O Vranove nad Topľou, I.

Autor: František Cudziš | 19.10.2018 o 9:14 | (upravené 19.10.2018 o 9:35) Karma článku: 1,17 | Prečítané:  112x

    V súvislosti s komunálnymi voľbami 2018, pripravila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko opäť rebríček transparentnosti vedenia sto najväčších slovenských miest. Vranov nad Topľou obhájil prvenstvo.

     Zvykne sa hovoriť, že dobré sa chváli samo. Som však toho názoru, že ani vtedy nie je odveci priložiť svoj – aj keď len subjektívny – názor, potvrdzujúci ten oficiálny.

     O Vranov nad Topľou som nemal nikdy dôvod sa hlbšie zaujímať. Ale za posledné dva roky som ho osobne navštívil viackrát, väčšinou v lete, a – súdiac podľa chýrov, že je to v podstate „jedna veľká dedina“ – bol som milo prekvapený.

     Jedná sa o východoslovenské mesto s viac ako 22 000 obyvateľmi v oblasti horného Zemplína, ležiace na dopravnej trase Prešov – Michalovce/Humenné. Jeho väčšia časť sa rozprestiera na rovine v povodí rieky Topľa.

    Historickou dominantou mesta je neskorogotický rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Zrúcaniny hradu Čičva, týčiace sa neďaleko, pripomínajú niekdajšiu príslušnosť mesta k hradnému panstvu Čičva.

    Zo západnej strany je región Vranova ohraničený hrebeňom Slanských vrchov, ktoré ukrývajú mnoho prírodných i technických zaujímavostí (Dubnické opálové bane, studený gejzír v Herľanoch, skalné útvary pri Rankovciach, minerálne pramene). Ponúka sa tu teda mnoho možností na aktívnu rekreáciu a individuálnu turistiku v lete i v zime.

    Návšteva zrúcanín hradu Čičva 29.7.2017

 

***

Bazilika minor Narodenia Panny Márie

    Pri svojich návštevách mesta som nadobudol dojem, že podstatnú časť hlavnej  dopravnej tepny mestom predstavuje v podstate Dlhá ulica, a to najmä v úseku od už zmieneného historického Kostola Narodenia Panny Márie z r. 1580 až po moderný rímskokatolícky kostol sv. Františka z Asisi, dokončeného v r. 1997.

    Ale cirkevných stavieb je v meste podstatne viac. (Pozri napr. https://www.vranov.sk/O-meste/Prehliadka-mesta/).

    Kostol Narodenia Panny Márie nie je veľmi nápadný, pýši sa však nádhernou interiérovou výzdobou nesúcou sa v barokovom štýle a je najcennejšou historickou pamiatkou v meste.

    V 18. storočí bola do Vranova premiestnená vzácna historická ikona Panny Márie.

    Po jej premiestnení do kostola (v tom čase sa nachádzala v súkromnej držbe istej miestnej šľachtickej rodiny) bol preto kostol premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Správa o zázračnom obraze sa rýchlo rozšírila a kostol sa stal významným pútnickým miestom, ktorým je dodnes. 

    Dňa 6. septembra 2008 pápež Benedikt XVI. povýšil kostol do stavu baziliky minor (menšej baziliky).

    Z hľadiska architektonického vývoja predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. Dnešná jednotná baroková výzdoba interiéru pochádza z prvej polovice 18. storočia. Časť interiéru zdobia fresky významného českého barokového maliara J. L. Krackera.

    Oltáre a kazateľnicu zdobia cenné remeselné práce pochádzajúce z dielne Jozefa Hartmana, košického rezbára a sú vzácnym dokladom barokového sochárstva na východnom Slovensku. Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii. V centre oltárnej nadstavby je umiestnený obraz Panny Márie.

    Zaujímavým dielom je baroková kazateľnica. Vranovská bazilika opatruje tiež cennú barokovo – rokokovú liturgickú súpravu, ktorá pozostáva z monštrancie, kalicha, cibória a pacifikálového kríža. Tieto liturgické predmety pochádzajú od najznámejšej osobnosti barokového zlatníctva na Slovensku Jána Silašiho. Liturgická súprava je národnou kultúrnou pamiatkou. 

    K chrámu prilieha ďalšia pamiatkovo chránená budova – paulínsky kláštor. Tento kláštor je neskoršieho dáta, postavili ho v 17. storočí. [1]

 

Rímsko-katolický kostol sv. Františka z Asisi

    Kostol sv. Františka z Asisi predstavuje pôsobivú modernú stavbu, nachádzajúcu sa  na opačnom konci spomenutého úseku Dlhej ulice. Pri pohľade naň som sa však akosi nevedel ubrániť dojmu, že sa tu – pre efekt - tak trochu mrhalo prácou i materiálom.

    V jeho areáli sa, na pamiatku jeho druhej návštevy Slovenska, nachádza aj socha pápeža Jána Pavla II.

    V dňoch 30. júna - 3. júla 1995, t.j. dva roky pred dokončením stavby kostola, sa v Prešove či Košiciach ocitol naozaj dosť blízko Vranova nad Topľou. Okrem toho navštívil aj viaceré iné mestá na Slovensku - Bratislavu, Nitru, Šaštín, Spišskú Kapitulu, Levoču, Poprad a Vysoké Tatry.

    Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR i stovkami tisíc veriacich.

    V Košiciach kanonizoval troch blahoslavených - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. [3]

 

 Vranov nad Topľou dnešných dní

    Mesto však žije aj prítomnosťou.

    Vo Vranove nad Topľou sa v posledných rokoch intenzívne rekonštruuje, čo sa dá. A – keď sa dá – vďaka agilnému vedeniu, aj za eurofondové peniaze.

    Ako to vyzeralo napríklad na Dlhej ulici v tohtoročnom auguste, dokazujú nasledujúce zábery. –

 

 

    Pokračovanie.

 

 

    Pramene:

 

[1] Bazilika minor Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou https://www.severovychod.sk/vylet/bazilika-minor-narodenia-panny-marie-vo-vranove-nad-toplou

[2] Rozmanitosť chrámov východného Slovenska (II)https://lisinovic.blog.sme.sk/c/369899/rozmanitost-chramov-vychodneho-slovenska-ii.html

[3] Ján Pavol II. navštívil Slovensko tri krát

https://domov.sme.sk/c/1994721/jan-pavol-ii-navstivil-slovensko-tri-krat.html

 

 

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Most sa nezúčastní hlasovania o odvolaní Danka

Danka odvolávajú pre rigoróznu prácu.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Dankovi stačí aj doktorát plzenského typu (píše Michal Havran)

Toto sa nesmie ani v desivom období praudy.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.


Už ste čítali?