Subjektívny faktor exaktného pozorovania fyzikálnych javov, XIII.

Autor: František Cudziš | 6.5.2018 o 12:58 | Karma článku: 2,78 | Prečítané:  171x

Článok obsahuje - v podobe grafických schém - súhrn najpodstatnejších myšlienok tzv. teórie kozmodriftu, publikovaných v zborníku Myšlienky a fakty. Čitateľovi to môže napomôcťk lepšiemu ozrejmeniu niektorých fyzikálnych vzťahov.

    POJMOVÉ  MAPY  V KONCEPČNEJ  FYZIKE

    Pojmovými mapami nazývam schémy, ktoré sa bežne používajú na zobrazovanie určitých súvislostí.

    Ak by som prirovnal fyziku ku kyštálu ľubovoľného minerálu, koncepčná fyzika by v tejto alegórii kládla dôraz na jeho kryštalografické zobrazenie. V tomto zobrazení, jednotlivé plochy akoby predstavovali množiny javov z rôznych fyzikálnych oblastí (mechanika, termika, akustika, optika, elektrina a magnetizmus atď.). Ale najdôležitejšími pre každú kryštalickú formu sú hrany a vrcholy jej kryštálov. Môžeme ich trebárs považovať za zobrazenie zákonov objektívnej reality. V nich sa jednotlivé plochy (rôzne oblasti fyzikálnych javov) prelínajú. Predstavujú niečo, čo majú určité javy spoločné a svojím spôsobom vyznačujú „hranice možného“, do ktorých sa musia vtesnať všetky (nie len) fyzikálne javy.

    Na spôsob mineralogického triedenia, poskytujúceho určitý prehľad v geológii, koncepčná fyzika môže priniesť podobný prehľad vo fyzike. Ako taká by mala byť užitočná najmä pre laickú verejnosť, ale nie len to. Ako vyplýva z obsahu mojich článkov o jednotlivých predstavách teórie kozmodriftu, črtajú sa v nej aj viaceré, dosiaľ nepoznané „obrysy“ fyzikálnej budovy, ktoré by si mali osvojiť aj profesionálni fyzici (napr. objektívna povaha transvektorovej kinetickej energie, príčiny zotrvačnosti telies a gravitácie, objektívny zákon sily, relativistické správanie tzv. univerzálnej hmoty). Lebo inak sa im sotva naplní sen fyzikálnych „alchymistov“ – totiž vypracovať tzv. „teóriu všetkého“ (ak je to vôbec možné).

    S pojmovými mapami som pracoval pri tvorbe základov teórie kozmodriftu veľmi rád. Spísal som si (pre mňa) najpodstatnejšie fyzikálne javy a hľadal som spôsob, ako ich všetky čo najjednoduchším spôsobom uviesť do logických súvislostí. (Akoby som hľadal najmenšieho spoločného menovateľa celého radu náhodných celých čísel.)

    Tento článok venujem dokumentovaniu, ako som postupne dosahoval pokrok na ceste k danému cieľu. A najmä to, ako sa v teórii kozmodriftu postupne vyvíjala terminológia pojmov, ktorými som sa snažil vyjadriť celkovú energiu materiálnych telies s vnútornou látkovou štruktúrou. Tak, aby zároveň uspokojivo objasňovala aj dynamiku (zotrvačnosť, Newtonove pohybové zákony) aj tzv. relativistické správanie hmoty. Samozrejme, od počiatku bol kľúčom k riešeniu všetkých otázok – ktoré som si nie (len, oneskorene) „ujasňoval“ ale objasňoval (v plnom význame tohto slova), a to pre všeobecný prospech – fundamentálny predpoklad o existencii kozmodriftového pohybu celého „nášho“ materiálneho sveta.

    Robím tak vo viere, že aspoň niektorým čitateľom pomôže (namiesto siahodlhých popisov) urobiť si presnejšiu predstavu o všetkých týchto podstatných veciach. Zároveň je to dôkaz, ako ťažko sa k novým pohľadom na „ustálenú“ fyzikálnu problematiku dospieva. Aj keď človek na začiatku dostane intuitívny nápad, takrečeno v jednej chvíli a relatívne bez námahy, sú neskôr potrebné roky času k jeho trpezlivému rozpracovávaniu do (najvýznamnejších, resp. okamžite sa črtajúcich) dôsledkov, aby sa preukázala potencionálna hodnota onoho nápadu. Spoznať všetky dôsledky naozaj dobrého a významného nápadu asi nie je v silách jednotlivca, aj keby bol génius. (Napríklad i po Newtonovi mechanika zdedila len pohybové zákony (bez hlbšieho poznania ich opodstatnenosti), aby ich armáda jeho nasledovníkov mohla využiť pri riešení najrozmanitejších úloh na pohyb.) A z tohto faktu pramení napr. aj moja snaha po tzv. „koncepčnej fyzike“.

    Teória kozmodriftu vychádza z fundamentálneho predpokladu o „rozvrstvení“ (z hľadiska našich zmyslov a vnímania) priestoru na dve úrovne – na objektívny (kozmodriftový, K-priestor) priestor a na subjektívny (pozorovateľný, P-priestor) priestor nami zvolenej súradnicovej sústavy. Reálne fyzikálne deje prebiehajú v objektívnom priestore. My ich priebeh vnímame (do určitej miery skreslený) v priestore nami ľubovoľne zvolenej súradnicovej sústavy. Možno to prirovnať k skutočnosti, že vieme, že naša Zem v priestore (okrem iného) rotuje okolo svojej osi od západu na východ, ale my to nevieme zmyslami postrehnúť. Namiesto toho vnímame ilúziu slnka, ktoré putuje po dennej oblohe z východu na západ. Podobne nemôžeme vnímať astronomický pohyb Zeme v okolí Slnka, ale iba jeho odraz – ilúziu, že Slnko počas roka putuje jednotlivými súhvezdiami zverokruhu. 

    Hádam jediné, čo prezrádza existenciu objektívneho priestoru, je veľmi vysoká hladina energie, na ktorej existuje náš materiálny svet (z dôvodu jeho kozmodriftového pohybu rýchlosťou ŵ = c). Táto vysoká hladina energie sa, za bežných okolností, neprejavuje v podobe veľmi rýchlych pozorovaných (relatívnych) pohybov materiálnych telies, ale energia jej prislúchajúca je obsiahnutá vo vnútornej štruktúre telies. To je aj skutočná príčina relativistického správania hmotných mikro-objektov pri vysokých (relatívnych) rýchlostiach, aj platnosti Einsteinovej rovnice E = m.c.c (nie však v zmysle ekvivalencie hmotnosti a energie).

    Vcelku sa dá povedať, že základné predpoklady teórie kozmodriftu sú situované na samé hranice aktuálneho poznania a môj názor na niektoré ich dôsledky je s ním v zásadnom rozpore. Napriek tomu je to teória vnútorne konzistentná a dospievajúca k tým istým výsledkom ako sú výsledky výpočtov podľa „inžinierskeho prístupu k fyzike“, ktoré sú produktom formálne matematických postupov. Naviac, vie tieto výsledky zdôvodniť aj kvalitatívne (filozoficko-fyzikálne).

    Práve v posledných dňoch som sa stretol (pri lúštení krížovky) s údajným výrokom Denisa Diderota (1713 - 1784): „Prvým krokom k filozofii je nedôverčivosť.“ A moje osobné presvedčenie je, že veda sa bez filozofie nezaobíde. V mladosti som tento názor ešte nemal, ale bolo pre mňa samozrejmé, že „veci musia mať vysvetlenie“. Nuž tam, kde mi chýbalo (alebo som ho možno nevedel pochopiť), som bol opatrný či nedôverčivý. Ináč by som sa o iný prístup k fyzike ako je ten, ktorý ma učili na školách, nepokúsil. Tak sa stalo, že to, čo mi školy nedali (resp. nevedeli dať), som sa skúšal pochopiť „na vlastnú päsť“ a výsledkom je teória kozmodriftu (torzo).   

    Nasledujúce obrázky, niektoré dokumentujúce aj vyššie uvedené myšlienky, vznikli – kvôli publikovaniu v časopiseckej forme - podstatne skôr ako moje články o fyzike (z pohľadu teórie kozmodriftu) na blogu (teda aj tie v rámci „seriálu“ Subjektívny faktor...). Ponúkam ich čitateľovi, aby si ich mohol preštudovať. Niektoré schémy sú tzv. „porovnávacie“, iné sa zas venujú práve vystihnutiu súvislostí medzi K-priestorom a P-priestorom alebo rozčleneniu celkovej energie materiálnych telies na jej jednotlivé (podstatné) zložky.

 

    Pokračovanie.

 

 

 

     Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

     Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránkycufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy


Už ste čítali?