O čase, II.

 V predchádzajúcej časti pojednania o čase [1], som – v súvislosti so vzorcom (13) – použil toto tvrdenie, citujem:

 „Zmene polohy telesa v P-priestore zodpovedá pozorovaná dráha. Označme ju d . Koexistenčne s tým dôjde k zmene polohy P-priestoru v K-priestore o vzdialenosť D. Potom čas, za ktorý sa to udialo, t = d/D.“

 V P-priestore pozorujeme mnoho koexistenčných pohybov, ktoré spôsobujú rôznu zmenu polohy telies v P-priestore, pri jeho jednom a tom istom posunutí D v K-priestore. Majme, napríklad, telesá A a B . Nech teleso A absolvuje pozorovaný presun d(1) a teleso B pozorovaný presun d(2), a nech sú obidva tie presuny koexistenčné s (nepozorovaným) posunom D. Telesá sa teda „súčasne“ presunuli – vzhľadom na K-priestor i na P-priestor - o rôznu vzdialenosť, a to rôznymi rýchlosťami. Nás však zaujímajú prakticky len ich (relatívne) rýchlosti v P-priestore, pretože poznať aj ich (objektívne) rýchlosti, t.j. v K-priestore, má význam iba v špeciálnych prípadoch.

 K vyjadreniu rýchlostí telies v P-priestore je potrebná vhodne zvolená časová jednotka.

 Jednotka času

 Plynutie času v P-priestore je podmienené kozmodriftom P-priestoru vzhľadom na K-priestor. Objektívnej časovej jednotke v K-priestore (a teda aj kdekoľvek v P-priestore, ktorý sa vždy „prekrýva“ s určitou časťou K-priestoru) zodpovedá nejaké jednotkové posunutie P-priestoru v K-priestore. Nech má toto jednotkové posunutie hodnotu D (pochopiteľne, vyjadrenú v jednotkách dĺžky). Potom akékoľvek iné posunutie D(n) P-priestoru, vzhľadom na K-priestor, sa uskutočňuje v časovom intervale

 t = D(n)/D. (14)

 Rôzne veľké zmeny polohy rôznych telies v P-priestore - počas časového intervalu t - sa, prirodzene, dejú rôznymi rýchlosťami.

Plynutie času, spôsobené pohybom P-priestoru vzhľadom na K-priestor. [2]. Obr.14, str. 34. (zdroj: Reprodukcia: autor.)

 Nech sa teleso A presunie v P-priestore počas t o vzdialenosť d(1) a teleso B o vzdialenosť d(2). P-priestor sa pritom posunie v K-priestore o vzdialenosť D(n). Potom rýchlosť pohybu telesa A

 v(A) = d(1)/t = d(1).D/D(n)

a (15)

 v(B) = d(2)/t = d(2).D/D(n) .

 Vidíme, že rýchlosti telies A a B sú vo všeobecnosti rôzne, čo zodpovedá skutočnosti.

 Ešte raz k bezrozmernosti času

 Chcem znova zdôrazniť, že z rovnice (14) vyplýva bezrozmernosť času.

 Napriek tomu čas meriame v dôverne známych - sekundách, minútach, hodinách, dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch… Ako je to možné? A čomu teda vlastne zodpovedá napr. jedna sekunda?

 Teória kozmodriftu vychádza z predpokladu, že relatívny pohyb, pozorovaný v P-priestore jednu sekundu, trvá práve jednu sekundu preto – a len preto – že koexistenčne s tým sa uskutočnilo posunutie P-priestoru, vzhľadom na K-priestor, približne o 300 000 km. Tento, zmyslami priamo nevnímateľný, pohyb vnímame ako ilúziu plynutia tzv. času.

 Názov používaných časových jednotiek nevypovedá (ani nemôže) nič o podstate času, ale charakterizuje spôsob ich ustanovenia. 

 Teraz sa vrátim k ostatnému komentáru pod medzititulkom Meranie a jednotka času. [1] Na úvod musím znovu konštatovať, že my naozaj nie sme schopní merať, z P-priestoru, objektívny pohyb v K-priestore. Preto pri určovaní jednotkového posunutia D musíme postupovať nepriamo. Ako už bolo uvedené v [1], historicky sa situácia pri riešení tohto problému vyvinula samočinne tak, že dĺžkové jednotky i časové jednotky máme už zvolené; a pre nás zostala úloha vyjadriť D pomocou (subjektívne) zvolených jednotiek – 1m (meter) a 1s (sekunda).

 Prečo sa tak stalo – a muselo stať – pochopíme veľmi ľahko.

 Naši predkovia tiež mali pragmatické potreby, s riešením ktorých pochopiteľne nemohli čakať až do doby, keď sa definitívne objasní napr. podstata času.

 V období veľkých zámorských objavov, teda v 16. a 17. storočí, mali kapitáni námorných lodí veľké problémy s orientáciou na oceánoch len preto, že im chýbal kľúčový údaj k vyhodnoteniu jednoduchých (či skôr rutinných) astronomických pozorovaní, konaných za účelom určenia svojej okamžitej zemepisnej polohy, a to časový rozdiel medzi miestnym a etalónovým (v Greenwiche) časom. Greenwichský čas si kapitáni námorných lodí neustále „vozili“ so sebou, „zabudovaný“ do viac-menej spoľahlivých chronometrov. Chronometre vykazovali tento dôležitý časový rozdiel ako aj plynutie času v časových jednotkách, odvodených od doby trvania periodických pohybov, o ktorých sa oprávnene predpokladalo, že sú dokonale rovnomerné. Jednalo sa o astronomické pohyby, napr. o dennú rotáciu Zeme a pod.

 Astronomické pohyby sú ideálnym prírodným etalónom na odvodzovanie a opakovanú kontrolu veľkosti od nich odvodených časových jednotiek, pretože sú po veľmi dlhú dobu prakticky nemenné. Dnešná jedna sekunda, ako základná časová jednotka, bola odvodená od dennej rotácie Zeme a, spolu s minútou a hodinou, v súčasnosti predstavuje určitý anachronizmus, pretože všetky tieto časové jednotky boli vytvorené s použitím šesťdesiatkovej, a nie desiatkovej sústavy. {1}

 Rovnako jeden meter, ako základná dĺžková jednotka, bol odvodený od rozmerov Zeme, chápanej znova ako dlhodobo nemenný prírodný rozmerový etalón.

 Nám teda zostala úloha, určiť pomocou týchto fyzikálnych jednotiek veľkosť jednotkového posunutia P-priestoru v K-priestore – D.

 Prirodzené etalóny niektorých fyzikálnych veličín a ich význam v základných fyzikálnych vzťahoch

 Z teórie kozmodriftu vyplýva poznatok, že D = 300 000 000 m, pretože rýchlosť kozmodriftu w = 300 000 000 m/s.

 Rýchlosť kozmodriftu, v týchto súvislostiach, vystupuje ako akýsi prírodný etalón. V triviálnom poznatku, že rýchlosť pohybu je podielom vykonanej dráhy a k tomu potrebného času, uvádza priestorovú vzdialenosť a čas do jednoznačného vzťahu.

 Keby naši predchodcovia dali - pri voľbe časovej jednotky –

1. prednosť desiatkovej sústave a 

2. základnú jednotku času (akúsi sekundu centimu, alebo – skrátene – cekundu; zn. cek) by boli zadefinovali napr. ako stotisícu časť z doby trvania jedného otočenia sa Zeme okolo svojej osi a 

3. keby, namiesto jedného metra, bola základnou jednotkou dĺžky napr. jedna stopa (= 0,3 m; zn. st),

potom by nominálne vyjadrenú rýchlosť kozmodriftu síce predstavovalo iné číslo, ale stále by sa jednalo o tú istú rýchlosť w.

 Platí:

  w = 300 000 000 [m/s] = 300 000 000.10.86 400/3.100 000 [st/cek] =

 = 864 000 000 [st/cek] = const.

 Podobne sa, v akýchkoľvek subjektívne zvolených dĺžkových jednotkách, vždy jedná o rovnako veľkú jednotkovú vzdialenosť posunutia P-priestoru v K-priestore za jednotku času. Napríklad – pri jednej sekunde – platí:

 D = 300 000 000 m = 1 000 000 000 st = const.

 Veľkosť rýchlosti kozmodriftu w a veľkosť jednotkového posunutia D sú objektívne hodnoty, ktoré možno - na spôsob hodnoty ľubovoľného čísla - vyjadriť v rôznych číselných sústavách, ale na samotnej hodnote čísla sa tým nič nemení. Hodnota D teda predstavuje prirodzený etalón vzájomnej závislosti jednotiek času a vzdialenosti, čo je dosť nečakaný poznatok.

 V článku [1] som sa, v predmetnej stati zmienil, v súvislosti s historickým procesom určovania základných fyzikálnych jednotiek, aj o jednotke hmotnosti. Teraz môžem nadviazať na myšlienku o význame D a pokračovať v tom zmysle, že podobne existuje aj ďaľší prirodzený etalón vzájomnej súvislosti fyzikálnych jednotiek, a to jednotiek hmotnosti a (transvektorovej kinetickej) energie.

 Treba si uvedomiť, že kozmodriftovému pohybu P-priestoru vzhľadom na K-priestor, jednoznačne charakterizovanému etalónom D, prináleží rovnako jednoznačná energia W(k), ktorá je v K-priestore – na rozdiel od P-priestoru – objektívnou fyzikálnou veličinou. To na jednej strane. Na strane druhej – medzi energiou a hmotnosťou pohybujúcich sa objektov - existuje jednoznačný vzťah, ktorý možno využiť na definovanie prirodzenej jednotky hmotnosti. {2}

 Podľa teórie kozmodriftu nie je 1kg jednotkou hmotnosti (v zmysle ontologickej podstaty hmoty). V procese historického vývoja prírodných vied (hlavne fyziky), došlo v tomto prípade k netušenému omylu. Platí totiž:

 m(0) = m(u).w , (16) 

kde m(0) predstavuje tzv. „pokojovú“ hmotnosť objektov v P-priestore, m(u) predstavuje ich objektívnu (tzv. „univerzálnu“) hmotnosť a w je rýchlosť kozmodriftu. Teória kozmodriftu, v tejto súvislosti, zavádza (resp. navrhuje) jednotku objektívnej „univerzálnej“ hmotnosti, analogickú s kilogramom, s názvom kilen a značkou 1kn.

 V zmysle (16) platí:

 1 [kg] = 300 000 000 [m]/[s]. 1 [kn] . (17)

 Jednotka hmotnosti 1[kn] sa, v teórii kozmodriftu, prirodzene radí k jednotke sily 1[Nn] – jeden „newtonian“ – a jednotke energie 1[Jn] – jeden „joulen“ – ako „náprotivkom“ jednotiek v medzinárodnej sústave (prevažne) fyzikálnych jednotiek SI - 1[N], newton, pre silu a 1[J], joule, pre energiu.

 Pokračovanie.

 Pramene:

[1] O čase, I.

https://cudzis.blog.sme.sk/c/485097/o-case-i.html, resp.

CUDZIŠ, F.: O čase, Myšlienky a fakty č. 4/1997, str. 63-67

[2] CUDZIŠ, F.: Všeobecný úvod do teórie kozmodriftu, Myšlienky a fakty č.3/1999, ISBN 80-88682-41-X

[3] Medzinárodná sústava jednotiek

https://sk.wikipedia.org/wiki/SI

 Poznámky:

{1}Všeobecne sa uvádza, že dôvodom pre voľbu šesťdesiatkovej sústavy (už v Asýrii) pre tento účel bola zrejme skutočnosť, že číslo 60 je deliteľné bez zvyšku veľkým počtom celých čísel (1,2,3,4,5,6,10,12,15,20,30,60) .

{2} Tento moment problematiky je čiastočne potvrdený overenou platnosťou známej Einsteinovej rovnice E = m.c.c.

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.