O slovenskom športovom ponyovi a jeho vyšľachtení, II.

Autor: František Cudziš | 28.12.2018 o 17:50 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  212x

V druhej časti článku prof. Dušan Medvecký spomína na vznik, realizáciu a ocenenia výsledkov projektu slovenského športového ponya (do r.2000), i na ocenenia svojich zásluh a na čo-to zo svojho osobného života v tej dobe.

     Zrod projektu slovenského ponya

    Do tohto zámeru negatívne zasiahli politické udalosti v r. 1968. Hoci som v ich dôsledku pri politických previerkach osobne postihnutý nebol, jeden z mojich kolegov katedry, vedúci disciplíny Chov koní bol uvoľnený zo zamestnania. Pretože potom uvedený predmet nemal kto prednášať, požiadal ma vedúci katedry, aby som túto funkciu dočasne prevzal (bolo o mne známe, že aktívne jazdím a mám blízky vzťah ku koňom) s tým, že predmet Chov koní bude na Vysokej škole poľnohospodárskej (VŠP) v Nitre v dohľadnej dobe zrušený.

    S uvedeným návrhom som viac-menej musel súhlasiť, hoci bolo zrejmé - a snáď i cielené - že sa tým výrazne naruší moja vedeckovýskumná graduácia v dovtedajšej špecializácii.

    No stalo sa, že predmet Chov koní zrušený nebol, a ja som bol poverený trvale vykonávať funkciu vedúceho uvedenej disciplíny. Vyvstala pre mňa otázka, ako ďalej rozvíjať tento predmet, hlavne vo vedeckovýskumnej oblasti, aby sa zlepšila kritická situácia v chove koní na Slovensku, zapríčinená mechanizáciou a motorizáciou poľnohospodárskych prác.

    Vedeckovýskumnú činnosť vo svojom odbore – odchove teliat – som prerušiť nechcel, preto som sa rozhodol znásobiť svoju vedecko-výskumnú aktivitu a súbežne rozvíjať aj experimentálnu prácu v oblasti chovu koní. Jej prostredníctvom sa mala zabezpečiť výchova novej generácie odborníkov, ktorá by opäť pozdvihla úroveň chovu koní na Slovensku.

    Cieľom výskumného projektu, ktorý som po dôkladnej úvahe navrhol, bolo vyšľachtiť menší typ športového koňa, prevažne jazdeckého úžitkového typu s výškou kohútika (palicovou) 140-148 cm. Tento nový, u nás absentujúci typ koňa primeraného vzrastu a výkonnosti, s dobrou povahou, by mal slúžiť na jazdecký výcvik detí a mládeže vo veku 8 – 16 rokov, ďalej pre športové, pre rekreačné jazdenie a pre hipoterapiu (hiporehabilitáciu). Práca s koňmi v jazdeckom športe, o ktorú má mládež veľký záujem, totiž pozitívne vplýva na formovanie ich fyzickej a psychickej zdatnosti a celkové posilnenie zdravia, a tiež ich  chráni od negatívnych spoločenských javov (nevhodné využívanie voľného času, požívanie drog, násilné činy a i.).

    Realizácia projektu slovenského ponya

    Realizácia tohoto zámeru si vyžadovala nie len vysoké pracovné vypätie, ale súčasne aj potrebu prekonávať profesné bariéry, ľudskú neprajnosť a predsudky. Pri návrhu zaradiť tento námet do rezortného plánu výskumných úloh sa zdvihla (ako to nezriedka býva) zo strany spochybňovateľov vlna odporu, spočívajúca predovšetkým v spochybňovaní potreby jeho realizácie. Nebola núdza o uštipačné poznámky (napr. Chcete vyšľachtiť koňa s dvomi chvostami?) a rôzne iné znechucujúce výroky.

    Keďže som bol presvedčený o správnosti zámeru, podarilo sa ho zaradiť do celoštátneho plánu rezortných výskumných úloh a začať s jeho riešením.

    Na realizáciu uvedeného projektu sme nemali žiadne finančné prostriedky. Bolo preto potrebné nájsť sponzorov a záujemcov. Takým bol štátny majetok, š.p. Nová Baňa, kde sme však museli projekčne a brigádnicky – s poslucháčmi VŠP, formou rekonštrukcie starších účelových budov – vytvoriť experimentálnu bázu a ustajňovacie kapacity pre 10 – 12 koní a zabezpečiť nákup potrebného biologického materiálu. V tomto projekt finančne podporilo Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy SR, s ktorým som mal trvalejšie dobré pracovné kontakty, spojené s riešením problémov v odchove teliat.

    Podobným spôsobom sme zriadili aj Učebno-výcvikovú a experimentálnu bázu chovu koní a jazdectva na Školskom poľnohospodárskom podniku VŠP Nitra v závode 01 Koliňany s kapacitou pre 25 – 30 koní. Táto mala slúžiť na výcvik mladých koní, zapojených do výskumu, a na vykonávanie skúšok ich výkonnosti.

    Slovenský športový pony

    V priebehu medziplemenného kríženia kobýl našich ušľachtilých teplokrvných koní so žrebcami plemena velšský pony sme za 20-ročné obdobie v r. 1974-94 vytvorili priemerne početnú populáciu koní požadovaného úžitkového typu, s veľmi dobrou výkonnosťou a dobrým charakterom. Táto je základnou chovateľskou bázou pre uznanie nového, národného plemena koní, pomenovaného Slovenský športový pony.

    Výsledky skúšok výkonnosti slovenského športového ponya, aj výsledky týchto koní v športových súťažiach doma i v zahraničí, preukázali jeho veľmi dobrú – až špičkovú – výkonnosť. O nákup ponya je už v súčasnosti (v r.2001 – pozn. autora) veľký záujem, pričom sme kone už exportovali do Holandska, Rakúska, Švajčiarska a Česka. Ich kolekcie, prezentované na Medzinárodnej poľnohospodárskej výstave AX v Nitre, po viacero rokov získali ocenenia, napr. Zlatý kosák a Zlatú i Bronzovú medailu v r. 1985, ocenenie Šampión výstavy v r. 2000.

    Ostatné pôsobenie na VŠP v Nitre

    V priebehu pôsobenia na VŠP v Nitre, ktorá bola v r. 1996 premenovaná na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu (SPU) som sa aktívne zapájal aj do práce v spoločenských organizáciách výkonom rôznych funkcií v orgánoch ROH (Revolučného odborového hnutia – pozn. autora), výboroch Vedeckotechnickej spoločnosti (VTS), Spoločnosti pre vedy poľnohospodárske a lesnícke pri Slovenskej akadémii vied. Zastával som aj funkciu predsedu Jazdeckého klubu pri (Telovýchovnej jednote – pozn. autora) TJ Slávia VŠP Nitra. Od roku 1982 som vykonával funkciu vedeckého tajomníka pre zootechnický výskum Ústavu biologickej racionalizácie poľnohospodárstva VŠP Nitra. Bol som členom vedeckej rady VŠP aj členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore Všeobecná zootechnika.

    Z výsledkov vedecko-výskumnej činnosti v oblasti odchovu a výkrmu teliat, ich etológie, ako aj riešenia veľkovýrobných postupov, ktoré som uskutočňoval súbežne s experi-mentálnymi prácami v chove koní, vypracoval som doktorskú dizertačnú prácu na tému Vplyv biologických, nutričných a technologických faktorov na intenzifikáciu odchovu a výkrmu teliat. Túto som úspešne obhájil ako prvý pedagóg bez politickej príslušnosti na VŠP v Nitre.

    Na jej základe mi bola r. 1986 udelená vedecká hodnosť doktor poľnohospodársko-lesníckych vied.

    Hoci som splnil všetky požiadavky stanovené vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 106/1980 Zb. pre menovanie vysokoškolských profesorov, nebol som za profesora menovaný ani po troch rokoch od obhajoby doktorskej dizertačnej práce.

    Považoval som to za politicky motivovaný čin, lebo v tomto smere som neuspel ani u rektora VŠP, ani na ministerstve školstva, ani u prezidenta ČSSR.

    Až po zmene politických pomerov u nás v r. 1989, v rámci rehabilitačného konania a nápravy krívd z predchádzajúceho obdobia, podal rektor VŠP v Nitre návrh na moje menovanie za vysokoškolského profesora. Návrh bol vybavený kladne a na jeho základe ma prezident ČSFR vymenoval za profesora pre odbor Špeciálna zootechnika.

     Bilancia práce a spoločenské ocenenia

     Napriek všetkým prekážkam, podarilo sa mi tvrdou systematickou prácou, spoliehajúc sa predovšetkým na vlastné sily, dosiahnuť všetky dostupné vedecké a pedagogické hodnosti a získané vedomosti uplatniť pri výchove mladej vysokoškolskej generácie; a tiež v rozvoji nášho poľnohospodárstva.

     Vo funkcii školiteľa vedeckých ašpirantov som zabezpečoval na Katedre špeciálnej zootechniky vedecký rast piatich absolventov VŠP – SPU v internej, resp. externej forme ašpirantského a doktorandského štúdia. Z nich traja zostali pracovať na Katedre špeciálnej zootechniky SPU a v súčasnosti sú už profesijne graduovaní a zastávajú významné pedagogické a akademické funkcie na SPU a katedre.

     Výsledky vedeckovýskumnej práce som zhrnul v 25 záverečných správach a ako autor, resp. spoluator, som publikoval 32 knižných titulov a vysokoškolských učebných textov, 140 pôvodných vedeckých prác, 205 odborných článkov, 18 metodík na zavádzanie výsledkov výskumu do praxe a 11 výrobných a technických dokumentácií.

     Okrem výrobnej praxe, výsledky mojej vedecko-výskumnej činnosti využívali aj riadiace štátne orgány pri spracovávaní koncepčných materiálov týkajúcich sa programu rozvoja chovu hovädzieho dobytka a koní na Slovensku.

     Po spoločenských zmenách v r. 1989 a návrate bývalého vedúceho disciplíny Chovu koní do pracovného pomeru na VŠP, zastával som na Katedre špeciálnej zootechniky funkciu vedúceho disciplíny Chov hovädzieho dobytka a funkciu zástupcu vedúceho katedry až do môjho odchodu do dôchodku.

     Za dosahované pracovné výsledky, odbornú a spoločenskú angažovanosť som obdržal r. 1981 ako člen trojčlenného kolektívu pracovníkov VŠP Nitra štátne vyznamenanie Národná cena SSR. Okrem toho dve rezortné vyznamenania (1971, 1986), univerzitné vyznamenania (1982, 1986, 1987) i rôzne spoločenské vyznamenania (1980, 1987) vrátane 18 čestných uznaní a čestných odznakov v období r. 1965-89.

     Ani po odchode do dôchodku v r. 1994, vo veku 66 rokov, som neprerušil kontakt s SPU a Katedrou špeciálnej zootechniky v Nitre, ako aj s výrobnou praxou.

     Z osobného života

     Všetky dosiahnuté výsledky celoživotnej práce, nazdávam sa, sa mi podarilo dosiahnuť vďaka dobrej rodinnej výchove v rodičovskom dome, kde dominoval akcent na pracovitosť, šetrnosť, zodpovednosť, schopnosť prekonávať životné prekážky a dobroprajnosť. Tieto zásady som sa snažil uplatňovať v celom svojom profesnom i osobnom živote.

     Oženil som sa r. 1957. Manželka Mária, rod. Kunová, pochádza z Výčap-Opatoviec, okr. Nitra. Dcéra Iveta (nar. 1957) a syn Dušan (nar. 1965) sú absolventmi VŠP v Nitre, dcéra Zuzana (nar. 1962) vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.

     V dobrej rodinnej atmosfére mi vytvorili pokojné a priaznivé zázemie pre tvorivú prácu a tolerovali moje pracovné vyťaženie, za čo som im všetkým nesmierne vďačný.

     Vďaka tomu, že práca, ktorú som vykonával, mi bola vždy potešením a koníčkom, vážil som si hodnotu času, pričom racionálnym striedaním duševnej a fyzickej práce som čas vedel efektívne využiť. V dôsledku toho mi aj dlhodobé, vysoké pracovné vypätie nebolo záťažou.

     Moja náklonnosť k pôde a poľnohospodárskej činnosti spôsobila, že po náhodnej ponuke som kúpil zatrávnený pozemok v Nitre pod Zoborom, ktorý bol vhodný aj ako stavebný pozemok. A keďže svokor bol murársky majster, za dva roky sme svojpomocne vystavali rodinný dom a v r. 1961 sme sa doň nasťahovali, hoci mi VŠP ponúkala štátny byt.

     Získané poznatky pri výstavbe rodinného domu som neskôr veľmi efektívne využil pri zriaďovaní a výstavbe experimentálnych báz a pri projekčných prácach.

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?