Akceleračný princíp - spôsob využitia odpadového tepla

Autor: František Cudziš | 14.6.2019 o 0:10 | Karma článku: 1,43 | Prečítané:  249x

   Aurel Stodola sa preslávil na poli techniky ako „otec parnej turbíny“. Otvoril cestu k agregátom veľkých výkonov, a zároveň k veľkým zdrojom odpadového tepla. Aj toto teplo však možno využiť na produkciu „ušľachtilejšej" energie.

    Steve Jobs - podľa [1] - povedal:

    „Keď sa začnete pokúšať vyriešiť nejaký problém, prvé riešenia, ktoré vám napadnú, sú obyčajne veľmi zložité a väčšina ľudí pri nich zostane. Ale keď vytrváte, žijete s problémom a pokračujete v lúpaní šupiek cibule, často objavíte nejaké veľmi elegantné riešenie.

    Jednoduchosť môže byť ťažšia ako zložitosť. Musíte sa veľa snažiť, aby ste sa zbavili nepodstatných myšlienok, keď chcete vytvoriť niečo jednoduché. Ale stojí to za to."

    Mohlo by sa teda zdať, že Aurel Stodola - kladúc základy optimálnej konštrukcie parných (a neskôr plynových) turbín - preto zostával po celý život pri riešení zložitých nápadov, že boli prvé čo ho napadli.

    Ale Jobsova myšlienka sa na jeho životné dielo nevzťahuje doslovne.

    Veľkosť Stodolovej práce spočíva v tom, že vedel rozpoznať, čo je v jeho práci naozaj podstatné. A podstatné, v ranom štádiu teoreticko-technického výskumu/vývoja, bolo dokázať analyzovať podstatu prvých vrstiev riešeného termodynamicko-technického problému. Lebo len tak ich mohol - pri všetkej ich komplexnej zložitosti - vyriešiť viac-menej elegantne.

    Na riešenie nadväzujúcich problémov mu už v profesionálnom živote jednoducho nezostal čas, a možno (dialekticky zákonite, kvôli panujúcej paradigme) ani ďalšia potrebná technická invencia.

    Pod nadväzujúcimi problémami mám na mysli predovšetkým riešenie otázky, ako „obísť" problém nízkej účinnosti premeny tepla na mechanickú prácu (premeny energie v tepelnej forme na formu kinetickú).

    Keď Stodola prešiel od piestových k rotačným motorom - parným turbínam, čo to znamenalo z technického hľadiska?

    V piestovom motore tlak pary pôsobí mechanicky na piest. Energia mikropohybov jednotlivých molekúl (vyvolaných teplom) spôsobí výsledný makropohyb piesta (na úkor tohto tepla). Ak je piest v pracovnom valci patrične utesnený, para z neho nemá možnosť "svojvoľne" uniknúť. Výkon motora závisí od rýchlosti priebehu jednotlivých pracovných cyklov, a tú možno ovplyvniť rôznymi spôsobmi.

    V rotačnom motore je situácia odlišná. Cyklický proces je nahradený kontinuálnym prúdením pary turbínou. Tlak pary pôsobí na jednotlivé lopatky a toto pôsobenie musí byť, z hľadiska hybnosti, optimálne. Aby para mohla využiť maximálne množstvo svojho tepla na konanie užitočnej práce. Ak je odpor rotujúcej turbíny väčší ako optimálny, prúdiaca para jednotlivé lopatky turbíny obteká bez toho, aby im odovzdala všetku svoju energiu, principiálne využiteľnú v tomto procese.

    Aj v ideálnom prípade však možno dosiahnuť len približne tretinovú účinnosť premeny tepla na kinetickú energiu.

    Je zrejmé, že táto nízka účinnosť je objektívne limitovaná voľbou „klasického" spôsobu, uplatňovaného pri technickej realizácii premeny tepla na „ušľachtilejšiu" formu energie. 

    No zistiť, či môže existovať aj iný technický postup pri tejto premene, už nie je tak jasné.

    Prečo?

    Pretože tu už naozaj dochádza na Jobsove slová o zjednodušovaní - totiž, že jednoduchosť môže byť ťažšia ako zložitosť.

   Inými slovami, hľadané zjednodušenie riešenia, čím je jednoduchšie, tým ťažšie je postrehnuteľné a aj „uchopiteľné" z hľadiska konkrétnej realizácie.

   Najspoľahlivejšiu cestu k podobnému cieľu predstavuje tzv. koncepčné myslenie.

   Lebo - čo môže byť jednoduchšie ako koncepcia? A pritom existuje mnoho príkladov z praxe, ako veľmi komplikovaná môže byť realizácia plánu, založeného na jednoduchej principiálnej myšlienke.

    Predosielam, že naozaj existujú aj iné technicky realizovateľné spôsoby premeny tepla na mechanickú prácu.

   Jeden z nich je založený na tzv. akceleračom princípe, na ktorý som na jar tohto roka podal na Úrade priemyselného vlastníctva SR patentovú prihlášku (PP 17-2019).

    Aby bolo zrejmejšie, ako som k akceleračnému princípu dospel, analyzujme najprv "klasický" spôsob premeny tepla na mechanickú prácu, jeho najpodstatnejšie momenty.

 

    Prečo vzniká pri premene tepla na mechanickú energiu veľké množstvo odpadového tepla?

    Už Sadi Carnot (1796 - 1832) analyzoval zákonitosti premeny tepelnej energie na mechanickú, prostredníctvom piesta, pohybujúceho sa vratne vo valci.

    Zistil, že účinnosť tejto premeny nezávisí od použitej pracovnej látky, a tiež, že maximálna možná (t.j. teoretická) účinnosť premeny je funkciou teploty ohrievača (zdroja tepla, s teplotou T1) a teploty chladiča T2.

    V pV-diagrame znázorňuje Carnotov cyklus uzavretá lomená krivka, pozostávajúca z dvoch izoteriem a dvoch adiabat. Veľkosť plochy, nimi ohraničená, je priamoúmerná veľkosti mechanickej práce získanej týmto spôsobom z tepla. Získaná (mechanická) práca však predstavuje len zlomok - asi tretinu - z celkového množstva energie, dodanej do procesu vo forme tepelnej energie. Zostatok predstavuje tzv. "odpadové teplo".

    Poznatok, že na účinnosť premeny tepla na mechanickú prácu nemá použitá pracovná látka žiaden vplyv, ako aj to, že žiaden tepelný stroj nedokáže zamedziť jej únikom do okolia (resp. jeho funkčný princíp s "výfukom" pracovného média neskôr priamo počíta), viedol v počiatkoch technickej revolúcie ku konštrukcii parných strojov, využívajúcich fyzikálne vlastnosti vody.

    V parnom stroji sa premena tepla na mechanickú prácu realizuje pomocou skupenskej (fázovej) zmeny vody z kvapalnej formy na plynnú a späť.

 

    Skupenské zmeny vody vystihujú tieto základné údaje. -

    Merné teplo ľadu :                              2,1 kJ/kg.ºK

    Skupenské teplo topenia :                  334 kJ/            kg

    Merné teplo vody :                            4,2 kJ/kg.ºK  

    Ohrev vody z 0ºC na 100ºC :            418 kJ/kg

    Skupenské teplo vyparovania :        2260 kJ/kg

    Skupenské teplo skvapalnenia :     - 2260 kJ/kg

 

    Energetická bilancia premeny tepla na mechanickú prácu, pri použití 1 kg vody ako pracovnej látky, potom vyzerá nasledovne. -

    Na ohrev vody na teplotu 100ºC (= 373ºK) je potrebných 418 kJ tepla. Aby sa táto voda premenila na paru, treba dodať ďalších 2260 kJ energie. Aby vznikla vysokotlaková prehriata para, na to sa spotrebuje - povedzme - ešte 1000 kJ naviac.

    Spolu to predstavuje 3678 kJ vo forme tepla.

    V parnej turbíne táto vodná para pôsobí na lopatky turbíny, koná prácu, stráca tlak a postupne sa ochladí až na teplotu 100ºC. Ale nemôže skvapalnieť na vodu skôr, kým sa nezbaví v chladiči 2260 kJ tzv. kondenzačného tepla. Keď para skvapalnie, zostane kondenzátu 418 kJ tzv. kapacitného tepla.

    Pomocou pojmov "kapacitné" a "kondenzačné" teplo, možno proces premeny tepla na mechanickú prácu, pri použití 1 kg vody ako pracovnej látky, zjednodušene charakterizovať takto:

    Voda, cirkulujúca v tomto procese, si neustále zachováva svoje kapacitné teplo. K nemu - ohrevom - získava 2260 kJ tzv. výparného (= kondenzačného) tepla + (napríklad) 1000 kJ tepla naviac. Len toto teplo je možné takýmto spôsobom premeniť na mechanickú prácu; preto ho nazvime pojmom "transformačné".

    Celkový príkon predstavuje 3260 kJ.

    Z toho sa 1000 kJ transformačného tepla premení na mechanickú prácu (užitočný výkon) a 2260 kJ zostane vo forme odpadového tepla - ako nevyhnutná strata energie. Lebo, kým odpadové teplo neodstraníme zo systému chladením, pracovná látka - voda - nemôže absolvovať ďalší cyklus.

    Tomu zodpovedá účinnosť procesu premeny tepla na mechanickú prácu: 

    1000 kJ / 3260 kJ = 30,67 % .

    Z uvedeného náčrtu situácie vidíme, že výparné - resp. kondenzačné - teplo tu zohráva dominantnú úlohu a že možno povedať:

     Všade, kde sa pri premene tepla na mechanickú energiu používa ako pracovné médium voda, vo forme vodnej pary, predstavuje kondenzačné teplo vody nevyhnutnú stratu energie, pretože toto nízkopotenciálové teplo s teplotou 100ºC nevieme ďalej technicky využiť inak ako len na tepelné pôsobenie (napríklad na sušenie priemyselných produktov alebo na vykurovanie úžitkových priestorov).

    Pritom sa jedná o značný podiel energie vody - pracovného média, ktoré mení svoje skupenstvo z kvapalnej na plynnú fázu. Kým na ohrev 1 kg kvapalnej vody (pri atmosferickom tlaku) z teploty 0ºC na 100ºC je potrebná energia 418 kJ, na jej úplné vyparenie je potrebná ďalšia energia 2260 kJ.

    Preto účinnosť tepelných a atómových elektrární nepresahuje 35%.

    Zostávajúci objem tepla je nevyhnutné rozptýliť do okolia.

    Pri veľkých energetických blokoch tepelných/atómových elektrární sa to deje v chladiacich vežiach, s pomocou chladiacej vody, čo si vyžaduje stály zdroj vody.

 

    Otázka využiteľnosti tzv. odpadového tepla premenou na ušľachtilejšie formy energie

    Ak by som nadviazal na Jobsov výrok o "probléme-cibuli", možno konštatovať, že Aurel Stodola nedoriešil všetky problémy, spojené s premenou tepla na mechanickú prácu. Možno aj preto, že bol plne zaneprázdnený konkrétnosťami, ktoré pred ním vyvstali už na ceste k parným turbínam s vyššími výkonmi.

    Sústredil sa predovšetkým na problematiku parných turbín, ktoré predstavujú rotačné tepelné motory s vonkajším spaľovaním (zdrojom tepla sú procesy prebiehajúce mimo priestoru turbíny).

    Principiálnu cestu k turbínam s ešte vyšším výkonom predstavujú plynové turbíny, v ktorých potrebné teplo vzniká spaľovaním paliva priamo v priestore turbíny. Výkon turbíny potom závisí od množstva paliva, ktoré do nej vstupuje za jednotkový čas (udáva sa v kg/s).

    Odpadové teplo odvádzajú unikajúce spaliny, s teplotou niekoľko sto stupňov Celzia. Časť tohto tepla možno ešte využiť na výrobu vodnej pary pre parnú turbínu a tým vylepšiť celkovú účinnosť využitia energie paliva, ale na merite veci to nič nemení. Maximálnu teoretickú účinnosť ani tak neprevýšime.

    Okrem toho, stále pretrváva názor, že (tzv. nízkopotenciálové, s teplotou do 100ºC) odpadové teplo už nemožno premeniť na ušľachtilejšiu formu energie.

    Nie je to pravda. - Aj odpadové teplo (jeho časť, resp. spôsobom per partes) možno premeniť na ušľachtilejšiu formu energie, ale vyžaduje si to iný prístup.

    Aký?

 

    Akceleračný princíp

    Koncepčne uvažujúci riešiteľ problému vidí, že kardinálny problém v "klasickom" procese premeny tepla na mechanickú prácu predstavujú fázové prechody použitého pracovného média a s nimi spojená energia vyparovania alebo kondenzácie.

    Ako sa tomu vyhnúť?

    Napríklad tak,že klasické pracovné médium - vodu - nahradíme kombinovaným plynno-kvapalným médiom, konkrétne zmesou vody (chladiacej, odpadovej, s teplotou do 100ºC) a atmosferického vzduchu.

    Vzduch je v podstate zmes dusíka a kyslíka v plynnej forme.

    Ale, čo sú to plyny?

    Plyny sú pary chemických látok s tzv. nadkritickou teplotou, t.j. neschopné fázového prechodu. Za bežných podmienok sú neskvapalniteľné.

    Odhliadnuc od faktu, že voda sa vyparuje pri každej teplote, ani kvapalnej vode s teplotou do 100ºC (pri bežnom atmosferickom tlaku) nehrozí fázový prechod.

    Aké sú výhody použitia tejto vodno-vzdušnej zmesi, v úlohe pracovného média?

    Vzduch môže preberať energiu odpadového teplo od vody ako z ohrievača. V dôsledku toho je schopný sa rozpínať, pôsobiť spätne na vodu tlakom a konať tak konkrétnu prácu. Použitý, uniknuvší vzduch môže odnášať svoje teplo do okolitej atmosféry, čo je - z ekologického hľadiska - obzvlášť výhodné.

    Teplá (odpadová) voda (pri interakcii s „pracujúcim" vzduchom) nemení svoje skupenstvo. Zostáva kvapalná a takto má 600 až 800-krát vyššiu mernú hustotu ako vzduch. Je schopná nadobúdať od rozpínajúceho sa vzduchu hybnosť (je prakticky nestlačiteľná) a prenášať ju - napríklad na lopatky vodnej turbíny. (Presnejšie povedané, na lopatky „vodného kolesa" karuselového typu. Ak sa pre ten účel nebude dať modifikovať žiaden známy typ vodnej turbíny, bude potrebné toto koleso ešte len vyvinúť.)

 

    Akceleračná tryska

    Z popisu výhodných vlastností navrhovanej vodno-vzdušnej zmesi ešte nemusí byť zrejmý spôsob jej použitia v úlohe pracovného média. Naplno sa tieto výhodné vlastnosti prejavia v zariadení, ktoré som nazval akceleračná tryska.

    Akceleračnú trysku (principiálne) predstavuje (náležite formované) tepelne izolované potrubie, zakončené na spôsob vodnej trysky, ktorým prúdi pod malým tlakom horúca voda.

    Pohyb vody v potrubí môže byť vynútený pomocou čerpadla, alebo voda môže prúdiť smerom k akceleračnej tryske aj samospádom - z nejakej nádrže.

    Pre pohyb kvapalín a plynov v potrubiach platí zákon zachovania energie.

    Teda súčet kinetickej - W(k), potenciálnej - W(p) a tlakovej energie - W(t) prúdiaceho média (pri zanedbaní strát trením) je konštantný.

    W(k) + W(p) + W(t)  =  const.                      (1)

    V prípade horizontálneho potrubia sa rovnica (1) redukuje na tvar

    W(k) + W(t)  =  const.                                   (2)

    Ale v prípade tepelne izolovaného potrubia (resp. jeho určitej časti), v  ktorom prúdi kvapalno-plynná zmes, pretože do prúdiacej kvapaliny vniká (resp. sa nasáva) plynná látka, sa tvar (1) mení na

    W(k) + W(p) + W(t) + Q  =  const.   ,           (3)

kde Q predstavuje tepelnú energiu (pôvodne) jednotkového hmotnostného množstva prúdiacej kvapaliny, a neskôr (po vniknutí vzduchu) kvapalno-plynnej zmesi.

    Vzduchové bublinky (s teplotou vonkajšieho okolia) môžu byť do akceleračnej trysky vtláčané pod nízkym tlakom alebo - v dôsledku miestneho podtlaku (vytvoreného napr. v zmysle Bernoulliho rovnice) - nasávané.

    Vtláčať vzduch do akceleračnej trysky pod vyšším tlakom nemá praktický zmysel, lebo vzduch, napríklad pri stláčani z hodnoty 100 kPa (a teploty cca 20ºC) na hodnotu 200 kPa, sa ohreje na teplotu cca 100ºC, takže by už nebol schopný preberať ďalšie teplo z okolitej prúdiacej vody.

    Naproti tomu, nasávanie atmosferického vzduchu do akceleračnej trysky v zámerne vytvorenom mieste podtlaku, je veľmi výhodné.

    Merná hmotnosť suchého vzduchu je rádove 800-krát menšia ako merná hmotnosť vody, preto vzduch - z dôvodu svojej hmotnosti - nemôže hatiť prúdenie v potrubí.

    Z hľadiska kontinuity hmotnosti prúdenia má však vodno-vzdušná zmes nižšiu mernú hmotnosť ako samotná horúca voda. Naviac, merná hmotnosť vodno-vzdušnej zmesi klesá smerom k vyústeniu potrubia koncovou - akceleračnou tryskou. Teda rýchlosť prúdenia zmesi musí - v zmysle Bernoulliho rovnice - postupne narastať, a to z nejakej počiatočnej rýchlosti v(1) na rýchlosť v(2) pri výstupe z trysky, v závislosti od pomeru objemového množstva vody a vzduchu na konci akceleračnej trysky.

    Z hľadiska energie, teplo prúdiacej vody sa premieňa na tlakovú energiu rozpínajúcich sa bubliniek vzduchu, ktoré fakticky zmenšujú svetlosť potrubia pre prúdiacu vodu. Tlaková energia bubliniek sa následne mení na dodatočnú kinetickú energiu okolitej vody - na úkor jej teploty, ktorá primerane poklesne. Expandujúci vzduch pôsobí v koncovej časti potrubia, v akceleračnej tryske, na prúdiacu vodu ako tvarovo premenlivý plynový piest, ktorý ju mechanicky urýchľuje.

    Ak sa vtlačia do objemu V(1) nestlačiteľnej vody, prúdiacej v akceleračnej tryske počiatočnou rýchlosťou v(1), bublinky vzduchu v celkovom objeme V(2), na ktorý sa stihnú počas spoločného prúdenia s vodou rozopnúť, relatívna svetlosť potrubia pre samotnú vodu sa zníži.

    Ak pôvodne preteká prierezom potrubia o ploche S, za jednotku času, rýchlosťou v(1), samotná voda s objemom V(1) a teplotou T(1), platí pre rýchlosť v(1) = V(1)/S. Po primiešaní vzduchu s objemom V(2) a teplotou T(2), sa rýchlosť prúdenia vody musí zvýšiť na hodnotu v(2) = [V(1) + V(2)]/S a zodpovedajúco sa zmení - na úkor jej tepla - aj kinetická energia prúdiacej vody.

    Výsledkom týchto procesov je, že vodno-vzdušná zmes, resp. samotná voda strieka cez akceleračnú trysku z potrubia, s teplotou T(3) ‹ T(1), pod tlakom p(2) ‹ p(1), rýchlosťou v(2) › v(1), teda s väčšou kinetickou energiou, než akú voda mala pôvodne.

    Väčšia kinetická energia prúdiacej zmesi, ktorú možno v ďalšom prakticky využiť napríklad na pohon karuselového vodného kolesa, má svoj pôvod v teple vody, preto sa horúca voda čiastočne ochladí už v akceleračnej tryske.

    Kinetická energia vzduchu, unikajúceho z akceleračnej trysky rýchlosťou v(3), s teplotou T(3), je zanedbateľná. Zato tepelná energia v ňom obsiahnutá predstavuje nevyhnutnú stratu energie, ktorú vzduch (použitý jednorázovo) odnesie od vodného kolesa so sebou a rozptýli v okolí. Na jeho miesto kontinuálne prichádza nový chladný vzduch. 

 

     Priemyselné uplatnenie akceleračného princípu, realizovaného v akceleračnej tryske

     Akceleračný princíp možno predovšetkým pri výrobe elektrickej energie v tepelných, resp. atómových elektrárňach. Vo všeobecnosti ho však možno využiť všade tam, kde sa nachádza významnejší zdroj odpadového tepla.

     Rýchlosť v(2) i energia vodno-vzdušnej zmesi prúdiacej v akceleračnej tryske je podstatne menšia ako rýchlosť prehriatej vysokotlakovej pary, ktorej energia sa čiastočne mení na kinetickú energiu parnej turbíny v klasickej tepelnej elektrárni.

    Preto je potrebné, a aj možné, vytvoriť celú sústavu akceleračných potrubí-trysiek, z ktorých bude tryskať čiastočne ochladená vodno-vzdušná zmes na veľkorozmerné, pomalootáčkové vodné koleso karuselového typu (točiace sa v horizontálnej rovine okolo vertikálnej osi, nad hladinou vody v záchytnom bazéne) a poháňajúce generátor elektrickej energie, po celom jeho obvode (prípadne aj vo viacerých vrstvách nad sebou), aby sa dosiahol potrebný krútiaci moment.

    Na lopatkách tohto kolesa, s obvodovou rýchlosťou v(2)/2, sa zúžitkuje kinetická energia čiastočne ochladenej chladiacej vody [z teploty T(1) na teplotu T(3)]. Pretože hodnota rýchlosti v(2) je rádove v m/s, predmetné vodné koleso musí byť nutne pomalootáčkové a, ako také, môže mať podstatne väčší priemer ako je najväčší priemer v parnej turbíne zodpovedajúceho výkonu.

    Po obvode kolesa možno potom rozmiestniť počet akceleračných trysiek, úmerný projektovanému výkonu vodného kolesa.

    Voda, po interakcii s lopatkami kolesa, padá do záchytného bazéna a prečerpáva sa odtiaľ naspäť do výmenníka tepla, aby obnovila svoju teplotu opäť na hodnotu T(1).

    Z ekologického hľadiska, použitý ohriaty vzduch je neškodný a môže uniknúť do okolitej atmosféry, vezmúc so sebou časť ďalej nevyužiteľného tepla, ktoré treba beztak rozptýliť. V procese výroby elektrickej energie nemožno principiálne zúžitkovať len toto teplo - teplo unikajúceho vzduchu. Aj to len za predpokladu, že ho rekuperáciou čiastočne nevyužijeme ako vykurovacie teplo.

    Sčasti ochladená chladiaca voda môže absolvovať celý opísaný cyklus, s využitím akceleračného princípu, nespočetnekrát odznova, obnovujúc svoju pôvodnú teplotu T(1) prijatím ďalšieho množstva kondenzačného tepla vo výmenníku tepla, resp. v nejakom inom zásobníku nízkopotenciálového tepla. Tým sa jednak zníži potreba celkového množstva chladiacej vody pre elektráreň a potrebu rozptyľovania nezúžitkovateľného tepla do okolia aj pomocou vody možno takto teoreticky úplne zamedziť. 

     Tento princíp, striktne vzaté, umožňuje produkovať mechanickú/elektrickú energiu z tepla aj bez zmeny skupenstva vody ako pracovného média z kvapalnej fázy na plynnú. Vodu stačí ohrievať len na 100ºC. Tým sa technicky dá vyhnúť problému s veľkou hodnotou výparného, resp. kondenzačného tepla vody 2260 kJ/kg.

    Vysokootáčkovú parnú turbínu potom nahradí nízkootáčkové, veľkorozmerové karuselové vodné koleso, pracujúce nad hladinou vody, v záchytnom bazéne, pri atmosférickom tlaku. Jeho veľkorozmernosť umožňuje inštalovať po jeho obvode počet akceleračných trysiek, zodpovedajúci jeho projektovanému výkonu.

 

    Čo na to Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici

    Vo výsledku predbežného prieskumu (PP 17-2019) z 5.3. 2019 sa konštatuje:

    „V rámci predbežného prieskumu bolo zistené, že predmet patentovej prihlášky je zjavne v rozpore s § 5 ods. 1 patentového zákona, pretože nie je priemyselne využiteľný."

    Svojím spôsobom je to škandalózne stanovisko.

    Profesor Aurel Stodola by nad ním možno len pokrútil hlavou.

    (Pre „havkáčov“-diagnozológov však tento postoj ÚPV SR bude možno dostatočným dôvodom opäť si raz zahavkať, a možno to spoja aj s „navážaním sa“ napríklad do pacyklového stroja, o ktorého funkčnom princípe nevedia absolútne nič.)  

    Aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol myšlienku akceleračného princípu zverejniť. Nech sa rozumní ľudia zamyslia, či je dogma o nevyužitelnosti tzv. odpadového tepla až taká pevná, ako sa to „učeným nevedomcom a nevedomým učencom“ zdá.

    A zamyslieť by sa mohli azda aj poniektorí „zúriví“ ekoaktivisti, štylizujúci sa do postavenia ochrancov prírody či nekompromisných bojovníkom proti globálnemu otepľovaniu, trepúci dve-na-tri aj na pôde OSN alebo na audiencii u pápeža. Lebo inak – Boh nám pomáhaj! 

    Hoci mi vyplýva určité právo prednosti z podanej patentovej prihlášky PP 17-2019, vyhradzujem si toto právo aj na základe zverejnenia tohto článku na blogu.

 

 

    Pramene:

 

 

[1] Ján Košturiak: Keď menej je viac, .týždeň, 18/2019, resp.

      Óda na (skutočne) "zdravý rozum".

      cudzis.blog.sme.sk/c/508214/oda-na-skutocne-zdravy-rozum.html

 

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Zvláštny príbeh Bašternákovej vily na Slavíne: Kočner, Počiatek i sudkyne z Threemy

Úrady stavbu opakovane blokovali, až raz zrazu všetko potvrdili.

Autorská strana Samuela Marca

Mečiar to vybudoval, Dzurinda využíval a Fico zdokonalil (píše Samo Marec)

Áno, Slovensko je mafiánsky štát.

Píše Ivan Mikloš

Čia kauza je Gorila? (píše Ivan Mikloš)

Za Ficových vlád sa nepohlo s vyšetrovaním. Nie je to náhoda.


Už ste čítali?