Zvolebnieva sa

Autor: František Cudziš | 28.10.2018 o 1:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

O dva týždne budú opäť komunálne voľby. Aktivity pri vylepšovaní prostredia pre (potencionálnych) voličov „starej gardy“ možno opäť raz sotva prehliadnuť. Rozrastajú sa aj formy propagácie nových kandidátov na komunálne funkcie.

     Na našich televíznych obrazovkách už odštartoval seriál „pohovorov“ s kandidátmi na primátorov najväčších slovenských miest. Začal sa na východe – s košickými a prešovskými kandidátmi – a skončí „pohovorom“ s kandidátmi na primátora Bratislavy.

     Sledoval som prvé tri časti „seriálu“ , lebo ma zaujímalo, ako sa budú vedieť prezentovať všetci tí, ktorým „tečú slinky“ na primátorský plat (plus neoficiálne výhody), lebo – myslím si – o iné mnohým kandidátom ani nejde (všetka česť výnimkám). Ako postupne primátorské a starovstovské platy rastú, pri vidine ich získania sú mnohí ochotní sľúbiť čokoľvek. Ale od volieb k voľbám je to čoraz ťažšie, lebo rozhľadených voličov pribúda. A tí vedia posúdiť reálnosť jednotlivých sľubov, i podľa toho odhadnúť „solídnosť“ ich autorov.

     Najviac ma však zaujímali reakcie na otázky moderátorov tých kandidátov, ktorí na ne nemali pripravenú odpoveď. A veru, bolo ich viacero , aj to bolo vidno. Hovorili, hovorili, ale v podstate o ničom.

     Aj keď, dalo by sa povedať, nič ma po tom nie je, pretože nebudem voliť ani v Košiciach ani  v Bratislave, najviac som zvedavý, ako kompetentní voliči ohodnotia „sľubotechny“ kandidátov na primátorský post v Košiciach a (najmä) pána Nesrovnala v Bratislave.

     Nesrovnal pôsobí v politike od roku 2009. Bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave aj kraja, v rovnakom období bol aj jeho podpredsedom. V komunálnych voľbách v roku 2014 kandidoval ako nezávislý a v boji o kreslo primátora Bratislavy zvíťazil pred Milanom Ftáčnikom. Opätovnú kandidatúru oznámil koncom júna.[1]

     Pamätám si, čo všetko - takto pred štyrmi rokmi – sľuboval.

     Sľuboval radikálny zásah ohľadom rekonštrukcie hlavnej železničnej stanice. Sľub nesplnil.

     Nie som si istý, či sľuboval aj zachovanie bratislavského Parku kultúry a oddychu, svojho času najväčšieho na Slovensku. PKO však úplne zaniklo.

    » Súčasné vedenie magistrátu pod taktovkou primátora Iva Nesrovnala sa napokon s developerom (spoločnosťou Henbury Development z finančnej skupiny J&T) dohodlo. Budovy mu predalo za euro a za prísľub, že ten stiahne žaloby a právne spory sa skončia. Podľa Nesrovnala sa tak mesto zbavilo hrozby pokút za desiatky miliónov eur. « [2]

     Dobre si však pamätám, ako napríklad sľuboval férové výberové konania na významné posty v bratislavských mestských podnikoch. Dvaja mestskí poslanci ho prakticky usvedčili z klamstva, a to nespochybniteľným spôsobom.

    Aby dokázali, že víťazi konkurzov boli určení dopredu, informácie, ku ktorým sa z titulu svojich funkcií dostali, spísali, zápis nechali notársky overiť a zapečatený uschovať v trezore. Keď - už po konkurzoch - nechali zápis úradne otvoriť, mená víťazov konkurzov boli tam!

    Napriek medializácii tejto skutočnosti sa (zrejme) „skutok nestal“, a sotva aj boli vyvodené voči niekomu nejaké postihy. Ak – nuž najskôr voči tým dvom „naivným“ „bielym vranám“ v mestskom zastupiteľstve.

    Neskôr sa pán Nesrovnal začal venovať myšlienkam na zvyšovanie domovej dane a parkovacích poplatkov (na spôsob Rašiho scenára s FEE na východnom Slovensku? – pozm. autora). Tým si zrejme popularitu nezvýšil.

    Ďalším „prúserom“ na bratislavskom magistráte bolo - v auguste 2016 - „zmiznutie“ časti petičných hárkov (cca 3000 z 8018) za zákaz hazardu v hlavnom meste.

    Odhliadnuc od Nesrovnalovho verejne deklarovaného postoja voči hazardu, predsa len je to vizitka pomerov na magistráte, ktorý by mal „mať pod palcom“ a je teda za ne zodpovedný.

    (V Bratislave sa dejú podobne čudné veci aj inde. Napríklad na bratislavskom súde „sa stratilo“ – „len“ – cca 300 strán z dôležitého súdneho spisu. Bude za to niekto postihnutý?)    

     Dúfam len, že aj bratislavskí voliči na všetky podobné kauzy a „magistrátne prešľapy“ nezabudli.

 

    A teraz – k nástavajúcim voľbám – z iného súdka

    Išiel som si takto po námestí, keď som nečakane postretol dve dievčiny.

    Už z diaľky sa mi ich siluety zdali akési nezvyklé.

    Až keď prišli bližšie, uvedomil som si, že pomerne vysoko ponad plecia a hlavu im prečnievajú panely – predvolebné pútače. Priliehali im tesne k chrbtu, pripútané k telu pomocou postroja z popruhov. To im umožňovalo jednak pohodlnú chôdzu, a tiež voľné ruky pri ponúkaní predvolebných materiálov (aj v spojení s malými darčekmi) okolitým chodcom.

    Táto problematika je mi blízka, pretože podobnú činnosť som si osobne vyskúšal aj ja. Bolo to pred parlamentnými voľbami, vo februári aj začiatkom marca 2016. [3]  

     Hneď som sa tých dievčin spýtal, či sú aktivistkami nejakého občianskeho združenia alebo iniciatívy, či takto pôsobia zadarmo a či si ich môžem odfotografovať.

     Proti fotografovaniu nemali námietky; a že vraj pracujú za odmenu.

     Ja som v roku 2016 osemnásť dní prezentoval na mestských uliciach len svoj vlastný názor. Aj som si sám vyriešil technickú realizáciu jeho sprostredkovania spoluobčanom. Možno som bol prvý takýto „živý nosič plagátov“ v meste. Aj keď som vtedy svojím spôsobom (zrejme) spôsobil šok na mikulášskych uliciach (a hneď ma lustrovali policajti), prakticky som preukázal, že na podobnom konaní nie je nič „závadové“, iba sa u nás doteraz bežne nepoužívalo.

    Dúfal som – aj dúfam – že časom to bude bežný zjav všade na Slovensku, pri každej vhodnej príležitosti. (A bez lustrovania, pretože je - ako som si dodatočne zistil – v tomto prípade, protiprávne.)   

    Samozrejme, veľmi rýchlo som si overil nie len prednosti svojho riešenia, ale aj jeho nedostatky (a následne možnosti vylepšenia).

    Aj preto ma teda zaujalo stretnutie s onými dievčinami, že som mohol porovnávať i tento aspekt.

     Prednosťou panelov a spôsobu ich nosenia na chrbte je možno ich vyššia odolnosť voči pôsobeniu vetra i dažďa a voľné ruky ich nositeľa pre ďalšiu činnosť.

    Nevýhodou je vyššia váha panelov, ich neskladnosť a ťažší pohyb s nimi vo vetre. Okrem toho fakt, že sa s nimi možno pohybovať len po verejne prístupných priestoroch a priestranstvách. Teda s nimi nemožno vchádzať (bez súhlasu) do priestorov, ktoré majú konkrétneho prevádzkovateľa a podobná aktivita by mohla ohrozovať (či priamo poškodzovať) jeho, napríklad, podnikateľské záujmy.    

     Ja som použil na podobný účel obyčajný a relatívne lacný baliaci papier.

    Výhodou tohto riešenia je, že papierový plagát možno zvinúť do tenkej, ľahkej rolky. Takto zbalený ho možno, bez problému, prevážať v dopravných prostriedkoch (najmä v MHD) alebo prenášať cez priestory, kde by mohla byť jeho prezentácia nevhodná alebo (bez povolenia) problematická.

     Nevýhodou je jeho nízka odolnosť voči dažďu a pohyb s ním v čo aj miernom vetre. Okrem toho, musel som plagát neustále napínať aj pridržiavať rukami. (Ale to sa dalo technicky zariadiť tak, že ruky som mohol mať voľné aj pre inú činnosť.)

     Čo sa týka plochy, využiteľnej na propagáciu, v obidvoch prevedeniach je približne rovnaká.

 

 

     Pramene:

 

[1] Kto ohlásil kandidatúru na post primátora Bratislavy?

https://bratislava.sme.sk/c/20842495/komunalne-volby-2018-pozrite-si-zoznam-kandidatov.html

[2] Bratislavské PKO po šesťdesiatich rokoch končí

https://domov.sme.sk/c/20069635/bratislavske-pko-po-sestdesiatich-rokoch-konci.html

[3] Protestujúci sám vojak v poli

https://cudzis.blog.sme.sk/c/448671/protestujuci-sam-vojak-v-poli.html

[4] Ako to vidím ja: Stal by sa zo Šavla Pavol?

https://cudzis.blog.sme.sk/c/490995/ako-to-vidim-ja-stal-by-sa-zo-savla-pavol.html

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Most sa nezúčastní hlasovania o odvolaní Danka

Danka odvolávajú pre rigoróznu prácu.

DOMOV

Lajčák označil požiadavku Danka nejsť do Marrakéšu za nezmysel

V Marrakéši sa pakt OSN o migrácii príjme.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Dankovi stačí aj doktorát plzenského typu (píše Michal Havran)

Toto sa nesmie diať ani v období praudy.


Už ste čítali?