Učené tvrdenia pod drobnohľadom logiky

Autor: František Cudziš | 23.11.2017 o 9:06 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  614x

Mnohí poznáme (aj sa zaujímame) o obsah populárno-náučných programov z dielne BBC. Jedným z nich je aj seriál "Zázračný vesmír". Podľa mňa je to remeselne namixovaná zmes faktov a fantazmagórií. Uvádzam konkrétny príklad.

    Dňa 22.11.t.r. som si náhodou pozrel jednu časť, v ktorej sa autori snažili názorným príkladom priblížiť divákovi fyzikálnu problematiku skladania rýchlosti relatívnych pohybov, a to s dôrazom na principiálne odlišnú situáciu v prípade svetla.
    Stručne popíšem, čo som videl a čo mi bolo ako divákovi komentárom v dokumente podsúvané.

    Najprv černošský bicyklista, stojac na cyklistickej dráhe vedľa svojho bicykla, hodil pred seba loptičku. Potom zopakoval to isté, ale už jazdiac na bicykli.
    V porovnávacom dvojzábere obidvoch prípadov vyniklo, že loptička, hodená dopredu za jazdy, dopadla na zem oveľa ďalej ako loptička hodená cyklistom zo stoja.
    Zatiaľ je výklad v poriadku.
    Znázornil som to isté takto. -

     Vzápätí sa experiment zopakoval s (viditeľným) svetlom. Ten už nebol taký názorný, bol vlastne len v rovine teoretických tvrdení, ktoré si laický divák nemá ako preveriť.
    (Zdôrazňujem tu psychologický moment, že najprv mu bol predstavený veľmi názorný experiment, o ktorého záveroch nemá príčinu pochybovať. Preto intuitívne verí aj pokračovaniu fyzikálnej "lekcie".  Proste sa spoľahne na odbornosť anonymných autorít a všetkému verí na slovo.)
    Výklad pokračoval tvrdením, že pri svetle je situácie diametrálne odlišná. Svetlo zo svetlometu - či už na nehybnom alebo pohybujúcom sa bicykli - sa šíri ináč, a síce v obidvoch prípadoch rovnako.
    Presnejšie povedané, toto tvrdenie platí stopercentne vo vákuu.
    V problematike svetla zohrávajú tiež dôležitú úlohu dva iné fenomény - index lomu materiálneho prostredia, v ktorom sa svetlo šíri, a aberačné javy (myslené vzhľadom na rôzne príčiny aberácie ako takej, pozn. autora).
    
    Našiel som na internete (pozri [1] - pozn. autora), pojednanie o tej istej problematike, ibaže v inojazyčnej mutácii a s ilustráciami, kde figuruje pri experimentoch namiesto bicykla auto. -

    

    Oficiálny záver všetkých analogických experimentov so svetlom znie, že sa tu jedná o (síce udivujúcu) zákonitosť samotného vesmíru, ale ceľkom ľahko pochopiteľnú na základe teórií Alberta Einsteina, otca relativistických koncepcií.
    A tu to už v poriadku nie je.
    Prečo?
    Aj keď bol Einstein pozoruhodným mysliteľom a dopracoval sa k určitému poznaniu, využiteľnému na základe tzv. "inžinierskeho prístupu" k fyzike aj v technike, nemožno nevidieť, že - obrazne povedané - zároveň prehodil výhybku racionálneho vývoja klasickej fyziky na (slepú) "osemnástu koľaj".
    Je preto vyslovená hlúposť padať pred menom Einstein na r... ozdvojenú zadnú časť tela a slepo veriť jeho relativistickým fantazmagóriám.
    Ktosi napríklad výstižne povedal, že "teória relativity je matematický prízrak bez fyzikálnej kostry".
    Nevadí mi, že demonštrátorom-cyklistom v pojednávanom dokumente BBC bol černoch. Tento moment len podčiarkuje internacionálnu povahu vedy; poznávanie (a poznanie) by nemalo byť upierané nikomu.  
    Nevadia mi pri tamojšom výklade ani "hlášky" takých osobností ako pán Kaku alebo (oduševnená) pani Taller...
    Ale vadilo mi opomenutie dôležitého faktu, o ktorom autori dokumentu ani nešepli.
    Ja som ho znázornil takto. -

    Pozrime sa na vec z iného uhla pohľadu. -

    Prečo sa v prípade makroskopických telies ako predmetná loptička hybnosti jej relatívnych pohybov spočítavajú do (vektorovej) výslednice hybnosti zloženého pohybu?
    
    Pretože objektívne platí zákon zachovania energie; v tomto prípade kinetickej energie.
    Prostý súčet kinetických energií dvoch čiastkových pohybov predstavuje kinetickú energiu výsledného zloženého pohybu. A to vďaka tomu, že kinetická energia každého pohybu (či už relatívneho alebo objektívneho) je funkciou druhej mocniny jeho rýchlosti.
    Najnázornejším príkladom tohto faktu je súčet energií dvoch (súčasných) navzájom kolmých čiastkových pohybov toho istého telesa do celkovej kinetickej energie jeho výsledného pohybu. Je to priam čítankový príklad na uplatnenie Pytagorovej vety vo fyzike.

    Prečo tie isté fyzikálne zákonitosti (zdanlivo) neplatia v prípade svetla?

    V takomto prípade sa správanie svetla javí ako výnimka z (univerzálneho) pôsobenia najfundamentálnejších prírodných (resp. fyzikálnych) zákonov.
    Naozaj je to nejaká nevyhnutná výnimka?
    Chcem poukázať na to, že ak sa svetlo (vo vákuu) šíri priestorom za akýchkoľvek okolností rovnakou rýchlosťou, energia svetelného žiarenia by mala byť (logicky) vždy rovnaká, v závislosti od jeho farby.
    Tento výnimočný moment možno vysvetliť celkom ľahko - a prijateľným spôsobom - ak budeme mať na zreteli práve zmenu farby svetla v dôsledku pohybu jeho zdroja, teda onen zamlčaný fakt.

    Energia svetla je nepriamo úmerná vlnovej dĺžke svetla (chápaného ako elektromagnetická vlna), a teda priamo úmerná kmitočtu.
    Pohyb zdroja vlnenia, vrátane pohybu svetelných zdrojov, má vplyv na frekvenciu vlnenia. Uplatňuje sa tu tzv. Dopplerov princíp.
    Vo vyššie uvedených experimentoch možno - na ploche dopadu lúčov - zmerať energiu svetla, vyžarovaného nehybnými svetlometmi. Následne možno zmerať zvýšenie tejto energie v dôsledku približovania (t.j. pohybu) svetlometov k dopadovej ploche (k pozorovateľovi).
    Energia svetla vzrastie.
    Odkiaľ pochádza táto energia naviac? -
    Vzhľadom na objektívnu (a "totálnu" - bez výnimky) platnosť zákona zachovania energie, môže pochádzať jedine Z POHYBU svetelného zdroja. -
    A sme prakticky na "tom istom" ako v prípade hmotnejších objektov, napr. onej loptičky.
    Z hľadiska energie svetla vidíme, že pohyb jeho zdroja aj tu zohráva svoju úlohu.
    Z hľadiska samotnej rýchlosti svetla c (vo vákuu), resp. jej mierne zmenenej hodnoty pri šírení vzduchom na zemskom povrchu, síce platí, že je prakticky KONŠTANTNÁ, ale zároveň musím zdôrazniť, že to LEN PRETO, že sa jedná o rýchlosť RELATÍVNU.

    Problematika svetla je o to zložitejšia, že dlhodobo neexistuje smerodajná predstava o jeho povahe.  Výsledkom je kompromis v podobe uznávania tzv. duálnej povahy svetla. Niekedy sa svetelný lúč správa ako prúd hmotných korpuskúl, inokedy ako elektromagnetická vlna. Hoci sa zdá, že aktuálne prevažuje vo fyzike príklon k vlnovej teórii (najmä v teoretickej fyzike), z hľadiska objektívnej reality to nič neznamená.
    Naopak, predstavy o vlnovej povahe svetla narážajú na závažný problém, ktorý si uvedomoval už Einstein. V aktuálnom ponímaní elektromagnetickej vlny zohráva principiálnu úlohu indukcia. - Zmena elektrickej zložky vlny indukuje magnetickú zložku a naopak. Nikto však doteraz kvalitatívne neukázal, čo reálne zodpovedá tomuto matematickému modelu.
    Na druhej strane treba vážne rátať s faktom, že svetlo má (ako všetky iné reálne fyzikálne javy) v konečnom dôsledku materiálnu podstatu. Inými slovami, svetlo je hmotné, a tirády o nulovej (pokojovej) hmotnosti svetelných fotónov sú zrejme obyčajná chiméra.       

    Do vzťahu rýchlosti svetla s objektívnou hodnotou energie svetla podstatným spôsobom zasahujú také, od svetla nezávislé javy, ako objektívny pohyb Zeme (tzv. kozmodrift; na existenciu ktorého relativistické koncepcie absolútne neberú ohľad) a aberácia svetla. Okrem toho, paradoxne, relativistické koncepcie - akceptujúc objektívnu povahu zákona zachovania energie - systematicky prisudzujú kinetickej energii ako fyzikálnej veličine len relatívnu (!) povahu.
    Vyznávači učených tvrdení (v zmysle nadpisu článku) však o týchto vzťahoch nemajú ani šajnu.  Preto možno oprávnene hovoriť, že sú predstaviteľmi "učenej nevedomosti a nevedomej učenosti", ako o nej uvažoval svojho času Mikuláš Kuzánsky.
    Tento stav v oblasti poznania a poznávania (dialekticky) pretrváva už niekoľko storočí a zrejme tak skoro nezanikne.
    V prospech tohto predpokladu napokon hovorí aj známy výrok samotného Einsteina:
    "Len dve veci na svete sú nekonečné. - Vesmír a ľudská hlúposť. Pritom, v prípade tej prvej, nie som si celkom istý."
 
 

    Pramene:

[1] I due postulati della teoria della relatività ristretta http://www.andreaminini.org/fisica/teoria-della-relativita/postulati-della-teoria-della-relativita-ristretta-di-einstein

 

 

 

    Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

    Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Európa je civilizácia fake news (píše Michal Havran)

Rimania označili zmŕtvychvstanie ako prvý hoax.


Už ste čítali?