Slovenská pošta a.s. alebo cirkus "humb..."?

Autor: František Cudziš | 21.11.2017 o 4:01 | (upravené 21.11.2017 o 4:48) Karma článku: 5,96 | Prečítané:  1507x

Keď riaditeľ Slovenskej pošty a.s. nastúpil v marci 2016 hasiť problémy ministerstva zdravotníctva SR, vo funkcii ho nahradil manažér s praxou v súkromných bankách a IT firmách. Naozaj vie riešiť prevádzku slovenských pôšt?

    Mám zlé tušenie, že Róbert Gálik, bývalý podpredseda predstavenstva Slovenskej pošty a.s. a riaditeľ úseku prevádzky, buď nato nemá alebo uprednostňuje iné záujmy než spokojnosť občanov so službami pošty. Zdá sa mi, že problémy našich pôšt - obrazne povedané - chytil za nesprávny koniec.
    K tomuto názoru ma priviedol zážitok z návštevy hlavnej pošty v Liptovskom Mikuláši, v pondelok 20.11.t.r. v čase okolo 13. hod.   
    Prišiel som na poštu vcelku dobre naladený a cítil som sa takmer slávnostne, so zámerom poslať do zahraničia darček k narodeninám, a súčasne - síce trochu v predstihu - aj vianočný pozdrav. Predmetom zásielky boli predovšetkým tri reprezentačné publikácie o prírodných (i iných) krásach Slovenska, aj špeciálne Liptova.
    Mal som predstavu, že tieto predmety pošlem v dvoch častiach, zabalené v špeciálnych obaloch s bublinkovými fóliami vo vnútri, a to ako listové zásielky (povolená hmotnosť do 2000g). Tieto obaly som chcel zakúpiť aj naplniť priamo na pošte.
    Ako nič netušiaci naivný občan som si to s plnou "igelitkou" v ruke zamieril priamo k poštovým priehradkam.
   Vlastne som tam chcel ísť. Ale tesne za vchodom do poštovej haly ma zarazilo jednak nezvykle veľké množstvo čakajúcich ľudí a jednak volanie pracovníčky pošty, ktorú som minul vôbec si ju nevšimnúc (normálne - prečo aj?), že kam idem, že potrebujem akýsi papier.
    Vchod do poštovej haly ma šírku bežných dverí a priestor bezprostredne za nimi je široký hádam štyri metre. Stáli tu tri paralelné rady ľudí, čakajúcich na vybavenie svojich poštových záležitostí.  Sledovali elektronické obrazovky, zavesené pod stropom haly v značnej vzdialenosti od nich, kedy sa ukáže "ich" číslo. (Ale to som si uvedomil až neskôr.)

    V tom vchode sa pri mne pristavil znechutený pán s lístkom č.090 v ruke a ponúkol mi ho pred onou pracovníčkou pošty ("biletárkou"), vyhlasujúc, že on nemá čas čakať toľký čas. Ale milá pani povedala, že to nemôže byť, že najprv ona musí zistiť, čo vlastne na pošte chcem.
    Až vtedy som spozoroval plechový "krám" stojaci pri stene vedľa vchodu, z ktorého oná pani vyťahovala príslušné "bilety" s číslami. Hneď ma premklo zlé tušenie, lebo podobné "haraburdy" som už videl aj inde. Aj tam to často vyzeralo, ako teraz tu, (pre zmenu) na pošte.
    Keď som povedal, že mienim podať balík (resp. dva) ako listovú zásielku, podala mi "bilet" s číslom - 091!

    Pri posledných návštevách liptovskomikulášskej pošty pred ešte len zopár týždňami (blahej pamäti) som - slobodný občan - bez problému vstúpil do poštovej haly so štyrmi poštovými priehradkami po pravej strane (ľavá strana ma nezaujímala).
    Prvá priehradka bola špecializovaná na predaj žrebov a príjem tipovacích tiketov.
    Ostatné tri poštové tri priehradky boli univerzálne a pred nimi, mimo diskrétnej zóny za vyznačenou žltou čiarou na podlahe, zvyčajne ak čakávali hlúčiky po troch-štyroch zákazníkoch maximálne. Len výnimočne sa ich "nazbieralo" v rade viac. Ak sa vyskytlo časovo náročnejšie (hromadné) podávanie firemnej či úradnej pošty, ostatní čakajúci jednoducho prešli do iných radov a bolo po probléme. (Hoci aj na poštové služby tohto druhu mohla - mohla! - byť už dávno určená špecializovaná poštová priehradka, resp. vyhradený čas podávania.)  
    Na ľavej strane poštovej haly - len si predstavte! - doteraz vždy boli aj zo dva stolíky so stoličkami, kde ste si mohli v pokoji, aj pohodlne, vyplniť napríklad podací lístok alebo peňažnú poštovú poukážku.
    Pri zadnej stene poštovej haly sú situované P.O.Box-y a v priestore po oboch stranách vchodu do haly sa nachádzali vitríny, prezentujúce poštou ponúkaný tovar - rôzne suveníry a filatelistický sortiment.

    Po tomto všetkom teraz nie je ani vidu-slychu.
    Čakajúci ľudia sa tiesnia v prvej štvrtine poštovej haly pri vstupe a ostatná plocha "zíva" nevyužitá prázdnotou.
    Keď sa jedna pani zabrala cez ten zhluk čakajúcich ľudí do haly, volala na ňu oná "biletárka", že kam ide. A tá pani len precedila pomedzi zuby, že (predsa) k P.O.Box-om!

    Na okamih sa mi zamarilo, či som sa to neocitol kdesi v Severnej Kórei.
    Na svoju pôvodnú predstavu, že zabalím (a adresujem) zásielku kníh do cudziny, pohodlne na stolíku, priamo v poštovej hale, som pod "tlakom" týchto dojmov okamžite rezignoval.
    Našťastie sa balíky podávajú pri okienku vo vestibule pošty, netreba ísť teda do poštovej haly.   Rozhodol som sa teda poslať darčeky nie ako listovú zásielku ale v balíku. Balík síce nebolo veľmi kde baliť, ale bol som rád, že som svoj zámer predsa len mohol realizovať.

    Obrátil som sa na "biletárku" pri tej rachotine, či sa jej takýto systém zdá v poriadku. Že kopa ľudí je tu evidentne (veľmi) nespokojných a že by o tom mala informovať svojho nadriadeného.
    Dovolil som si tiež poznamenať, že keď známy riaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker odišiel šéfovať ministerstvu zdravotníctva, teraz to vyzerá, ako by ho nahradil človek, ktorý azda predtým riadil uhoľné sklady alebo dovoz banánov do republiky. "Zážitky" z terajšej pošty totiž evokujú takéto dojmy.  Teda, aspoň u mňa (ale videl som, že nie som "v tom" sám).

    "Biletárka" sa na mňa takmer osopila, že vediem PROTIŠTÁTNE reči (!) a že ona žiadnu nespokojnosť zákazníkov pošty svojmu nadriadenému tlmočiť nebude, pretože je - ŽIVITEĽKOU RODINY. Sic!.

    Ako keby (skoro) všetci "radoví" občania, ktorí (z núdze) poctia túto liptovskomikulášsku super-poštu svojou návštevou neboli tiež živiteľmi svojich rodín.  

    Takým činom sa možno čoskoro dočkáme doby, keď budeme - obrazne povedané - ruky bozkávať zamestnancom pošty, a to za to, že vôbec k nim smieme chodiť a že im smieme zaplatiť za služby ich firmy.
    Za služby štátneho to molocha, ktorý má na danú oblasť MONOPOL.
    A tak to aj potom vyzerá.

    Navrhol som milej "biletárke", že - keď už mám tie protištátne reči - nech zavolá políciu. Ale na to už nereagovala.
    Tiež som ju upozornil na to, že svojím postojom akoby súčasný stav schvaľovala a že takto sa stáva (aktívnou) súčasťou tohto "systému".
    (To je stará bolesť tzv. "holubičej povahy" mnohých príslušníkov slovenského národa.)
    Započul som, že takáto "zlá" situácia je na pošte preto, že akurát je termín, keď sa vyplácajú sociálne dávky. Ale tiež som započul, že je to tak aj inokedy.
Išiel som si trochu ukľudniť nervy do mestskej knižnice.
    Keď som sa im zmienil o svojom zážitku na pošte, len mávli znechutene rukou. - My tam musíme chodiť (úradne) každý deň. A nie len my, ale aj mnohí iní podobní nešťastníci, ktorých práca si to vyžaduje.

    Prišiel som domov a čarovný google.sk mi ozrejmil, kto "bašuje" v Slovenskej pošte a.s. po Tomášovi Druckerovi.
    Podľa profesijného životopisu [1] by sa mohlo zdať, že riadenie pošty k všeobecnej spokojnosti zvládne "ľavou zadnou".
    Podľa toho, čo vidno v bežnej praxi (a čo tu doteraz nebolo), sa skôr zdá, že pána manažéra viac ako spokojnosť zákazníkov pošty s jej službami zaujímajú kšefty s dodávateľmi plechovo-elektronických harabúrd na produkciu "poradových biletov" a tiež monitorov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto systému riadenia, ktorý spôsobuje skoro až cirkusový chaos.

    Ale solídne cirkusové spoločnosti si nezaslúžia, aby som ich ponižoval prirovnávaním k terajšiemu systému práce vo "vybraných" prevádzkach Slovenskej pošty a.s. Práve preto som do názvu tohto článku nepoužil meno cirkusu, ktoré sa mi prvé samovoľne "tislo na jazyk".

    Čírou náhodou som sa ešte v ten istý deň, z prvých (a neskôr i z hlavných) televíznych novin na Markíze, aj na STV1, dozvedel o zavádzaní tohto "humbugu" aj v iných slovenských mestách, pred týždňom napríklad v Michalovciach.
    Že vraj sú to opatrenia (sakramentsky nákladné a bezohľadné, i neúctivé), ktoré zamedzia predbiehaniu zákazníkov Slovenskej pošty a.s. v radoch. Ako keby predbiehanie sa v radoch na pošte bolo na Slovensku mimoriadne rozšírené, a nie výnimočný jav, vhodný akurát tak na takúto smiešnu zámienku.
    O efektívnych opatreniach, ktoré by ODSTRÁNILI RADY na poštách, nepadlo ani slovo!

    Tento "sprostý" systém si pamätám zo Slovenskej sporiteľne. Ale to je už dobrých desať rokov odvtedy, ako od neho upustili.
    A zrazu sa z ničoho nič rozmáha. - Najskôr (usudzujem podľa správ z televízie i z počutia) na dopravných inšpektorátoch a po iných úradoch, patriacich pod rezort vnútra. Následne aj na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Teraz prichádzajú na rad pošty.
    Rezortu vnútra šéfuje Kaliňák. To je ten, čo vraj nekšeftoval ani s nejakým Bašternákom.
    Sociálnemu rezortu šéfuje Richter. (Do funkcie nastúpil v rovnakom čase ako Drucker.)
    Obidvoch menovaných pánov sa opoziční poslanci NR SR opakovane pokúšajú odvolať. A už sa proti nim vraj ozývajú aj spolustranníci zo Smeru-SD. Prečo asi?

    Hovorí sa: Aký pán - taký krám!   
    Pri zavádzaní tohto systému zrejme neboli k práci prizvaní žiadni architekti. Nikto sa zrejme nezaujímal pri doteraz "vybraných" poštách o ich priestorové možnosti a špecifiká, aby mohli byť zmeny optimálne a naozaj k všeobecnému prospechu.
    Veď (asi) načo aj? -

    "Biletársku" haraburdu možno postaviť do akéhokoľvek kúta a príslušné monitory, keby na to prišlo, možno zavesiť hocikde pod plafón; trebárs aj na hrdzavý hák, čo zostal po Jánošíkovi  (minimálne v Lipt. Mikuláši).
    Tento systém stavia ďalšiu umelú hrádzu medzi občanom a štátnymi úradníkmi, ktorí mu majú (dobre) slúžiť, lebo sú štátom platení z jeho daní. Tam, kde je zavádzaný ledabolo, teda je - "odfláknutý" - proces vybavovania potrieb občana nie zefektívňuje, ale ho komplikuje a spomaľuje.
    Ak je "odfláknutý" s vedomím, že sa jedná len o krátkodobé, najskôr sa jedná o sofistikovaný podvod.  Existuje vysoká pravdepodobnosť, že tam ide o dočasné opatrenia, len  dovtedy, kým nevznikne dojem, že preplatenie všetkých faktúr za ony (kamarátsky) objednané zbytočné haraburdy bolo opodstatnené. A potom sa kdesi povie:
    Žiaľ (akože) úmysel v prospech občana sa neosvedčil...
    V skutočnosti sa však ten úmysel osvedčí. - Ibaže nie PRE KAŽDÉHO občana.
    Asi sa osvedčí pre občana - "nášho človeka", pre kšeftára.

    Ostáva len dúfať, že kohosi "náš človek" si nenájde podobnú kšeftársku cestičku aj do rezortu spravodlivosti.


    Pramene:

[1] Ing. Róbert Gálik, MBA grade
https://www.posta.sk/subory/38049/generalny-riaditel.pdf

 

 

    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vrátia vám sluch a narovnajú krivý palec. Čudné inzeráty lákajú na šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.


Už ste čítali?