K výročiam zo života Aurela Stodolu, I.

Autor: František Cudziš | 17.4.2019 o 10:35 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  248x

    Na 11.mája 2019 pripadá 160. výročie narodenia Aurela Stodolu, ktorému patrí popredné miesto medzi vedcami a technikmi slovenského pôvodu. Jeho pamiatka je mi milšia o to viac, že bol rodákom z Liptovského Mikuláša.

    Ako vošiel Aurel Stodola do môjho povedomia

    Do môjho povedomia o slávnych Slovákoch, ktorí kedy zanechali svojou prácou výraznú stopu na poli svetovej vedy a techniky, sa Aurel Stodola dostával postupne tak, ako som sa postupne – z rôznych drojov – zoznamoval s ich životnými osudmi a významom ich prínosu pre pokrok.

    Dodnes mám v pamäti matnú spomienku na televíznu insenáciu o životnom príbehu Aurela Stodolu, ako ho stvárnil herec Pavol Mikulík (1944 – 2007) [1]. Jej názov si už nepamätám, ale zato si veľmi dobre spomínam, ako Pavol Mikulík stvárnil Aurela Stodolu ako osamelého zlomeného starca v čase po smrti jeho manželky Dariny, rod. Pálkovej.   

    Nevdojak som si – na základe tohto momentu – „porovnával“ záver Stodolovho života s podobnou situáciou v živote Alfreda Nobela (1833 – 1896), ktorému sa podarilo mnoho vecí, ale nedokázal si získať srdce svojej asistentky Berthy von Suttner [3], [4]. (Romanopisecky o tom „referuje“ napr. Alfred Amenda [5].)

    (Pavol Mikulík mi bol svojím ľudským prejavom i hereckými výkonmi veľmi sympatický. Moja teta Verona Ambrózová, rod. Cudzišová, opakovane spomínala, že zamladi pracovala v rodine Mikulíkovcov ako opatrovateľka obidvoch bratov.)

    A, okrem toho, zodpovedá to postrehu Michaela H. Harta, ako som sa o ňom zmienil v [6]:Je zaujímavé, že najmenej devätnásť ľudí z prvej stovky sa vôbec neoženilo. (Nemáme údaje o všetkých, a preto presné číslo môže byť ešte o niečo vyššie.) Je to prekvapujúco vysoký počet vzhľadom na to, že tieto osobnosti väčšinou žili na vyššej úrovni ako obyčajní ľudia. Z tých, čo sa oženili, nemali všetci potomkov. Najmenej dvadsaťšesť ľudí z tohto zoznamu nemalo ani jedno dieťa. Naviac je tu niekoľko ďalších, ktorí síce deti mali, ale ich rod po pár generáciách vymrel. I keď nemáme vo všetkých prípadoch potrebné informácie – a pretože nemožno vylúčiť možnosť nemanželských detí – je pravdepodobné, že iba asi polovica osobností z tejto knihy má dodnes potomkov.

    Životu a dielu Aurela Stodolu sme venovali pozornosť aj v zborníku Myšlienky a fakty, prvý raz v jeho ročníku 2004, pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tejto téme bola venovaná predná i zadná obálka a M. T. Morovics napísal článok „Aurel Stodola – osobnosť: Pýcha svetového inžinierstva“. [7]

 

    Dovoľujem si ho uviesť v prílohe svojho blogu. Možno nebude od veci pripomenúť laikom, aj prostredníctvom jeho textu, čo všetko Aurel Stodola dokázal. -

    Keď profesor Juraj Hronec z postu rektora predniesol vo februári 1939 slávnostnú reč na imatrikulácii prvých poslucháčov Slovenskej vysokej školy technickej, kládol im ako vzor profesora zürišskej techniky, liptovského rodáka Aurela Stodolu:

    “Aurel Stodola je pýchou terajšieho inžinierstva celého sveta a my Slováci môžeme byť na neho hrdí. Jeho meno každý dobre zná, preto tým viac vy ako budúci slovenskí inžinieri musíte si toto meno dobre zapamätať.”

    Aurel Stodola bol synom zámožného garbiarskeho majstra, neskôr spolumajiteľa kožiarskej továrne Ondreja Stodolu. Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši, kde prežil svoje detstvo a prvé školské roky. Stredoškolské štúdiá absolvoval na reálkach v Levoči a Košiciach. Po roku štúdia na Technickej univerzite v Budapešti prešiel do švajčiarskeho Zürichu, kde krátko študoval na univerzite a neskôr na tamojšej chýrnej technike, kde získal inžiniersky diplom.

    Ako začínajúci strojný inžinier nastúpil na zácvik v Strojárni Uhorských štátnych dráh v Budapešti. Po získaní prvých skúseností z praxe dostal miesto na technike v Charlottenburgu, súčasne však pokračoval vo svojich štúdiách na berlínskej univerzite, kde navštevoval prednášky takých velikánov ako boli fyzik a fyziológ Herrmann Helmholtz a matematik Paul du Bois-Reymond.

    Roku 1883 zachvátil Liptovský Mikuláš katastrofálny požiar, ktorý zničil aj výrobne Stodolovcov, preto A. Stodola načas opúšťa akademickú pôdu, aby ako inžinier pomáhal pri obnove rodinného podniku. Bezpochyby aj on mal nemalú zásluhu na tom, že v rámci obnovy podniku vznikla továreň s moderným zariadením, vrátane výkonných parných strojov.

    K štúdiám sa vrátil A. Stodola napokon aj v Paríži, kde zároveň pôsobil krátko ako technik vo firme Herrmann-Lachapelle.

    Z inžiniera Rustonky zürišským profesorom

    Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do renomovanej strojárskej firmy Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny, napospol náročné strojové zariadenia. Nastúpil do podniku rok po udelení patentu na prvú parnú turbínu švédskemu inžinierovi Carlovi G. de Lavalovi a pravdepodobne už od samého začiatku ich vývoja sa intenzívne zaujímal o tieto, dodnes všeobecne rozšírené stroje. Podľa spomienok jeho žiaka, neskoršieho profesora pražskej techniky, Ladislava Miškovského: “ ... medzi mladými inžiniermi Rustonky sa živo predebatúvali správy o prvých turbínach de Lavalových a Stodola v týchto diskusiách zaujímal vždy prvé miesto.”

    Príležitosť venovať sa parným turbínam aj na vedeckej úrovni síce dostal až neskôr, ale konštruktérska prax mu bola vynikajúcou školou, aby vycibril svoj chýrny inžiniersky zrak a cit. V Prahe získal povesť vynikajúceho odborníka a zdá sa, že to neušlo ani pozornosti školskej rady zürišskej polytechniky, ktorá mu v roku 1892 ponúkla možnosť habilitácie a pôsobenia na práve založenej katedre konštrukcie a stavby strojov. Iste musel na seba upozorniť svojím talentom už počas štúdií. Stodola túto lákavú ponuku prirodzene prijal a nezvyčajne mladý, už rok po svojom nástupe získal miesto riadneho profesora.

    Polytechnike v Zürichu zostal verný až do svojich sedemdesiatin a Švajčiarsko sa stalo jeho druhou vlasťou. Na škole vybudoval výskumné laboratórium, ktoré sa postupne prebojovalo na európsku špičku strojárenského výskumu. Jeho pôsobenie podľa pamätníkov “ ... dodalo katedre neobyčajný lesk a nie v malej miere prispelo k ustáleniu chýru zürišskej polytechniky”.

    Einsteinovo uznanie

    V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si A. Stodolu vysoko vážil. Einstein takto spomína na jedno z ich prvých stretnutí:

    “Keď pisateľ týchto riadkov ako novopečený docent zürišskej univerzity prednášal o teoretickej fyzike, zjavila sa naraz v auditóriu – k jeho radosti, ale i k jeho pochopiteľným obavám – podivuhodná postava Stodolova. ... Po prednáške kládol Stodola – ktorý vždy hravo rozoznával najdôležitejšie – hlboké otázky, ktoré často v osviežujúcej forme obsahovali oprávnenú kritiku.”

    Jasne vyznieva uznanie aj v článku, ktorý Einstein napísal pri príležitosti Stodolových 70. narodenín:

    “Keď do rúk beriem pero, aby som povedal niekoľko slov o Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom a pritom pevnom mužovi, cítim, že sú moje vyjadrovacie schopnosti príliš obmedzené, aby som sa k takému človekovi zachoval tak, ako si zasluhuje. ... Keby bol Stodola sa narodil za renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom preto, lebo najväčším impulzom jeho osobnosti je fantázia a nutnosť tvoriť. Takéto povahy posledných sto rokov už inklinujú k technike. V nej sa vybíja tvorivá nutnosť nášho veku a tiež zmysel pre krásu ..., tu nachádza bohatšiu príležitosť, väčšiu, ako by si ju laik predstavoval.”

    „Páni, dnes budeme vyšetrovať problém ...”

    Zvyčajne týmito slovami začínal A. Stodola svoje brilantné prednášky na vysokej škole. V rámci nich sa zameriaval predovšetkým na širokú problematiku tepelných strojov, teóriu ktorých budoval na báze termodynamiky a ďalších disciplín teoretickej fyziky.

    Intenzívne sa venoval aj konštrukčným otázkam týchto strojov, pričom sa opieral najmä o ich (sčasti vlastnú) teóriu a ostatné východiská z teoretickej mechaniky a náuky o pevnosti a pružnosti. Napriek tomu, že všetky tieto disciplíny sú mimoriadne náročné po matematickej a vôbec teoretickej stránke, Stodolove prednášky sa podľa spomienok jeho poslucháčov vyznačovali mimoriadnou jasnosťou a názornosťou.

    Povestná bola jeho pevná kresliarska ruka, precízna aj pri skicách, ktorú si vycvičil ešte u Rustona v Prahe.

    Určite aj dnešní odborníci z oblasti pedagogiky by vysoko hodnotili jeho živý a aktivizujúci učiteľský prístup, ktorý strhával so sebou aj tých menej zainteresovaných. Jeden z jeho významných odchovancov na to spomína takto:

    “Vo svojej prednáške nepodával iba správu o určitej problematike: premýšľal, prežíval svoj problém tak živo, že celá poslucháreň ho musela riešiť spolu s ním.”

    Po ľudskej stránke bol A. Stodola jemnocitným človekom, ktorý ťažko znášal pohľad na ľudské utrpenie, na mnohé tragédie spôsobené vojnou. V rokoch 1. svetovej vojny sa mu v spolupráci s nemeckým chirurgom Sauerbruchom podarilo skonštruovať pohyblivú protézu ľudskej ruky. Hovorieval o nej ako o svojej pomste vojne.

Priekopník teórie parných turbín

    V oblasti výskumu sa spočiatku venoval otázkam automatickej regulácie strojov. Jeho hlavnou výskumnou oblasťou sa však neskôr stali parné turbíny, ktorým od začiatku pripisoval mimoriadny význam a predpovedal perspektívu – čo sa historicky aj potvrdilo.

    Kým počiatočný vývoj týchto strojov sa opieral najmä o empirické poznatky, zámerom A. Stodolu sa stalo vybudovanie ich kompaktnej teórie, vytvorenie vedeckého základu ich projektovania.

    Problematike sa intenzívnejšie začal venovať okolo roku 1900 a už v roku 1903 vyšla jeho dôležitá monografia Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov. Kniha sa dočkala ešte ďalších piatich vydaní, ktoré boli výsledkom Stodolových mnohoročných teoretických i experimentálnych výskumov.

    V pravom zmysle slova ani nemôžeme hovoriť o bežných reedíciách, lebo A. Stodola svoje dielo neustále prepracúval a najmä doplňoval. Kým prvé vydanie z roku 1903 malo 220 strán a 120 ilustrácií, posledné, šieste malo už 1157 strán a 1141 obrázkov. Počnúc druhým vydaním pribudli v knihe aj kapitoly o spaľovacích (plynových) turbínach, ktoré v danej dobe boli ešte úplnou novinkou. Odrazilo sa to aj v názve monografie (Dampf- und Gasturbinen). Stodolova hlavná monografia bola preložená do viacerých jazykov a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry.

    Medzinárodná vedecká obec na základe tejto monografie ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom, právom považuje Aurela Stodolu za zakladateľa teórie parných (a sčasti aj plynových) turbín. V švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie – v ktorej sa ako v prvej na európskom kontinente rozbehla výroba parných turbín, na centrálnom mieste visel portrét Aurela Stodolu s nápisom Otec konštruovania parných turbín.

    Návrat domov

    Bola to azda zásluha rodinného zázemia, že Aurel Stodola i napriek tomu, že prevažnú väčšinu svojho života prežil vo Švajčiarsku, nestratil svoje národné povedomie. Známe je jeho vyjadrenie v liste J. Hroncovi z roku 1939, v ktorom z rodinných dôvodov odmieta čestný doktorát navrhnutý nedávno založenou Slovenskou vysokou školou technickou:

    “Predosielam, že moje city nikdy neochabli pre môj národ, z ktorého pochádzam. Keď som dostal pozvanie na vysokú školu v Zürichu, svoj pôvod som jasne zdôrazňoval a od tých čias ho vždy potvrdzujem.”

    Jeho konečný návrat do pôvodnej vlasti bol napokon symbolickým pietnym aktom, ktorý azda nebol v rozpore s jeho ľudskými a vlasteneckými postojmi. Aurel Stodola zomrel na prvý vianočný sviatok v roku 1942 v Zürichu, kde bol pôvodne aj pochovaný, ale jeho telesné pozostatky boli v roku 1989 aj s manželkinými prevezené a slávnostne pochované v Liptovskom Mikuláši, v rodnom meste oboch manželov.

    Keď sa Aurel Stodola po 37 rokoch profesorského pôsobenia lúčil so svojou katedrou, v zamyslení nad poslaním a úlohami učiteľa, školy a štátu vyslovil tieto slová:

    “... v každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá v plnej, ba často až prevŕšenej miere uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu a štátu. ... Dovoľte mi preto vysloviť to, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu treba viac urobiť ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu v živote.”

 

 

    Pramene:

 

[1] Pavol Mikulík

https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Mikulík

[2] Alfred Nobel

https://sk.wikipedia.org/wiki/Alfred_Nobel

[3] Bertha von Suttner

https://en.wikipedia.org/wiki/Bertha_von_Suttner

[4] První žena, která dostala Nobelovku, byla původem z Čech!

https://zena-in.cz/clanek/prvni-zena-ktera-dostala-nobelovku-byla-puvodem-z-cech

[5] Alfred Amenda: Nobel

Naše vojsko, Praha 1989, ed. Máj, ISBN 80-206-0039-6

[6] Úvahy ku knihe 100 najvplyvnejších osobností dejín, I.

https://cudzis.blog.sme.sk/c/498397/uvahy-ku-knihe-100-najvplyvnejsich-osobnosti-dejin-i.html

[7] M. T. Morovics: Aurel Stodola – osobnosť. Pýcha svetového inžinierstva

Myšlienky a fakty, roč. 2004, str. 82-83, ISBN 80-88682-63-0

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lipšic: Fico si s Kočnerom tyká a nepoprel, že sa stretávali (video)

Vládol nám tu organizovaný zločin, tvrdí Daniel Lipšic.

Autorská strana Samuela Marca

Kto naozaj riadi Slovensko (píše Samo Marec)

Poslanec Fico má strach, lebo jednou z možností je pruhovaný dres v Ilave.


Už ste čítali?