmä novinári, operujú s poznatkom,
že na Slovensku je vo všeobecnosti malá vzdelanosť. Vo Veľkej Británii je percentuálne dvojnásobný počet ľudí bez vzdelania a iba so základným vzdelaním, ako u nás. Na Slovensku je naopak vyšší podiel stredoškolsky vzdelaných ľudí a prakticky rovnaký počet ľudí s VŠ vzdelaním. A to ešte neberieme do úvahy 14,5% ľudí, ktorí študujú VŠ v zahraničí a nikdy sa nazad nevrátia. Aj, pri tak relatívne malom počte VŠ vzdelaných ľudí, má Británia vysoký počet vedcov, nositeľov Nobelovej ceny a má neporovnateľne lepšie praktické výsledky vo vedeckom výskume, prakticky v každom vednom obore.
    Je to zrejme najmä v tradícii, v cieľavedomosti mladých ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť a nie "iba spraviť (si) hocijakú VŠ a potom sa uvidí"... Vedecké tímy pracujú na skutočných technických či prírodovedeckých problémoch , zatiaľ čo u nás je často cieľ "niečo skúmať", najmä, keď tečú peniaze... Veď, čo je to za vedecký projekt, s takýmto cieľom: "Vedecko technická platforma pre výskum, návrh, vývoj, a testovanie procesov krízového manažmentu vo verejnej správe"??!!, ktorý dostal milióny € na svoju činnosť z rozpočtu a z EU... « Koniec citovania.
    167 dupa, 29.09.2017, 10:45 hod.
 
    » Typické. Porovnávať platy medzi Nemeckom, Rakúskom, UK, Francúzskom, Švédskom ... a nami.
    Naši ľudia by "rýchlo" chceli rovnaké platy ako na Západe.
    Všetci si musíme uvedomiť, čo vlastné produkujeme. Čo je naše, ktoré výrobky, produkty, výrobné linky?...
    Prakticky 100% výrobkov , na ktorých pracujú naši ľudia, nepochádza - pôvodom - zo Slovenska.   Všetky tie autá, televízory, PC, mobily, stavebné materiály, chemické výrobky, plasty, farby, meracie prístroje... vymysleli, vyvinuli, zostrojili niekde inde. Rovnako ako výrobné linky, vrátane automatizovaného systému riadenia tých liniek, pôvodne skonštruovali niekde na západe EU. Vrátane bánk a burzy, kde sa hýbu investori.
    Chceme také isté platy?
    Príďme s niečim prevratným, niečo ako Fíni s Nokiou, a potom sa porovnávajme.
    Zatiaľ "iba" makáme na "ich" montážnych linkách a neskôr, s výplatou, ideme utrácať a nakupovať do "ich" supermarketov "ich" výrobky...
    Záver? - Bryndza je vynikajúca, ale veľmi z nej nezbohatneš... « Koniec citovania.
    167 dupa, 29.09.2017, 11:25 hod.|
 
    » Zase zovšeobecnenie na rozprávky,
ako tam vsetci chcú riešiť problémy okolitého sveta a aplikácie... Andrew Wiles dokázal Veľkú Fermatovu vetu. Tuším, 300 rokov to nikto nedal - a je mu uuuuuplne ukradnuteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee, kde a či vôbec sa to využije v priemysle (a keby aj, tak možno o nejaké storočia - v matematike bežný jav)...
    Tak poprosim trošku rozmýšľať pri vynášaní súdov a porovnávaní... Ďakujem. « Koniec citácie.
    116 mmmwww77, 29.09.2017, 13:45 hod.
 
    » Dobre zhrnuté.
Keďže peniaze sú vždy až na prvom mieste, hrajú aj v tomto prípade primárnu rolu, od ktorej sa odvíjajú systémové problémy.
    Veda, tak ako aj iné oblasti, sa nedá založiť iba na entuiazme vedcov a zneužívaní ich záujmu o sice intelektuálne atraktívnu, ale málo oceňovanú prácu. Pretože "zneužívateľných" je málo na to, aby si krajina vytvorila silnú pozíciu. Keď chceme hrať napr. hokejovú ligu, nestačí mizerne podporovať jeden klub.
    Veda je beh na dlhé trate, tak v spoločensko-ekonomickom prostredí ako aj v osobnom živote. V dnešnej dobe sa už mladí aj hanbia byť chudobní a práca vo vede na Slovensku ich v relatívnej chudobe už ukotví na celý život.
    Takto sa stáva zamestnanie vo vede neatraktívne podobne, ako je tomu povedzme u učiteľov a (zdravotných) sestričiek.
    Netvrdím, že okamžité navýšenie financií by hneď a zaraz vyriešilo všetky problémy, ale s veľkou pravdepodobnosťou by riešenie množstva problémov bolo na lepšej ceste.
    (V súdnictve je problém ohodnotenia sudcov riešený, na naše pomery, dosť veľkoryso - a aký je praktický výsledok? - Pozn. autora.)
    Bez financií tu budú nekonečné diskusie o tom, ako omastiť halušky bez slaniny a prečo halušky bez slaniny nechutia tak, ako majú halušky chutiť.
    Dnešná veda na Slovensku musí čeliť  nadpriemernému (v porovnaní s okolitými štátmi) odlivu práve tých najšikovnejších a najmotivovanejších, ktorých Slovensko vo väčšine prípadov - vo chvíli "emigrácie" - navždy stráca. Akoby Slovensko upieklo bábovku s hrozienkami, ale hrozienka vyhodilo (z jeho pohľadu) do smetia.
    Nechcem tým povedať, že na Slovensku ostávajú nešikovní, ale vo vede bolo už aj v minulosti vytvorených veľa kanálov umožňujúcich odtiecť šikovným ľuďom trebárs aj z konca sveta do špičkovej univerzity, ale kvôli situácii na Slovensku už nikto nechce pritiecť späť.
    Slovensko sa stáva iba "liahňou" vedcov, keďže svoj odrast exportuje.
    Aj takýto export postupne zanikne, keď domáce vedecké inštitúcie a univerzity nedokážu držať krok s európskymi.Keď nám potom už ani nedajú montovať autá, budeme vodiť a voziť čínskych turistov, ak prídu. « Koniec citovania.
    184 vis-a-vis, 29.09.2017, 11:02 hod.

 


    Pramene:

[1] Desať rád pre vedu na Slovensku
https://tech.sme.sk/c/20660273/desat-rad-pre-vedu-na-slovensku.html

[2] http://sovva.sk/o-nas/o-sovve.html

 


    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko príde o 100 miliónov eur, prečo sa tak stalo

Ministerstvo školstva čelí obvineniu.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.


Už ste čítali?