Obzretie za letom. Važecká jaskyňa

Autor: František Cudziš | 24.10.2019 o 0:18 | Karma článku: 1,12 | Prečítané:  123x

    Leto 2019 je definitívne minulosťou. Niektorí ho využili na cestovanie do zahraničia, ale aj na Slovensku je množstvo miest, na ktorých sa možno ocitnúť „za hranicami všedných dní“. Jedným takýmto miestom je Važecká jaskyňa.

    O existencii Važeckej jaskyne som vedel už hádam desaťročný.

    Pri dosť častých jazdách s otcom (otec šoféroval zájazdový autobus) cez Čertovicu či Donovaly smerom na Banskú Bystricu, alebo smerom na Žilinu a ďalej, som z diaľky vídaval vchod do nej.

    Keď som sa vozieval popri Važci po ceste I/18, bol na to miesto dobrý výhľad. Ale jej okolie bolo vtedy trochu iné ako dnes.

    V pamäti mi ostal dojem tmavého otvoru v sivom skalnom páse, dosť bokom od dediny, ktorý sa od nej tiahol smerom k Liptovskému Hrádku, so zelenou pokrývkou navrchu skál. Už som si nie istý, koľko tam bolo vtedy trávy a koľko lesa. Najviac ma však fascinoval výrazný nápis z bielych písmen – VAŽECKÁ JASKYŇA - lemujúci v tvare podkovy tmavý vstup do jaskyne.

    Keď som, pri príprave tohto článku, hľadal na internete onen záber, nenašiel som ho.

    Možno by sa našiel vo voľaktorom čísle starých ročníkov časopisu Krásy Slovenska, alebo ho možno majú v obecnom či niekoho súkromnom archíve. A veru, rád by som si takým obrázkom pripomenul tie časy. Lebo to boli aj časy mojej mladosti.

    Nikdy som si však nevytvoril príležitosť Važeckú jaskyňu navštíviť.

     Aj teraz, v dôchodcovskom veku, pomerne dosť často cestujem z Liptovského Mikuláša do Popradu a naspäť, ale už nie autom lež vlakom. Viackrát som si zaumienil, že si - pohľadom z vlaku – pripomeniem dávne spomienky. A bol som prekvapený: z vlaku vchod do Važeckej jaskyne (prakticky) nevidno.

    Možno je to tým, že úroveň železničnej trate je nižšie ako úroveň cesty I/18, ktorú dnes používajú len miestni, pretože diaľková doprava už používa diaľnicu vedúcu z Liptova cez Spiš až do Košíc. Alebo mi vo výhľade na ono miesto bráni porast okolo železničnej trate. A napokon je možné, že inkriminované miesto vždy - zadumaný - jednoducho „prepasiem“.

    Až tohto roka, koncom jari, som si cielene naplánoval návštevu Važeckej jaskyne.

    Na internete stojí:

    „Hovorí sa o nej ako o podzemnom klenote horného Liptova. Ukrytá je vo Važeckom krase v Nízkych Tatrách. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie jaskyne – má len niečo vyše pol kilometra, prekvapí bohatou kvapľovou výzdobou. Nájdete tu totiž stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka.

    Známa je však najmä ako paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa. Bol väčší a ťažší ako dnešný medveď hnedý, ale prevažne bylinožravec. Len zriedka sa živil menšími živočíchmi. Aby ste si pravekú šelmu vedeli predstaviť, v jaskyni sa nachádza jej maketa.“ [1]

    Počas svojho života som navštívil viacero spomedzi (tuším, voľakedy dvanásť) slovenských jaskýň, sprístupnených pre verejnosť. Prvou z nich bola Belianska jaskyňa v Tatranskej Kotline a tam som prvý raz počul pojem „jaskyňa puklinového typu“. Pre Beliansku jaskyňu je charakteristický značný výškový rozdiel, ktorý musí návštevník prekonať počas jej návštevy.

    Keďže som však mal predstavu o blízkom okolí Važeckej jaskyne, tušil som jej puklinový charakter, aj viac-menej horizontálnu orientáciu, kde sa návštevník nenachodí tak veľa po schodoch ako v Belianskej jaskyni. Ale pri kvapľovej výzdobe Važeckej jaskyne som sa zmýlil, keď som predpokladal, že bude asi nevýrazná, ba až „chudobná“.

    Pozrel som si dopredu zábery zvnútra jaskyne na internete – a bol som príjemne prekvapený. Preto, hoci som nepočítal, že by sa mi mohli podariť podobne pekné zábery, vzal som si so sebou na prehliadku jaskyne fotoaparát. (Poplatok za fotografovanie: 7 eur.) 

    Napokon sme použili na fotografovanie smartfón s dokonalejším fotoaparátom ako je môj.

    Do Važca sme pricestovali osobným vlakom. Zo staničky, ktorá pôsobí dosť rozpačitým dojmom, možno dôjsť k jaskyni skratkami, na ktoré vás miestni radi napravia, peši za cca 20 – 25 minút.

    Cesta vedie cez lavičku ponad Biely Váh (prameniaci na južných svahoch vysokotatranského Kriváňa, 2495 m n.m.), popri evanjelickom kostole.  

    Takto má návštevník hádam najlepšiu možnosť všimnúť si neklamné známky prosperity obce, plynúcej z cestovného ruchu. Važec má z tohto hľadiska veľmi dobrú strategickú polohu – v doline medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, na pomedzí Liptova a Spiša, na polceste medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Nečudo teda, že tam vyrástli všelijaké vilky.

    Cestou k jaskyni sme sa zastavili aj v útulnej kaviarničke, dobre zásobenej aj širokým sortimentom suvenírov.

    Odtiaľ už nebolo k jaskyni ďaleko.

    Prišli sme tam v dostatočnom časovom predstihu pred posledným vstupom do jaskyne (o 14.hod., pre obdobia február – máj a september – november). V ten deň nebolo ideálne počasie, a to sa možno odrazilo na návštevnosti. V tom čase sme tam videli okrem nás dokopy troch návštevníkov.  

    Prehliadka  priestorov Važeckej jaskyne naplnila moje očakávania, ktoré som nadobudol z obrázkov na internete. Je síce menšia ako iné (známe mi) slovenské jaskyne, miestami dosť nízka, no aj tak s bohatou jaskynnou výzdobou.

    Podľa slov sprievodkyne, viaceré jej priestory boli pôvodne zanesené naplaveninami s hrúbkou až 5 m. Pri ich odstraňovaní speleológovia narazili na množstvo zvieracích kostí, medzi nimi aj na kosti medveďa jaskynného. Na príhodnom mieste ich teda vystavili aj pre návštevníkov Važeckej jaskyne.

   O celkovej kráse jaskynných priestorov svedčia aj tieto najvydarenejšie zábery. –

    Na záver pripájam najzákladnejšie oficiálne údaje o Važeckej jaskyni. [2]

    Poloha jaskyne. Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m.

    Prístup k jaskyni. Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne.

    Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra. Podľa F. Havránka, ktorý si v roku 1922 jaskyňu prenajal od važeckého urbáru, bola provizórne sprístupnená už v roku 1928. Úradný výmer povoľujúci sprístupnenie jaskyne pre verejnosť je z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavil F. Havránek a členovia Speleologického klubu v Brne (O. Ondroušek, E. Coufalík, J. Balák a R. Kunc) v roku 1952. Po rekonštrukcii prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia je jaskyňa v prevádzke od roku 1954. Do bočnej chodby za Galériou prenikli prieskumníci Turistu, n. p., v rokoch 1962 – 1963 a jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš v rokoch 1988 – 1989. Sprístupnených je 235 m , prevýšenie 5 metrov, 88 schodov. Doba trvania prehliadky asi 25 minút.

    Prírodné pomery. Jaskyňa je vytvorená v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu bývalými ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu. Dosahuje dĺžku 530 m. Na viacerých miestach pôvodné riečne modelované chodby sú pozmenené rútením najmä pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov.

    Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

    Teplota vzduchu je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Vstupné časti jaskyne sú počas roka ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, ktoré sa v zime prejavujú mrazovým zvetrávaním vápencov.

    Važecká jaskyňa predstavuje významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea. Jedná sa o najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil výskyt niekoľkých druhov netopierov.

 

 

    Pramene:

 

[1] Važecká jaskyňa

Di Važec · Ultimo aggiornamento: circa 6 anni fa · Foto scattate presso Važec

[2] http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/vazecka/

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Môžu zmeniť výsledky volieb. Prieskumy pred voľbami zažívajú hodinu pravdy

Prečítajte si, ako sa orientovať v údajoch agentúr.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Čo hovoria a čo nehovoria prieskumy

Že informácie ovplyvňujú správanie voličov, nie je žiadna chyba.


Už ste čítali?