K napísaniu tohto článku ma primälo dnešné sledovanie podvečerného programu TA3, kde dominovali dve témy: 1. najnovšie hygienické opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu, vrátane riešení niektorých ekonomických dopadov tejto nemilej situácie; 2. problematika školskej výučby, realizovanej v domácich podmienkach všeobecne i s prihliadnutím na domáce vzdelávanie v prostredí tzv. marginalizovaných skupín.
K prvej téme sa vyjadroval aj premiér Matovič. Osobne si myslím, že sa v „koronokampani“ angažuje nadmieru a že takýto štýl práce nemôže dlho vydržať bez toho, aby sa zanedlho nevyčerpal fyzicky i psychicky. Slovensko však potrebuje v tejto dobe premiéra, rovnako rázne sa venujúceho aj riadeniu všetkých ostatných oblastí na poli jeho pôsobnosti. Voči rôznym prejavom hyenizmu, ktoré už boli na margo koronavírusu viackrát verejne konštatované, žiadne všeobecné apely typu „musíme sa všetci zomknúť a zjednotiť, aby sme prekonali...“ jednoducho nepomôžu.
K druhej téme sa snažil bodro vyjadrovať novopečený minister školstva, podporovaný skupinou ľudí, ktorí jednotlivo referovali o čiastkových úlohách, ktoré bude treba splniť. Najviac vo mne zarezonovali slová mladého učiteľa (?) – azda mi prepáči, že som si nezapamätal jeho meno – o hierarchickom usporiadaní rezortu školstva. Minister „tam hore“ niečo prikáže, učitelia „tam dole“ to pretlmočia rodičom v podobe odporúčaní, ako by (v terajšej karanténnej situácii) mali pôsobiť na svoje školopovinné ratolesti.
SME-tiari ma (svojho času) „posekali“ za myšlienky v článku [1]. Súc si vedomý faktu, že dovoliť si vravieť pravdu je prepych, za ktorý sa platí v každej dobe, predsa opäť vyjadrím svoj názor, že ohľadom domáceho vzdelávania v prostredí marginalizovaných skupín som skeptický.
V [1] som napísal:
Racionálne uvažujúci ľudia, ktorí sú schopní trochu predvídať, nemôžu nevidieť, že naskrze neprispôsobivá časť Rómov takýmto činom vlastne pracuje na svojom zániku v budúcnosti.
V prípade vážnych ekonomických otrasov, a to v globálnom merítku, o ktorých som si istý, že raz prídu, sa totiž títo ľahkovážni ľudia, prakticky bez akýchkoľvek živobytných rezerv, prví stanú obeťou radikálnych zmien. Žiaden idealizmus tam už potom nepomôže.
Odvtedy prešlo len sotva čosi vyše dvoch rokov, a moje slová (nie že by som mal z toho radosť) sa pomaly ale isto začínajú napĺňať. Nie, zatiaľ ešte nie sú na programe dňa vážne ekonomické otrasy. Viacerých odborníkov som počul len konštatovať, že pandémia koronavírusu – zo svojej biologickej podstaty – síce nemá povahu ekonomickej krízy, zato má potenciál takúto krízu privodiť. Ekonomickí experti už dávnejšie poukazujú na rôzne varovné príznaky príchodu ekonomickej krízy, ktorá, v podmienkach kapitalisticky riadenej trhovej ekonomiky – založenej na ekonomických cykloch – beztak raz príde. No marginalizované skupiny obyvateľstva si už teraz nevedia sami pomôcť.
No, to som len tak trochu odbočil.
Rovnako povážlivé je, že – aj keby sa všetky dietky na Slovensku učili priam excelentne – v budúcnosti im to môže byť užitočné asi tak ako mŕtvemu zimník, ak sa nezmení spôsob výučby a neprestanú sa učiť aj niektoré vyslovené sprostosti.
Vo svojich článkoch, najmä v tých kde som uvažoval o súdnom „Opičom procese na slovenský spôsob“, som už dávnejšie ilustroval, o čo mi asi ide, na príklade prvého Keplerovho zákona. Učitelia žiakom vtĺkajú do mysle, že „planéty našej slnečnej sústavy sa pohybujú PO ELIPTICKÝCH dráhach OKOLO Slnka, nachádzajúceho sa v jej centre“. Síce je to „sprostosť ako rampa“, reálne naskrze nemožná vec, ale vo vedomí ľudí je táto hlúposť hlboko zafixovaná. Keď verejne prehlásim, že to nie je pravda (hovorím tomu „čúrať proti akademickému vetru“), nazerajú na mňa ako na idiota. – Spamätaj sa! Veď aj v dokumentárnych programoch o vesmíre, je naša slnečná sústava zobrazovaná presne takto (ako nejaký púťový kolotoč) a rovnako tak aj všade na internete.
Ak by chcel pán minister Grӧhling, čo len v tomto jednom, urobiť nápravu, asi bude mať ťažké „pořízeníčko“ so svojimi podriadenými. Ministerské šimle, aj v rezorte školstva (nie to ešte vedy a výskumu), si vedia v podobných prípadoch hravo poradiť.
Keď som ja osobne podal podnet na ministerstvo školstva, aby zariadili v danej veci patričnú nápravu, nepárali sa s ním a „odpálkovali“ ho (rozumej: postúpili na vybavenie) Štátnemu pedagogickému ústavu. Odtiaľ mi prišlo vyrozumenie, že aby som sa obrátil som svojím podnetom na SAV; jednať so SAV oni nie sú kompetentní. A basta!
Takto sa (zrejme dodnes) „žije“ na ministerstvách. – Dve inštitúcie, v rámci jedného a toho istého rezortu, (vraj) nie sú partnermi do odbornej diskusie! Akú šancu teda, na seriózne jednanie so SAV, mám ja ako súkromná osoba?
Pritom som logicky očakával odpoveď na svoj podnet, adresovaný ministerstvu školstva, od ministerstva školstva, ktoré si – (teoreticky) v prípade potreby – mohlo vyžiadať, ako podklady svojej odpovede, postoje i Štátneho pedagogického ústavu i SAV. Ale pre kohosi na ministerstve školstva bolo jednoduchšie zbaviť sa „domŕzača“ tým spôsobom, že ho nasmeruje na donkichotský „boj s veternými mlynmi“. Nemám žiadne ilúzie o tom, že na rôznych slovenských ministerstvách sú mnohí takí, čo si svoj plat jednoducho „odsedia“ na teplej úradníckej stoličke. (Tí, na ktorých sa tento môj názor nevzťahuje, mi určite prepáčia.)
Prečo túto historku vôbec spomínam?
Nuž preto. –
Uvedený príklad je, svojím spôsobom, len taká „prkotina“. Síce všeobecná predstava (a doslova viera) ľudí je, že planéty naozaj obiehajú okolo Slnka, ale tento (školou vnútený) „omyl“ nemá vážne následky. Dôkazom toho sú všetky vydarené kozmické projekty, ktoré sa doteraz uskutočnili.
Iné naučené „múdrosti“ však môžu (a aj majú) závažné dôsledky, teraz síce netušené, ale je len otázkou času, kedy sa nám vypomstia. Preto dosť často píšem (parafrázujúc Mikuláša Kuzánskeho, 1401 - 1464) o vzdelaných ľuďoch ako o „učených nevedomcoch a nevedomých učencoch“.
Je pravda, že absolvovali rôzne odborné školy a majú mnoho odborných poznatkov. Sú „učení“, a to im umožňuje vykonávať príslušnú profesiu alebo zastávať dôležitý spoločenský post. To ale vonkoncom neznamená, že už „pojedli všetku múdrosť“. Z hľadiska ešte neznámych faktov, sú stale „nevedomcami“. Verbálne to niektorí aj uznávajú, ale v praxi sa chovajú presne naopak. Na základe čiastkových poznatkov, bez dostatočného nadhľadu nad danou problematikou, predčasne formulujú nedokonalé teórie. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby tieto teórie potom bezohľadne nepresadzovali v diskusii so svojimi oponentmi. História vedy a techniky je plná príkladov tohto druhu.
Faktickým dôsledkom uvedeného konania je, že zotrvávanie na chybných predstavách bráni pokroku. Pritom, bránenie pokroku môže byť motivované rôzne. Od obyčajnej ješitnosti vedátorov až po cynizmus (prvotných) kapitalistov, ktorí v praxi zistili, že maximálny zisk sa dosahuje pri výrobe tovarov v najprimitívnejších podmienkach.
Ak si určitá historická doba nežiada nové myšlienky, lebo život plynie viac-menej bezproblémovo aj bez nich, uvažované bránenie pokroku býva viac-menej skryté a fakticky sa neprejavuje. Celkom inak je to v prípadoch, keď je potreba nových myšlienok veľmi naliehavá. Vtedy už naozaj záleží na tom, či sú tie potrebné nové myšlienky vôbec naporúdzi, aké sú a aká „ideologická sešlosť“ proti nim stojí.
J.Bergier a L.Pauwels, napríklad, vo svojom diele „Ráno kúzelníkov“, napísali, že vede 19. storočia sa podarilo vytvoriť negatívnu mytológiu, vylúčiť akúkoľvek stopu neznáma (nie len) z človeka a zahnať sebemenšie podozrenie nejakého tajomstva. Ja hovorím: Toto bolo dielo „učených nevedomcov“.
Vynálezci výbušných motorov vtedy strácali odvahu a pokúšali sa dokázať, že elektrické stroje sú len formami perpetua mobile. Bola to doba veľkých osamelých vynálezcov, ktorí sa búrili a boli prenasledovaní. Heinrich Hertz (1851 - 1894) písal obchodnej komore v Drážďanoch, že je nutné odrádzať od výskumu prenosu Hertzových vĺn, lebo nie je možná žiadna ich praktická aplikácia. Experti Napoleona III. dokazovali, že Grammovo (Zénobe Gramme, 1826 – 1901) sa nikdy nebude točiť. Učené akadémie sa nevyrušovali kvôli prvým automobilom, ponorkám a riaditeľným vzducholodiam alebo kvôli Edisonovmu (Thomas Alva Edison, 1847 – 1931) elektrickému svetlu.
Existuje jedna nesmrteľná stránka. Je to správa o prijatí fonografu v parížskej Akadémii vied: Sotvaže stroj vydal niekoľko slov, doživotný sekretár sa vrhol na podvodníka a zovrel mu hrdlo železnou päsťou. Tak, a vidíte! – hovoril svojim kolegom. Ibaže, k všeobecnému údivu, fonograf vydával zvuky ďalej.
Odvtedy to nie je až tak dávno.
Veda a technika v 20. storočí tiež urobila zopár prelomových objavov. Ale objektívne zhodnotenie ich skutočného významu je v istých prípadoch otázne. Tým chcem povedať, že – podľa môjho názoru – niektoré zásadné zovšeobecnenia faktov prírodovednej povahy boli urobené unáhlene a nedomyslene. Tak sa stalo, že „učení nevedomci“ (netvrdím, že úmyselne) vystavali určité bariéry, brániace pokroku, ktorý by sa nám teraz zišiel – najmä v technike.
Veda a technika v 21. storočí pokročila predovšetkým v dvoch oblastiach: v počítačových technológiách a v makromolekulárnej biológii. Obe oblasti prinášajú technologickým spoločnostiam rozprávkové zisky. Na druhej strane sa zhoršuje situácia ohľadom zdrojov energie (vrátane výroby potravín) a rôznych priemyselných surovín, vrátane pitnej vody. Globálna populácia exponenciálne narastá a kvalita životného prostredia povážlivo klesá. To všetko má dopad na celosvetovú ekonomiku, ktorú rozhodne nečakajú ružové časy, ak sa niečo v tomto globálnom trende podstatne nezmení.
Ešte len (akože) naberáme dych na boj proti klimatickým zmenám a už zažívame špecifický druh krízy z titulu pandémie koronavírusu, ktorá určite nebude posledná. A čo bude, až nastane skutočná, nefalšovaná celosvetová ekonomická kríza, ktorá sa nedá donekonečna odsúvať podvodmi s tlačením ničím nekrytých peňazí, a to v tak masívnom rozsahu, že sa rozumnému človeku tají dych?!
Prečo čitateľa všetkými týmito litániami obťažujem?
Pred týždňom som sledoval na TA3 reláciu Téma dňa. Tam zaznelo konštatovanie, že už dnes má mnoho (psychicky labilnejších) ľudí obavy z problémov, očakávaných v blízkej budúcnosti, na ktoré nám „zadělala“ terajšia koronavírusová pandémia.
Poslal som teda do TA3 e-mail, že ja by som mal k tomu aj pozitívnu správu, ktorú by bolo zahodno zverejniť – prečo nie aj v tomto, hojne sledovanom masmédiu. Ale e-mail zostal bez odpovede; keby boli odpísali čo len - „bozaj nás v riť“! Nechápte to, ako že si sťažujem. Voľakde som počul, že i v USA je taká „kultúra“, že aj žiadna odpoveď je odpoveď (nie je o vec záujem).
Na ďalší deň sa v Téme dňa začali pretriasať možné ekonomické dopady koronavirovej pandémie na slovenskú ekonomiku. Poklesne výroba, vzrastie nezamestnanosť... Čo urobíme?
Poslal som teda – konkrétnejší – e-mail jednému z novopečených ministrov, že by som mal jeden konkrétny návrh. Síce mi odpovedal, ale nie tak, ako by sa (z takého postu) žiadalo.
V iránskej rozprávke „Najlepší priateľ“, ktorá nevedno kedy vznikla, ale zrejme to bolo dosť dávno. A už vtedy do nej rozprávkar zapracoval nadčasovú múdrosť, keď v jednej pasáži hovorí:
„Máš na sebe rozodrané rúcho, ale nosíš ho ako kráľ. Tvoja reč je rečou človeka, ktorý je navyknutý, že ho iní poslúchajú. Oči máš zamyslené a priame, oči človeka, ktorý rozkazuje. Tvoje spôsoby sú zdvorilé, spôsoby človeka, ktorý sa stýka s mnohými ľuďmi a musí dávať pozor na každého, či je veľký alebo malý.“
Nuž, veru tak. Ak je niekto „hore“, mal by dávať pozor na každého, či je „veľký“ alebo „malý“.
Ale – odkedy pamätám - na Slovensku je to tak, že tu sa nepočúva, ČO sa hovorí, ale predovšetkým sa pozerá na to, KTO hovorí. Ak si „malý“, načo ťa počúvať – veď ťa ani nevidno! Ale, ak si „veľký“, treba sa zamyslieť, „kto za tebou (prípadne) stojí“.
No, nie len na Slovensku platí, že žiadnemu človeku s nadobudnutím funkcie rozum automaticky nepribudne. Ak áno, nuž len postupne, s pribúdajúcimi skúsenosťami. Zodpovednosť za výkon funkcie však prichádza okamžite. Na to mnohý populista v politike ani nepomyslí.
Čo som chcel vlastne povedať?
V podstate toto. –
Už dnes odborníci predpokladajú, že terajšia pandémia koronavírusu bude mať (vo všeobecnosti) nezanedbateľný ekonomický dopad.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na jednu výnimočnú možnosť, ako by sa dal tento ekonomický dopad na slovenskú spoločnosť stlmiť.
Pred rokmi som pracoval, v amatérskych podmienkach, na konštrukčnom vývoji funkčného modelu stroja s jedinečnou schopnosťou – premieňať (akékoľvek) tzv. odpadové teplo na mechanickú prácu a následne na produkciu elektrickej energie. S krátkodobou finančnou podporou jednej firmy, som pritom získal veľmi sľubné výsledky. Dokonalejší model, vyrobený na profesionálnej úrovni, som už nemohol zostrojiť, pretože daná firma sa rozhodla nepokračovať v spolupráci (mala napätú finančnú situáciu). Projekt sa zastavil.
Dnes nastáva správna doba v tomto projekte pokračovať, pretože – pre svoju jednoduchosť - by sa tento stroj mohol na Slovensku vyrábať. Ako výrobok slovenskej proveniencie, s vysokým exportným potenciálom, a tiež aj ako veľmi významný prostriedok v boji proti klimatickým zmenám. V oblasti malých a stredných výkonov, by predstavoval vhodný výrobný program pre malé a stredne veľké – kooperujúce - strojárske firmy; v jednej z nich by sa výrobok finalizoval. Ekonomický prínos tejto výroby by napomáhal sanovať v štátnom rozpočte (očakávané) straty z najrôznejších príčin, okrem toho - v ekologickej oblasti – by Slovensko získalo z tohto dôvodu nezanedbateľnú prestíž v rámci celej EÚ.
V skutočnosti však ide ešte o oveľa viac.
Využitie funkčného princípu zmieneného stroja otvára principiálne nové technické odvetvie výroby jednotlivých modifikácií stroja, a to podľa množstva nízkopotenciálového tepla (do 100°C), ktoré je k dispozícií v jeho bezprostrednom okolí (obsiahnuté napr. aj v okolitom vzduchu) všade na svete. Tu sa teda jedná o podobný prínos pre vedu a techniku, ako je to v prípade informačných technológií alebo v prípade dnešných možností makromolekulárnej biológie. A tieto nové možnosti môžu zachovať – alebo napr. nahradiť (teraz) stratené – hmotné bohatstvo všetkých národov. Ide totiž o to, že zúžitkovanie energie, ktorá je doteraz považovaná za nevyužiteľnú, podstatne zlacní cenu elektrickej energie a tým sa stanú ekonomicky využiteľnými aj chudobnejšie náleziská rôznych užitočných surovín. Aj týmto sa vytvorí ďalší časový priestor na hľadanie uspokojivého riešenia na trvalo udržateľný život, ktoré dnes – napriek všetkému pokroku vo vede a technika – ešte stále ľudstvo nemá, takže mu hrozia v budúcnosti vážne existenčné problémy.
Jednoznačne najväčšie využitie by mal tento stroj v energetike, pretože by takto mohol zhodnotiť veľkú časť odpadového tepla z atómových i klasických tepelných elektrární. Ale – v menšom prevedení – by mohol zabezpečovať aj energiu pre jednotlivé rodinné domy, resp. pre stavby, ktoré ani nie sú napojené na el. sieť (napr. chaty v prírode a iné stavby na odľahlejších miestach). Našiel by uplatnenie aj v doprave.
Nikola Tesla (1856 - 1943) sa snažil vyvinúť bezdrôtový systém distribuovania elektrickej energie (vyrobenej s veľkými stratami), z centrálneho zdroja na ľubovoľné miesto, prostredníctvom elektromagnetického poľa. Bol to (technicky i ekonomicky) nereálny projekt, predovšetkým z dôvodu absurdne nízkej účinnosti prenosu.
Mnou navrhovaný stroj by prosto čerpal energiu zo svojho bezprostredného okolia vo forme tepla. Tepelná kapacita vzduchu je relatívne malá, ale, ak vezmeme do úvahy samovoľné prúdenie vzduchu a časový faktor, v mnohých prípadoch to môže byť dostačujúci zdroj (elektrickej) energie.
Na prvý pohľad sa môžu tieto tvrdenia zdať neseriózne a fantastické. Očakávam, že sa hneď nájdu rôzni „rozumbradovia“, ktorí budú argumentovať „klasickými“ fyzikálnymi poznatkami. Bolo by rozumnejšie, keby si najprv uvedomili, že chcú hovoriť do vecí, o ktorých nemajú najmenšiu praktickú predstavu. Čím mi môžu oponovať? – Poznatkami, ktoré vyčítali z odbornej literatúry a ktoré si osvojili. Ja, naproti tomu, argumentujem novým funkčným princípom, ktorý je založený len na umnom využití už známych a dobre overených poznatkov. Na tej strane žiaden problém nie je. Naviac, už som mal možnosť čiastočne sa presvedčiť, že to bude fungovať, aj akým spôsobom. Nie som tak ješitný, aby som - pre chvíľkové zviditeľnenie sa - zosmiešnil svoje meno nadosmrti. Veľmi dobre rozumiem, o čom hovorím, lebo som roky na tom pracoval. Najprv som si urobil analýzu historického vývoja tepelných motorov z technického hľadiska, aby som vôbec mohol pochopiť, kadiaľ (a či ešte vôbec) môže logicky pokračovať cesta k strojom nového druhu.
Teoretizujúci mudrlanti – podľa mňa – tento aspekt (zrejme) podcenili, keď aproximovali isté svoje predpoklady (na základe známych a dobre overených poznatkov) aj na oblasti, kde strácajú svoj pôvodný význam.
Od zverejnenia tejto zásadnej informácie očakávam, že sa ozve firma, ktorá by sa ujala pokračovania projektu. Jeho konkrétne výsledky môžu byť známe už ku koncu roka 2020. Hoci to môže pomôcť mnohým ľuďom na Slovensku, opakovane sa mi ukazuje, že možno ľahšie bolo vypracovať a čiastočne preveriť spomínaný projekt, ako „pretlačiť“ informáciu o tom do sledovaných masmédií.
Keď sledujem v televízii, ako veľmi sa p. Matovič angažuje v aktuálnom boji proti koronavírusu na Slovensku, mám z toho zmiešané pocity. S odznením tejto kampane sa na jeho aktivity veľmi rýchlo zabudne, takže, tvárou v tvár jej ekonomickým dopadom na obyčajných ľudí, sa sotva od nich dočká vďaky. Je ľahko možné, že zanedlho zaznie aj volanie po predčasných voľbách, kde už OĽANO podobný volebný úspech ako teraz nedosiahne.
Pramene:
[1] https://cudzis.blog.sme.sk/c/473999/ako-to-vidim-ja-od-demandic-ku-krasnej-horke.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
