Z myšlienok prof. Jána Chrapana ml., II.

Autor: František Cudziš | 25.7.2019 o 0:31 | Karma článku: 1,11 | Prečítané:  130x

    Pri príležitosti 3. výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom aj jeho článok Píli si ľudstvo pod sebou konár?, publikovaný v aperiodiku Myšlienky a fakty v r.2008.

     Profesor J. Chrapan sa v predmetnom článku zaoberá problematikou tzv. „ropného krachu“, ktorý (aspoň dnes to tak vyzerá) nastane s určitým odstupom po dosiahnutí tzv. „ropného zlomu“ (Peak Oil). 

    Do článku som (až na niekoľké gramatické opravy) nijako nezasahoval. Môj vlastný prínos spočíva len v tom, že som celý text prepísal a upravil do podoby určenej na blog.   

 

            PÍLI  SI  ĽUDSTVO  POD SEBOU KONÁR?

            Predslov

    Taká otázka, akú obsahuje nadpis tohto článku, sa natíska každému hlbšie mysliacemu človeku, ktorý sleduje dianie okolo nás a hoci by aj nebol zaťažený Nostradámom a inými prorokmi!

    Stretávame niekoľko všeobecne uznávaných oblastí ľudskej činnosti: Hovoríme o politikoch, ktorí sa pokladajú za tých, čo zodpovedajú za priebeh a vývoj života skupín na rôznych úrovniach života spoločnosti. Ich záujmom je verejná činnosť, spätá so získaním, udržaním a upevnením štátnej moci. Ich úlohou má byť zabezpečenie všeobecného blaha občanov štátu, v ktorom pôsobia. Pritom neoddeliteľnou súčasťou ich snáh je plnenie vlastných predstáv, alebo potrieb záujmovej skupiny, čiže politickej strany a to pri vnútornej, zahraničnej a sociálnej politike. Snažia sa o to, im vlastnými metódami, ktoré nie sú z hľadiska vyššej morálky vždy čisté. Pre prípady násilného presadzovania svojich záujmov im slúžia ozbrojené sily každého druhu. História nás učí, že ozbrojené sily sa dajú zneužiť aj v prípadoch, že sa v politike presadí jednotlivec.

    Z toho čo sme všeobecne povedali o politikoch vyplýva, že títo nemajú záujem o zničenie ľudstva, ale majú vplyv na prakticky všetky skupiny ktoré, obrazne povedané, ťahajú pílu, oslabujúcu konár pod ľudstvom. Predovšetkým sú to vedci, ktorí svojou neúnavnou prácou, vydávanou za ušľachtilú snahu o všestranné uľahčenie života celého ľudstva, odhaľujú jednotlivé skryté stránky prírody, uvoľňujú prirodzenou cestou sa neprejavujúce  formy energie a otvárajú neprebádané cesty všestranného vývoja sveta. Natískajú sa príklady z pradávnej minulosti ľudstva. Ide o múdrosť tradovanú z takej minulosti, že ju chápeme v mytologickej polohe. Napríklad osud Prométea! Hovorí o jedincovi. Situácia Babylonskej veže! Hovorí o osude kultúry. Ani v tých najtemnejších veštbách prorokov sa však nemyslí na zánik ľudstva, ako súčasti prírody!

    Dnes niet pochýb o tom, že pohyb je prírode vlastný. Myslíme pri tom na prírodu ako celok, teda bez ohľadu na to, či ide o časť, ktorej hovoríme „živá“, alebo „neživá“ príroda, alebo príroda „biotická“ či „abiotická“. Výrazom „pohyb“ myslíme pohyb všeobecný, teda nechápeme ho len fyzikálne, ale myslíme na „pohyb – vývoj“. Tento sa deje v parabolických cykloch {1}, ktoré sa vo všeobecnosti líšia polomerom krivosti, v reáli – dobou trvania, teda rozdiel je len v miere následnosti dejov – udalostí! [1;2] Príklady nie sú potrebné. Máme ich všade okolo seba. Neustále sa presviedčame, či už pri objektoch z bežného života, alebo v astronomických súvislostiach o tom, že čo raz vznikne, časom prejde štádiom vrcholného rozmachu a potom postupne zaniká.

    Otázka, obsiahnutá v nadpise tejto úvahy teda neočakáva kategorickú odpoveď. V tejto práci ide o analýzu nezvratných postupov, ktoré ľudstvo nechtiac vo svojej, inak mu prirodzenej, zaslepenosti a chamtivosti, volí. Nebudeme sa venovať katastrofám, ktoré vyvoláva samotná príroda: sopečná činnosť, pády meteoritov, ničivé vetry, zemetrasenia, zátopy ... O priebehu takýchto katastrof táto práca nehovorí, nie je to potrebné, veď ich približujú mnohé americké katastrofické filmy. Obsahom tejto práce budú úvahy o vývoji troch celosvetových, inak všeobecne známych, no podceňovaných krízach, a to:

  • nedostatok  energie z fosílnych zdrojov, ako je nafta, zemný plyn, uhlie,
  • nedostatok potravín a pitnej vody, a konečne
  • ekologické podnety, ako sú v súčasnosti nerecyklovateľné odpady všetkých troch skupenstiev.

    Riešenie problémov, ktoré sa postupne vynárajú pred ľudstvom vo všetkých troch uvedených oblastiach je v prvom časovom horizonte v rukách politikov. Títo ich budú riešiť im dostupnými prostriedkami, ktorých nositeľmi sú „silové skupiny“, ako diplomati, vedci a v konečnej fáze, po krajne vyostrenej situácii, ozbrojené sily.

    Ropný krach

    Množstvo energie, ktorú dokáže ľudstvo uvoľniť z fosílnych látok, je dané dostupnou technológiou a dostupným množstvom danej suroviny. Toto množstvo je je v čase určené v prvom priblížení krivkou (obr.1):

 

    Reálne podmienky však nesledujú symetrickú krivku, ale pri nich platí:

kde koeficient „a“ treba považovať za kladnú veličinu.

    Dostupné svetové zásoby palív (a tieto máme na mysli, keďže pre prehľadnosť nebudeme uvádzať jednotlivé, v konkrétnom čase existujúce náleziská), prieskumom pripovrchových vrstiev litosféry spočiatku vzrastajú. Hodnoty času, symbol „x“, sú v reáli len kladné. Exponent – smernica „b“, je v čase objavovania nových ložísk a následného stúpania produkcie palív kladná. Funkcia rastie. Veličina „c“ vystihujúca spotrebou klesajúce celkové zásoby, je záporná a funkcia sa asymptoticky blíži k nule. V reálnom živote sú smernice „c“ a „b“ opačného znamienka, a tak má funkcia maximum. To je náš prípad!

    V určitom čase ľudstvo objavilo možnosť uvoľňovať energiu z určitého fosílneho zdroja, napr. objavilo možnosť používať deriváty nafty, alebo pochopilo užitočnosť zemného plynu či uhlia na výrobu tepla.

    Celková produkcia týchto fosílnych palív či už z jednotlivých ložísk, alebo v celoplanetárnom rozsahu, sleduje krivku na obr.1. Pokiaľ stúpa, sú výrobné náklady podstatne nižšie, ako keď klesá. Vtedy treba na vyťažovanie ložiska vynakladať väčšie úsilie, čo zvyšuje náklady na vyťaženie kJ energie. V uplynulých 200 rokoch krivka globálneho výnosu fosílnych palív stúpala až po maximum. Odborný výraz pre dosiahnutie vrcholu ťažby je „vyvrcholenie produkcie“. Často sa tomu v odbornej literatúre hovorí „Hubbertovo vyvrcholenie“, podľa geológa Kinga Hubberta, ktorý dokázal, že výnosy jednotlivých ložísk sa pohybujú po krivke, danej vzťahom (1).

    V ďalšom uvidíme, že produkcia fosílnych palív je pri dnešnom stave výroby a spotreby ľudstva, slovom pre dnešnú civilizáciu, podstatným ukazovateľom možnosti prežiť. Akékoľvek alternatívne zdroje energie dnes neposkytujú chemickému priemyslu také surovinové možnosti, aby sa dalo saturovať potravinárstvo, zdravotníctvo, medicínsky priemysel, výroba spotrebného tovaru, znižovanie množstva úletov, čistenie odpadových vôd, likvidácia tuhých odpadov, udržovanie ulíc a parkov, prevádzka polície, hasičov a armády.

    Pred kolabujúcim ľudstvom vyvstala úloha hľadať rezervy a nové zdroje energie. Touto problematikou sa zaoberá viacero vládnych rezortov: hospodárstvo, pôdohospodárstvo, výskum a vývoj, ale aj rezort životného prostredia. Značné rezervy sú v doprave a v znižovaní energetickej náročnosti života spoločnosti, teda výroby a spotreby. Jedným z hlavných cieľov v situácii hroziacej ropným krachom, je zníženie závislosti od dodávok ropy využívaním alternatívnych druhov motorového paliva a zvyšovaním energetickej účinnosti jednotlivých druhov dopravy. V roku 2005 sa očakávalo zníženie spotreby nafty v dôsledku pridávania biopalív v doprave o 2%. Pre rok 2010 je to už pri snahe nezvýšiť odber nafty 5,75%.

    Odhadovaná produkcia bionafty v nožstve 100 000 ton je ekvivalentom 11 PJ tepla.

    Pre prognózy správania sa ľudstva v blízkej budúcnosti je podstatné objektívne určiť čas, v ktorom nastane spomínané Hubbertovo vyvrcholenie. Dosiaľ neexistuje všeobecne prijatá metóda na konečné zistenie tohto okamihu. Podľa niektorých autorov to už bolo niekedy po roku 2000. Žiaľ národohospodári a politológovia len pred pomerne krátkym časom začali aplikovať fyzikálne pojmy a tak nepoznáme ich adekvátne definície, takže nevieme objektívne určiť „zotrvačnosť“ mv produkcie fosílnych palív ako celku. Prognostikmi, ako Jamesom J. MacKenzim je síce zavedený pojem „vymieranie po rope“ a jeho postupné napĺňanie odpovie na túto otázku. Očakáva sa [3], že v období po maxime krivky (1), známom aj ako „ropný krach“, poklesne súčasný počet obyvateľov Zeme z asi 6 miliárd, na 0,5 miliardy. Takúto prognózu zostavili biológovia, ktorí skúmali, čo sa stane so živočíšnym druhom, ktorý sa rozmnoží natoľko, že prekročí kapacitu svojho životného prostredia v ľubovoľnom pre jeho život podstatnom aspekte.

    Experimentovali s baktériami uzavretými v Petriho miske s východiskovým množstvom potravy. Najprv ich tam exponenciálne pribúdalo, ale len kým nespotrebovali všetky zdroje potravy. Potom posledná generácia skončila kolapsom. Baktérie predtým, ako kolabujú, úbytok zdroja ich obživy nepozorujú a tak nevedia o blížiacom sa konci. Ľudstvo by malo byť rozumnejšie ako testované baktérie. Pohľad do histórie však svedčí o opaku. Prvý komerčný naftový vrt pochádza z roku 1859. Vtedy žilo na svete asi 1,5 miliardy ľudí. V čase ani nie 150 rokov expandovalo ľudstvo na 6,3 miliardy. V tomto období, hovoríme mu „priemyselná revolúcia“, sa spotrebovala asi polovica celosvetových zásob nenahraditeľných fosílnych palív. Ak majú experti pravdu, sme ani ni jednu generáciu pred kolapsom ľudstva. Napriek tomu väčšina z nás nepociťuje náznaky blízkych vážnych problémov.

    Aby sme mohli predpovedať, čo a v akom časovom horizonte civilizované ľudstvo čaká, treba sa obrátiť do minulosti. V práci [4] sa uvádza prípad „írskej zemiakovej núdze“. Z histórie vieme, že po obsadení Írska, Briti tu viac ako päť generácií spôsobovali výhradnú závislosť od jedinej z Ameriky prinesenej potraviny – „Inkovej pomsty“ – zemiakov. Počet obyvateľov sa v tomto období zoštvornásobil. V roku 1845 však došlo k neočakávanej katastrofe: neznáma cudzopasná huba všetky zemiaky zničila. Írsky vidiek behom jednej generácie prakticky vyhynul. Viac ako polovica obyvateľov zahynula hladom a mnohí sa vysťahovali najmä do Ameriky. Zvyšok žil v ohromnej biede, ktorá sa až po storočí vytratila.

    Budúcnosť obyvateľov Zeme bude krutejšia. Nebudú sa môcť, ako Íri, vysťahovať do zeme hojnosti Ameriky, aby umožnili zvyšku zužitkovať chudobné zdroje, ktoré doma zanechali. Ľudstvo, na rozdiel od Írov, nemá kam emigrovať. Zrejme mu to v dohľadnej dobe neumožnia ani kozmické lety. Zato ale má množstvo zbraní hromadného ničenia, ktoré si v zúfalej snahe prežiť, vzájomne nahádže na hlavy po vzore vymierajúcich baktérií, ktoré sa v krajnej situácii navzájom požierajú.

    Otázka alternatívnych palív

    Je to široko a s obľubou vynášaná otázka skupín aktivistov, ktorých zahrnujeme pod označenie „zelení“. V tejto súvislosti sa hovorí o vodnej energii kam patria aj experimentálne prílivové elektrárne, o energii geotermálnej, energii náhradných palív, napr. biopalív, energii atmosféry, teda veternej energii a atmosferickej elektrickej energii, pri skúmaní ktorej už niekoľko vedcov zahynulo. O možnom využití a následnom kumulovaní energie zemetrasení sa vážne nehovorí. Všetky tieto zdroje predstavujú z hľadiska človeka obrovské rezervy. Problém je však v tom, ako tieto zdroje využiť tak, aby dodávali užitočne využiteľnú energiu postupne a vo vopred určenom čase a nie náhodne v neregulovateľných a neraz katastrofických dávkach. Zachytiť takúto energiu skôr, ako sa prejaví katastrofou a potom ju uskladniť tak, aby sa dalo z nej potrebnými dávkami čerpať, nie je dnes technicky možné, ba ani reálne mysliteľné. Okrem najzákladnejšej energie, utajenej v štruktúre atómových jadier, sú iné pokusy neúspešné, technicky nezvládnuteľné. Dosiaľ stále ostáva technicky nezvládnuté uvoľňovanie štruktúry atómových jadier, ktoré poznáme ako energiu fúzie jadier. Už koncom minulého storočia sa očakávalo, že na prelome tisícročí sa technicky zvládne stavba Tokamakov a Stelarátorov, aby sa na budúce tisícročia nahradil deficit fosílnych palív. [5]

    Energiu molekulovej štruktúry látok nevedomky používal už neandertálec vo forme ohňa. Ide o známu reakciu zlučovania vhodných látok s kyslíkom, čo poznáme ako „horenie“.

    V tejto súvislosti je vhodné zacitovať dr. Davida Goodsteina, profesora fyziky na Cal Tech University v USA, ktorý v nedávno vydanej knihe Out of Gas: The End of Oil, presviedča, že celosvetová ropná produkcia zanedlho, možná už v druhej dekáde nášho tisícročia, vyvrcholí. Následná klesajúca dostupnosť fosílnych palív môže uvrhnúť svet do globálnych medzinárodných konfliktov s cieľom ukoristiť aspoň kus rapídne sa zmenšujúceho koláča. V rozhovore na stanici ABC o konci éry ropy dr. Goodstein povedal: „Najhorší možný scenár je takýto: Po Hubbertovom vyvrcholení, celé úsilie dostatočne rýchlo objavovať nové zdroje, produkovať, distribuovať a používať alternatívne palivá, aby sa tak vyplnila medzera medzi klesajúcimi dodávkami a rastúcimi požiadavkami po rope zlyhajú.

    Prudká inflácia a celosvetová depresia nenechá miliardám ľudí inú možnosť, než v obrovských množstvách pre teplo, varenie a primitívny priemysel spaľovať uhlie. To povedie k výraznému nárastu skleníkového efektu, pod ktorého vplyvom sa podnebie nakoniec dostane do nového stavu, nepriaznivého pre život. Koniec príbehu.“ [6]

    Už v roku 1980 Jimmy Carter informoval verejnosť, že sa už v osemdesiatych rokoch bude musieť pripravovať na koniec ropného veku, teda na Hubbertov vrchol v roku 2005. Postupne nastane očakávaný návrat ľudstva do stredoveku s tým zásadným rozdielom, že pôjde o stonásobne väčší počet ľudí!

    V snahe takýto návrat spomaliť, bude ľudstvo využívať okrem nákladne vyhľadávaných zostatkových ložísk fosílnych palív aj alternatívne palivo, čo dnes chápeme ako výrobok, v ktorom časť pôvodného materiálu bola nahradená odpadom, ktorý nie je nebezpečný a vlastnosti takto vyrobeného paliva sa nelíšia od originálu. Situácia prinúti ľudí používať aj palivo z odpadov čo je, ako vieme, odpad určený na energetické zhodnotenie po jeho úprave. Rozdiel medzi týmito dvoma druhmi paliva je v tom, že alternatívne palivo použiť ako náhradu pôvodného paliva bez ďalších potrebných administratívnych a technických krokov, ale palivo z odpadov sa môže použiť iba v zariadeniach, ktoré majú povolenie na spaľovanie odpadov (spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov) a ktoré podliehajú legislatíve ochrany ovzdušia a odpadov. {2} Najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom pre výrobu tepla je v druhej dekáde 21. storočia biomasa, perspektívna aj pre výrobu elektriny. Odhad energie, ktorú predstavuje 100 000 ton biomasy je 11 PJ tepla.

    Najvyužívanejším zdrojom je hydroenergetický potenciál vytváraný vo veľkých hydroelektrárňach na obrovských priehradách, ale aj v malých elektrárňach pri malých sezónnych vodných tokoch. Pokiaľ ide o ďalšie už spomínané obnoviteľné zdroje (veterná energia, geotermálna energia, slnečná energia), ich využívanie bude len doplnkové, z dôvodu diskontinuity, bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektriny a tepla z obnoviteľných zdrojov.

    Podporovanie používania biopalív v doprave predstavuje krok k širšiemu využívaniu biomasy, čo umožní v budúcnosti rozsiahlejšie zdokonalenie biopalív, pričom sa nevylučujú iné možnosti a najmä možnosť používať elektrolyticky uvoľňovaný vodík.

    Prekážkou zvýšenia energetickej efektívnosti je nedostatok informácií (o nákladoch a dostupnosti nových technológií; o nákladoch na vlastnú spotrebu energie; nedostatočná vyškolenosť technikov v oblasti vhodnej údržby a skutočnosť, že na tieto aspekty ľudstvo dosť neprihliada). Všetko to spôsobuje problémy najmä pri investíciách, ktoré sú často dlhodobé. Investičné rozhodnutia môžu byť tiež ovplyvnené problémom rozdelenia stimulov (napr. medzi majiteľa pozemku, ktorý inštaluje kotle a nájomcu, ktorý platí za kúrenie; alebo ak firemný investičný rozpočet nie je koordinovaný s rozpočtom na energie). Môže dôjsť aj k zavádzajúcim cenám, o čom sa vie, ale trpí nedostatočnú ekonomickú transparentnosť. Technicko-administratívne metrologické prekážky, akými sú nedostatočná normalizácia zariadení a ich súčastí, používajúcich alternatívne energie, sa môže tiež stať prekážkou toho, aby nové energeticky efektívne  technológie mali rýchly dopad na trh. V niektorých prípadoch v minulosti spôsobilo zlyhanie regulácie v monopolných sektoroch nechcené výkyvy spotreby v energetických štruktúrach taríf. Dokonalý regulačný režim a vytvorenie transparentnejších trhových síl pomocou liberalizácie tento problém rieši, ale dopady nevhodných investičných rozhodnutí bude ľudstvo ešte dlhé roky znášať.

    Chronológia degresie ľudstva po naftovom krachu

    Pamäťou civilizovanej spoločnosti sú dejepisci, ktorí zaznamenávajú jednotlivé pre život spoločnosti zásadné udalosti. Výber zaznamenávaných udalostí závisí od subjektívneho pohľadu kronikára. Ak tento sleduje konkrétny zámer, zápis nadobúda odtieň ideológie. Správnosť takéhoto výberu možno overiť len z časového odstupu. Potom sa tomu hovorí dejepis – história. Pokiaľ ide o súpis udalostí, usporiadaných v časovom slede, máme – chronológiu určitého javu. Pre jednoduchosť a aj pre obmedzenie rozsahu článkov redakciou, ktorá sa snaží o to, aby čítanie jednej témy čitateľa neunavilo, zvolím druhú možnosť a neuvediem predpokladanú históriu, vykonštruovanú z dejinám ľudstva známych faktov, ale použijem zásady chronológie, pričom nie je známy čas prežívania Hubbertovho vrcholu, ba možno, že je to práve súčasnosť.

Po 1 až 5 rokoch. Veľká všeobecná regresia v priemyselne vyspelých krajinách sveta, podobná s tou, ktorú zažili Spojené štáty po embargu ropy zo strany štátov ťažiacich prevažnú časť svetovej produkcie ropy, ako Irak a Saudská Arábia – známy OPEC.

    V roku 1973 OPEC zastavil predaj ropy Spojeným štátom na protest proti americkej podpore Izraela v „rámadánovej vojne“, čo sa časovo prekrylo s vtedy ešte nepoznaným Hubbertovým vrcholom v domácej ťažbe. Vtedy sa však nejednalo o celosvetový vrchol v ťažbe. Našli sa iní dodávatelia nafty, ako napr. Venezuela, ktorý deficit nafty eliminovali.

Po 5 až 15 rokoch. Svet sa dostane do veľkej všeobecnej krízy. Zníži sa produkcia výroby, vzrastú rady nezamestnaných a tým celková kúpyschopnosť obyvateľstva, čo spätne zabrzdí produkciu tovaru dennej spotreby. Začne sa prejavovať nedostatok surovín pre priemysel i malovýrobu. Vzrastie armáda nespokojných proletárov, ktorí sa postupne radikalizujú.

Po 15 až 25 rokoch. Na celom svete nastanú spoločenské zmeny. Demokracie sa začnú rúcať a moci sa budú zmocňovať diktátori, využívajúci narastajúcu biedu obyvateľstva. Zopakujú sa udalosti z Európy zo začiatku 20. storočia. Po celom svete vzplanú ohniská revolúcie.

Po 25 až 50 rokoch. Začne sa prejavovať nedostatok potravín a pitnej vody. Diktatúry sa vyostria do vojensko-policajných režimov.

Po 50 až 100 rokoch. Spoločnosť začne pomaly ale nerovnomerne stabilizovať. Bude sa však drasticky líšiť od súčasných vyspelých spoločností. Život sa bude ponášať stredovekému životu. Ľudstvo v štvrtej generácii, po prežití zásadných spoločenských zmien a vojen, počas ktorých sa zničí podstatná časť majetku, rozvráti sa výroba, ťažba surovín a ich spracovanie. Stratí sa možnosť aplikovať vysoko špecializované technológie, zrúti sa informačný systém a dopravná sieť bude musieť začínať na novom princípe, založenom na báze elektrickej energie z jadrových elektrární. Prioritný problém ľudstva: zdroje energie, prejde na problém nedostatku potravín a dostatočne čistej pitnej vody. So zánikom éry ropy zanikne problém odpadu, lebo nastane jednoduchá recyklácia produktov ich úpravou, či opravou, minimálne však poslúži ako materiál na primitívnu výrobu.

    Nedostatok potravín a pitnej vody

    Dostatok potravín, ako sa na prvý pohľad zdá, by mal závisieť od dostatočnej úrodnej plochy a minimálnej živočíšnej výroby, ktorá stačí na produkciu mäsa, mlieka a vajec. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plochy suchej úrodnej pôdy alebo o priestor vodných nádrží, riek a morí, s hojnosťou rýb, mäkkýšov, chalúh a planktónu. Veď ešte v 19. storočí sa na niektorých miestach na Slovensku merala poľnohospodárska pôda podľa toho, koľko statku dokázala produkcia z nej vyživiť. V dnešnej dobe ľudstvo udržuje potrebné výnosy produktov s nutričnou hodnotou dostatočnou pre nehladujúcu časť ľudstva len pomocou techniky, poháňanej prevažne naftou a jej derivátmi. Či už sa jedná o poľnohospodárske stroje, zabezpečujúce výsadbu obilia a plodín, ich hnojenie a ochranu pred škodcami, zber úrody a jej spracovanie, či jej následné sušenie a konzervovanie. Všetky tieto postupy, či na suchej zemi alebo vo vodách sa odohrávajú na vzájomne izolovaných, ba vzhľadom na globálnu distribúciu potravín a ich dodávku k spotrebiteľovi, si vyžadujú prepravu, spojenú s nakládkou a vykládkou pomerne veľkých jednotiek, ktorých tiaž je pre človeka tak veľká, že vyžaduje prepravné a pomocné zariadenia. Pokiaľ nebudú všetky takéto úkony robotifikované, elektrifikované, upravené na úspornú spotrebu a napájané zdrojmi, dostupnými na mieste spotreby poskytovanej energie , pritom schopnými na prevoz, nebude ľudstvo nezávislé od ťažby nafty. Hrozí, že po totálnom výpadku produkcie nafty, bez predchádzajúcej totálnej elektrifikácie, produkcia prostriedkov nutričnej hodnoty skolabuje. Napriek týmto nezvratným a už všeobecne známym faktom, sme svedkami mohutnej kamiónovej prepravy, zriedkavo sa riadiacej úspornosťou pohonných látok. Ekologická, na plynné, kvapalné, ale aj tuhé odpady, ako sa všeobecne vie, priateľská preprava elektrickými vlakmi sa ešte stále ťažko presadzuje!

    Po vyvrcholení ťažobnej krivky ropy ceny umelých hnojív a krmív postupne stúpnu. Následne stúpne cena potravín a to poľnohospodárskeho, či chovateľského pôvodu, alebo pochádzajúcich z rybolovu. Prispeje k tomu zdražený transport a úschova.

    Čistiarne odpadových vôd a obrovská infraštruktúra, zaisťujúca rezerváciu, údržbu a úpravu, ako aj rozvetvenú dodávku pitnej vody, musí byť v predstihu dokonale elektrifikovaná. Len tak sa po vyčerpaní dodávok ropy nezrúti. Bez dostatku čistej vody nie je moderný kultúrny život mysliteľný. Nejedná sa totiž len o uhasenie smädu ľudí, čo denne predstavuje 16 km kubických pitnej vody, ale aj približne také isté množstvo chemicky nezávadnej vody pre potrebu ostatných živočíchov. Ide tu aj o vodu nutnú pre minimálnu hygienu, výrobné procesy, zdravotníctvo, závlahu a očistu v domácnosti a priemysle.

    Nerecyklovateľné odpady

    Dnešná priemyselná výroba v ťažkom strojárenstve, ľahkom priemysle, v potravinárskej a zdravotníckej výrobe, elektrotechnickom a papiernickom priemysle, v mikroelektrotechnike a čo nevidieť aj v nanotechnológiách, produkujú odpad, ktorý sa v prírodných podmienkach len pomaly rozkladá a zo svojej povahy sa ťažko recykluje.

    Sprievodným javom každej ľudskej činnosti je aj odpad kvapalnej a plynnej povahy. Mnohé odpady, najmä organické sú prchavé a tak sa správajú ako odpady plynné. Tieto sa v konečnej fáze väčšinou dostávajú do zemskej atmosféry.

    Uhľovodíky, ktoré produkujú živočíchy pri trávení, sa uvoľňujú tak sporadicky a s ohľadom na priestorové rozloženie ich zdrojov tak difúzne, že sa im i napriek ich nezanedbateľnému množstvu dosiaľ nevenovalo dosť pozornosti na to, aby sa technicky uspokojivo riešil ich záchyt a po centrálnom uskladnení, hoci v kvapalnej podobe, sa využívali. Predbežne sa ľudstvo hrozí len faktu, že dobytok zhoršuje životné podmienky rozširujúc ozónovú dieru. Vhodný tím odborníkov pre živočíšnu výrobu, biológov, chemikov, meteorológov, ako i špecialistov fyzikov, by vyriešením tejto otázky zabil dve muchy jednou ranou: znížil by odliv stratosferického ozónu a súčasne by ušetril zásoby fosílnych palív. Znížila by sa tým celková produkcia oxidu uhličitého. Nútený odklon od nafty ako zdroja energie a prechod na predovšetkým elektrický pohon elektrinou z jadrových elektrární, závažne zníži spaľovaním vytvárané množstvo oxidu uhličitého.

    Nerecyklovateľným odpadom vo všeobecnosti sú látky, obsahujúce vo svojich molekulách nestabilné atómy, známe ako rádioaktívne izotopy. Možno ich len chemicky meniť na iné rádioaktívne látky, tak že zvyšok je vhodnejší na recykláciu, alebo počkať, kým sa rádioaktívny izotop rozpadne. No a to má zmysel len pri krátko a stredne dlho žijúcich nestabilných atómoch. Dnes sa to rieši bezpečným uložením. Izotopy, s polčasom rozpadu do 50 rokov, keďže po 5 polčasoch sa považujú za úplne vymreté, sa ukladajú do krátko, respektíve strednodobých úložísk, ktoré sa budujú pri jadrových elektrárňach. Dlhožijúce rádioaktívne odpady (RAO) sa ukladajú po zriedení ich aktivít, aby pre živé organizmy nespôsobovali letálne ožiarenie, do hlbinných úložísk. Na svete sa dnes pripravujú dve takéto hlbinné úložiská: Vo Francii a druhé v Skalistých horách.

    Objem odpadov produkovaných spoločnosťou neustále narastá, pričom  významné množstvo z nich tvoria nebezpečné odpady. Kvapalný odpad končí ako prímes  spodných litosferických vôd, čo má za následok stratu vodných zdrojov a zvýšené riziká ich znečisťovania chemikáliami a ťažkými kovmi.

    Nerecyklovateľnými sú všetky odpady, ktoré neslúžia ako surovina pre výrobu, alebo zhotovenie nových výrobkov. Niektorí sochári ich v zanedbateľnom množstve používajú na vytváranie bizarných umeleckých výtvorov, ktorých životnosť je dubiózna.

Úplne iná cesta je totálny rozklad molekúl inak nerecyklovateľných odpadových látok pomocou rozbíjania ich molekúl tokmi urýchlených častíc. [8]

    Doslov

    Článok som nepripravil so žiadnymi postrannými úmyslami. Šlo mi len o to, aby sa čitateľ vážne zamyslel nad pertraktovanou problematikou, ktorá nevyhnutne čaká celé ľudstvo v priebehu najbližších storočí. Nie som vizionárom, ale normálnym fyzikom. V práci vychádzam z dnes už preverených faktov, platiacich pre celé ľudstvo, pričom som zvlášť nevydeľoval očakávania najľudnatejších krajín sveta, ktoré reprezentujú prakticky polovicu obyvateľov Zeme. Kumulujú obrovský rastový potenciál. Dnes spotrebujú denne 3200 miliónov litrov ropy, pričom sami z domácich zdrojov získavajú 1200 miliónov litrov. Najväčší svetový producent ropy, Saudská Arábia produkuje denne 1624 miliónov litrov ropy, takže celá jej produkcia by neuspokojila čínsky záujem. Pritom ešte v roku 1990 Čína sama ropu vyvážala.

    Prvý a druhý najväčší svetový odberateľ ropy, USA a Japonsko, sú s Čínou na pokraji ekonomickej vojny. Tona fosílnych palív nahradí 1172,8 litra ropy. Už dnes majú 2/3 územia Číny problém s dodávkou energie. USA, ako sa zdá budú už o 10 rokov dovážať 75% potrebnej energie.

    Článok uvádza podložené fakty. V tejto vypätej situácii je ľudstvo stále nechápavé a energiou bezohľadne hýri. Málokto je ochotný obmedziť svoje pohodlie, kým nepocíti na vlastnej peňaženke zvýšenie cien služieb a spotrebného tovaru s potravinami každého druhu a v garáži s nepojazdným šrotom.

 

    POZNÁMKY:

{1} Parabolická krivka dobre vystihuje geometrické miesto bodov – udalostí či situácií v rovine. [1;2]

{2} Pre SR ide o vyhlášku 706/2002 a zákon 223/2001, kde sú stanovené metódy na určenie prímesí S,Cl, F, Br a Zn ako aj metódy určovania obsahu stopových prvkov As, Ba, Be, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Mo, Ni, Pb, Se, V.

 

    Pramene:

[1] БPOHCTEЙH,  И. H. и CEMEHДЯEB, K. A.:Cpпaвoчник пo мaтeмaтикe, OГИЗ гocтexиздaт  Mocквa, Leинингpaд 1948

[2] KOMÁREK, K. – CHRAPAN, J.: Parabola života, MaF

[3] http://www.dieoff.org/page 224.htm

[4] http://www.dieoff.org/page 14.htm

[5] VANOVIČ, J.: Všeobecná fyzika 4 Atómová fyzika. ALFA/SNTL Bratislava-Praha, 1980, 456 s.

[6] http://abcnews.go.com/sections/SciTech/DieHard/oil_energy_diehard_040211-3.html

[7] http.//www.wri.org/wri/climate/jm_oil_ooo.htmlpage 14.htm

[8] CHRAPAN, J.-HYBLER, P.: Podmienky deštrukcie odpadov ionizujúcim žiarením , MaF 3,4, 2001, ss 36-37 ISBN 80-88682-55

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Môžu zmeniť výsledky volieb. Prieskumy pred voľbami zažívajú hodinu pravdy

Prečítajte si, ako sa orientovať v údajoch agentúr.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo hovoria a čo nehovoria prieskumy

Že informácie ovplyvňujú správanie voličov, nie je žiadna chyba.


Už ste čítali?