Končiaci mesiac január 2019 bol na udalosti v slovenskej politike-nepolitike viac ako pestrý. Jednak sa Slovač mohla po náročnej práci trochu rozptýliť – veď to tu ešte nebolo - sledovaním verejných pohovorov s kandidátmi na budúcich nových sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. (Ani tých, v histórii našej mladej republiky, toľko ešte nikdy nebolo). A inak – s koncom mesiaca je tu aj „záverečná“ pre registráciu kandidátov na náš prezidentský úrad, ktorých sa zbehlo tiež naozaj požehnane, ale to sa už asi opakujem.
A, čo čert nechcel, vyskytol sa medzi nimi figliarsky založený 70-ročný dôchodca-stratég Ján Molnár, ktorý sa zrejme riadil osvedčeným slovenským porekadlom „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra, a už vonkoncom nie na pozajtra!“
Keď sa konal vlani v septembri v parlamente Deň otvorených dverí, podarilo sa mu získať na podporu svojej prezidentskej kandidatúry aj podpisy poslancov NRSR, a to v dostatočnom počte (minimálne 15), aby sa nemusel unúvať so zbieraním tisícok podpisov od „bežných“ občanov (a vraj sme si všetci rovní!).
V prvej chvíli bol predseda NRSR naklonený myšlienke tento švindeľ-nešvindeľ akceptovať. Akurát dotknutým poslancom adresoval výčitku, že by si mali dávať dobrý pozor na to, čo podpisujú.
No už na druhý deň zmenil rétoriku s tým, že ujo Molnár vlastne oných poslancov, pri tej autogramiáde, netušiacich nič nekalého – podviedol!
A taký podvodník nemá právo kandidovať na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, pretože nesplnil potrebné podmienky kandidatúry a jeho kandidatúra je neplatná.
POVEDZME, ŽE JE TO PRAVDA.
(AKOŽE NAOZAJ JE TO TAK. VŠETCI S TÝM MÔŽEME LEN SÚHLASIŤ.)
Ibaže je tu jedno „malé“ ALE!
Predseda NRSR – ako vidíme – dokáže vyvodiť (myslím si, že správne) konzekvencie voči špekulujúcemu „človiečikovi“ Molnárovi, ale už nedokáže prijať zodpovednosť za vlastné podvody.
Možno, že podvod s jeho rigoróznou prácou bol niekde medzi prvými v celom rade ďalších, o ktorých verejnosť nevie. Tento mu dopomohol k „stavovskému“ titulu, bez ktorého by sa celkom určite – aj vďaka priveľkej dávke osobnej „pokory“ – nikdy nestal právnikom, ani by nedosiahol na ten významný verejný post, na ktorom teraz šarapatí takým spôsobom, že sa na to tak skoro nezabudne.
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.