Prof. Aurel Stodola a odkaz jeho diela pre Slovensko

Autor: František Cudziš | 4.2.2020 o 0:07 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  142x

Minulý rok sme na Slovensku oslavovali 160. výročie narodenia významného rodáka z Lipt. Mikuláša prof. Aurela Stodolu. Ťažiskové boli májové oslavy, ale rôzne sprievodné akcie sa konali na rôznych miestach Slovenska celý rok 2019.

    18. júna 2019 sa uskutočnila zakladajúca schôdza Spoločnosti Aurela Stodolu (SAS). Prebehla priamo v priestore novozriadenej muzeálnej expozície Pracovňa prof. Aurela Stodolu v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. [1] (17. januára t.r. prišlo z Ministerstva vnútra SR potvrdenie o registrácii SAS spolu s informáciou o pridelení IČO.)

    2. decembra 2019 sa na pôde Strojníckej fakulty STU v Bratislave uskutočnilo slávnostné vyvrcholenie osláv 160. výročia narodenia prof. Aurela Stodolu. Uskutočnilo sa na pôde Strojníckej fakulty aj zo symbolického hľadiska. Jednak z úcty ku pamiatke tohto vedca ako fyzika, technika, zakladateľa teórie parných a plynových turbín. Jednak preto, že na Strojníckej fakulte je vo vestibule bronzová busta Aurela Stodolu a najväčšia aula na STU nesie meno Aula Aurela Stodolu. [2]

    Najnovšie 4. februára, Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností usporiada v Dome ZSVTS na Koceľovej ul. č. 15 v Bratislave prednášku Ing. M. Šuvadu (od 15:30 hod.) na tému „Hodnoty, ktoré vytvoril Prof. Aurel Stodola vo Švajčiarsku. Jeho odkaz pre vysoké školy, vedu a výskumu na Slovensku“. [3]

     Ja osobne som sa minulý rok v máji zúčastnil osláv 160. výročia narodenia Aurela Stodolu na Technickej univerzite v Košiciach [4], [5], v Bratislave (SPP, SOPK) [6], [7], aj v jeho rodnom Liptovskom Mikuláši.  

    V [7] sa nachádza pasáž „Ako vidím odkaz prof. Aurela Stodolu ja“. Teraz chcem jej obsah doplniť o zopár ešte nezverejnených myšlienok k veci.

    Aurel Stodola bol vo svojej dobe bezpochyby veľkou osobnosťou. Svoje dielo postupne vytvoril na všeobecný prospech, časť z neho (možno) aj napriek zmiešaným pocitom (ak nie hnusu) z toho, čo dokázali „adresáti toho všeobecného prospechu“ postvárať v priebehu (najmä) 1. svetovej vojny, tzv. „Veľkej“, pretože konca 2. svetovej vojny sa už nedožil.

    Nikto si nemôže vyberať dobu, do ktorej sa narodí, ale (ak má to šťastie) môže sa rozhodnúť, ako čas svojho žitia využije. Prof. Aurel Stodola sa ho snažil využiť na otvorenie cesty k veľkovýkonovým zdrojom mechanickej energie, akými sú parné a plynové turbíny.

    Tieto agregáty dnes využívame na pohon generátorov elektrickej energie, ktorú dnes mnohí – aj na Slovensku – považujú za samozrejmú vec. Preto sa nerozpakujú plytvať energiou aj prostredníctvom takých sprostostí ako, napríklad, používaním elektrickej - zubnej kefky! Kefka vibruje a rozum pritom vegetuje. Je úplne zbytočné vnucovať mu informácie, kto bol Aurel Stodola alebo, trebárs, vizionár Nicola Tesla, ktorý vytvoril všetky základné technické prostriedky pre výrobu, prenos a využívanie striedavého elektrického prúdu.

    Osobne si myslím, že predstavitelia ľudstva tohto rangu konali svoje dielo motivovaní záujmom o nepoznané. Odmenou im bolo, keď sa im podarilo pochopiť niečo nové, nepoznané. Vedeli, že pokrok neustrnie. Nezakladali si preto na pochybnej sláve a nestarali sa o to, či „im bude ľudstvo vďačné“ a či po smrti na nich nezabudne. Je predsa zrejmé, že od hlupáka sa človek nedočká uznania ani za života ani po smrti. Rozumnému sa však taký človek pripomína všetkým, čo má len trochu spoločné s jeho odkazom.

    Nemôžem to tvrdiť s istotou. Ani pri Aurelovi Stodolovi ani pri nikom jemu rovnom. Ak však zostanem v rovine predpokladov, nie som zrejme ďaleko od pravdy, ak poviem, že – napríklad – (aj) Aurel Stodola by sa dnes snažil ísť vo vede a technike ešte ďalej.

    Hoci by sa určite divil niektorým vymoženostiam dnešnej doby, rozhodne by neprehliadol ani jej nebezpečenstvá: povážlivé znečisťovanie životného prostredia, prejavujúce sa vážne príznaky klimatických zmien, rapídne sa zmenšujúce zdroje surovín a energie, v konečnom dôsledku - totálna neschopnosť globálnej spoločnosti žiť v rovnováhe s prírodou, t.j. trvalo udržateľným spôsobom života.

    Všetky tieto problémy nevznikli zo dňa na deň, ale začali sa črtať už oveľa skôr a postupne sa zväčšujú, všade, aj na Slovensku. Aurel Stodola by nás iste nabádal, aby sme neotáľali a začali s ich riešením. Nie tým si najlepšie uctíme jeho pamiatku jednotlivca, že budeme o ňom „básniť“ ako o veľkom človeku a o „našom“ veľkom Slovákovi. Ale tým, že prakticky nadviažeme na jeho dielo, napravíme, čo sa medzičasom (od jeho smrti) „pokazilo“, a dokážeme, že sme sa odvtedy pozdvihli aj ako národ.       

    Taký nejaký by bol asi odkaz Aurela Stodolu pre súčasné Slovensko.

     Ale realizovať ho nebude vonkoncom jednoduché. V priebehu prirodzeného historického vývoja vedy a techniky, sprvu praktické poznatky (remeselníkov) predbiehali teoretické zovšeobecnenia vzdelancov, neskôr sa náskok praxe pred vedou postupne znižoval. Aj dnes však ešte často platí, že vo vede i v technike je isté len to, čo je experimentálne overené alebo odskúšané.

    Nikdy som sa netajil svojím názorom, že v základoch vedy ešte stále pretrvávajú isté omyly a k vzdelaným ľuďom neprechovávam automatickú dôveru, ale často na nich hľadím (bez urážky) ako na „učených nevedomcov a nevedomých učencov“. A mám pre to dobrý dôvod.

    Napríklad, už v júni 2006 som napísal článok „Pacyklový stroj môže zachrániť civilizáciu pre naše deti“ [8], v ktorom som vo všeobecnosti popísal nevyhnutné podmienky pre funkčný princíp tzv. pacyklového stroja. Tento stroj by mal premieňať teplo (pri ľubovoľnej teplote) na užitočnú prácu. V tom zmysle sa síce jedná o stroj s prívlastkom „tepelný“, ale nie je to klasický vratný stroj. Pre svoju činnosť, napríklad, nepotrebuje chladič.

    Ak si nejaký vedátor myslí, že sa aj naň vzťahujú všeobecne uznávané termodynamické predstavy, jednoducho sa mýli. Keď som občas, pri „gúglovaní“ natrafil na prihlúple komentáre (z pera ženy) na margo pacyklového stroja, iba som si pomyslel: Ty ani nemusíš byť blondína; to tvoja (akože) šedá kôra mozgová má nádych do blond. A nevzrušoval som sa.

    Pacyklový stroj by sa ideálne hodil na riešenie stupňujúcich sa aktuálnych klimatických zmien, spôsobených prostým faktom, že do ovzdušia sa dostáva čoraz viac tepelnej energie. Teplé ovzdušie predstavuje pre pacyklový stroj všadeprítomný prirodzený zdroj energie. Niečo podobné sa snažil umelo vytvoriť - vo forme globálneho elektromagnetického poľa – Nicola Tesla. Tesla by musel na udržiavanie tohto všeobecne dostupného poľa vynakladať energiu, ktorej využiteľnosť by bola mizivá. Ale so všadeprítomným teplom podobné problémy nie sú. Naviac, masívne odoberanie tepelnej energie zo zemskej atmosféry veľkým množstvom pacyklových strojov by postupne tlmilo globálne klimatické zmeny a šetrilo fosílne zdroje nie na energetické ale chemické využitie.

    Myšlienku pacyklového stroja prakticky nikto nebral vážne. Odvtedy uplynulo takmer štrnásť rokov, globálne sa vyťažilo a spotrebovalo cca 420 miliárd barelov ropy, zintenzívnili sa problémy, ktoré sa vtedy (azda) považovali ešte za únosné.

    Aj od smrti Aurela Stodolu uplynulo tých štrnásť rokov naviac. Koľko ďalších rokov bude ešte musieť uplynúť, aby vznikol seriózny záujem o jeho duchovný odkaz? On vynikol, pretože sa nebál novátorských prístupov. Ak by sme naozaj chceli nadviazať na odkaz jeho diela – a takto si najlepšie uctiť jeho pamiatku – nesmieme sa novátorských myšlienok a prístupov báť ani my.

    

    

    Pramene:

 

[1] https://cudzis.blog.sme.sk/c/511425/spolocnost-aurela-stodolu.html

[2] https://www.sjf.stuba.sk/sk/diani-na-fakulte/slavnostne-vyvrcholenie-oslav-160.-vyrocia-narodenia-prof.-aurela-stodolu-na-sjf-stu.html?page_id=6300

[3] www.zsvts.sk

[4] https://cudzis.blog.sme.sk/c/508736/svk-skore-a-einstein-vs-a-stodola-96-19-i.html

[5] https://cudzis.blog.sme.sk/c/508742/svk-skore-albert-einstein-vs-aurel-stodola-96-19-ii.html

[6] https://cudzis.blog.sme.sk/c/509146/oslava-160-vyrocia-narodenia-aurela-stodolu-v-bratislave-9-5-2019-i.html

[7] https://cudzis.blog.sme.sk/c/509704/oslava-160-vyrocia-narodenia-aurela-stodolu-v-bratislave-ii.html

[8] http://proatom.luksoft.cz/view.php?cisloclanku=2006060401

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Aj Fica verejne podporili niektorí členovia predsedníctva, bez boja sa nevzdá

Peter Pellegrini v utorok Roberta Fica vyzval, aby položil funkciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini ešte nemá silu na poriadne buchnutie po stole

Pellegrini má zatiaľ menšiu podporu ako Fico.


Už ste čítali?