reklama

Ad.: Marian Nanias – Svet po koronavíruse. III.

Nakoniec chcem upozorniť verejnosť na možnosť napraviť škody z koronavírusovej pandémie pomocou tzv. pacyklového stroja, predstavujúceho účinný technický prostriedok nie len na obnovu, no aj na vylepšenie „sveta po koronavíruse.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

 Blog SME je v súčasnosti priam zavalený všemožnými úvahami veľkého počtu blogerov na aktuálnu tému koronavírusovej pandémie. Súdiac podľa toho, čo som sa zamladi učil v škole, pokúša ma označiť ich za viac-menej bežné slohové práce na „príležitostnú“ tému, ktoré by som nechcel jednotlivo komentovať ani oceňovať. Najmenším „spoločným (obsahovým) menovateľom“ mnohých z nich sú stále dookola tie isté frázy a klišé, (pravdepodobne) prevzaté jeden od druhého.

 Pán Nanias však vyslovil vo svojom článku [1] dve (myslím si) originálne myšlienky, ktoré ma oslovili najviac zo všetkého a s ktorými sa plne stotožňujem. -

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Toto tisícročie nepotrebuje lídrov, ktorí sa trasú o svoju stoličku a najdôležitejšie sú pre nich popularity na Facebooku, či Twitteri. Potrebujeme lídrov so zdravým rozumom a so schopnosťou konštruovania a presadenia nových pozitívnych vízií pre ľudstvo, vízií a riešení, ktoré tu ešte neboli.“

 O potrebe nevyhnutných inovatívnych zmien v rôznych oblastiach hospodárskeho a spoločenského života sa na Slovensku „básní“ už niekoľko rokov. Už pred koronavírusovou pandémiou politici deklarovali, že už si neželáme, aby Slovensko naďalej ostávalo (len) „montážnou dielňou Európy“, že potrebujeme naštartovať Priemysel 04, že je najvyšší čas realizovať dôkladnú reformu školstva a že slovenské zdravotníctvo treba prebrať z mrákot, do ktorého stavu ho priviedli cynickí „nenažranci“ ... blá, blá, blá! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Jedným slovom – Slovensko potrebuje zmenu! Doteraz však nikto, o konkrétnych spôsoboch ako ju úspešne realizovať, nenadškrtol absolútne nič. 

 Pre celý svet je najvyšší čas uskutočniť nevyhnutné zmeny k lepšiemu. To sa však nepodarí dovtedy, kým nebudú v kurze také fenomény ako RACIONALITA a NÁROČNOSŤ. Budeme to musieť považovať za samozrejmosť, byť nároční - radoví občania - nielen voči sebe navzájom, ale predovšetkým na všetkých svojich zákonne vyvolených zástupcov, aby ich raz navždy prešla chuť na arogantnú svojvôľu. Aj v tom sa prejaví naša vlastná racionalita.

 Zmena prišla s tohtoročnými parlamentnými voľbami, no nie tá očakávaná voličmi, ale zhodou okolností tá, ktorú nastolila pandémia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Už dnes je zrejmé, že jej dôsledky budú pre občanov nepríjemné v každom ohľade. Naviac sa ukazuje, že podobne je to všade v Európe, ba aj za „Veľkou mlákou“.

 Prečo to? – Čo také, pre tieto chvíle podstatné, majú všetky pandémiou postihnuté krajiny spoločné?

 Nebudem sa okúňať, a rovno poviem svoj vlastný názor. –

 Skoro všetky do jednej majú „nemohúcich“ vedúcich politikov. Nie, nechcem teraz tvrdiť, že sú všetci (vyslovení) babráci či neschopní zvládať kompetencie, nadobudnuté (aj) pomocou svojho bezbrehého populizmu. Naopak, verím tomu, že každý z nich čomusi skutočne rozumie (minimálne vo svojej „civilnej“ profesii). To je však málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Naozaj je to málo, najmä v dobe podobnej našej dnešnej. Riešiť problémy takých mimoriadnych časov, si vyžaduje mimoriadnych lídrov – rozumej: lídrov s osvedčenými schopnosťami!

 Aby nedošlo k nedorozumeniu, nemám teraz na mysli žiadneho konkrétneho politika, do ktorého by som sa chcel navážať. Teraz mi leží na srdci čosi dôležitejšie. 

 Profesionálne pôsobenie v každej jednej odbornosti je, všade na svete, v každej racionálne založenej spoločnosti, podmienené osvedčením o nadobudnutej (požadovanej) kvalifikácii. Na výkon volenej (najmä politickej) funkcie sa však toto osvedčené pravidlo akosi nevzťahuje. Tu stačí, aby bol kandidát zvolený a už je to dostatočný dôvod – trebárs aj na to, aby sa stal cap - v záhrade záhradníkom!

 Veď obyčajný zdravý rozum stačí na to, uvedomiť si, že na kvalitný výkon - aj politickej funkcie - treba najprv dôkladnú prípravu. Napríklad, ako si mnohí ešte pamätáme, na výkon funkcie ministra vnútra kedysi celkom stačila kvalifikácia „učiteľ telocviku“ alebo, trebárs, do kresla ministerstva školstva – koľko pochybných „človákov“ tam bolo dosadených?!

 Prečo musia mať špeciálnu prípravu kariérni diplomati?

 Aby nerobili hanbu svojmu štátu a aby vedeli obratne obhajovať štátne záujmy v zahraničí! Nuž, prečo neplatí, resp. nemusí platiť „doma“ to isté? Snáď preto, že „doma“ sa hamba ľahšie skryje, či aj pre niečo iné. (Asi skôr pre to druhé – aj do politiky možno nanominovať „biele kone“.) 

 Ak naozaj chceme na Slovensku dosiahnuť markantnú zmenu, musíme – v prvom rade - vytvoriť taký systém riadenia štátu, ktorý umožní vykonávať všetky najvyššie štátne funkcie len naslovzatým odborníkom. Tí by mali, ešte pred volebnou kandidatúrou na (dopredu deklarovanú) funkciu, najprv osvedčiť svoju odbornú prípravu, a nie len to, ale aj svoju morálnu bezúhonnosť, dokázateľnú svojím dovtedajším životom. Argument, že veď sa oni, po voľbách, s funkciami nejako podelia, v dnešnom modernom svete už neobstojí – presnejšie povedané, nemal by obstáť.

 Iba takto nastavený systém poskytne občanom seriózne ZÁRUKY, že ich základné politické právo - volebné právo – nebude zneužité vo voľbách, o ktorých dnes podaktorí s úškrnom hovoria, že „keby boli demokratické, už dávno by boli zrušené (resp. zakázané)“. 

 Ale aj toto samo osebe ešte nestačí na dosiahnutie cieľa – byť občanom štátu, v ktorom sa oplatí žiť. Ekonomika tohto štátu by mala byť tak vyspelá, aby mal každý občan štátu – okrem formálne deklarovanej politickej – aj slobodu ekonomickú.

 Všetci politici, nie len naši slovenskí, však pri odpovediach na otázku, ako taký stav v súčasnosti dosiahnuť, len habkajú. Že vraj, doba po pandémii koronavírusu prinesie, okrem toho zlého, aj (nejaké) nové príležitosti... blá, blá, blá.

 Aké konkrétne príležitosti? A akým spôsobom ich chceme uchopiť skôr, ako sa slovenská „ekonomika montážnej dielne“ – „položí“? To sa od („neprofesionálnych“, náhodných) politikov sotva dozvieme.Koľko bije, pochopíme až z reality, ktorá nastane ako zákonitý dôsledok istých príčin, a vtedy už môže byť (až veľmi) neskoro.

 Ja osobne, kam sa pozriem, všade vidím, že pracovných príležitostí je dosť a dosť. Ibaže kapitalistický model sa pričinil o nastavenie v mysliach ľudí, že jednoducho nie sú ochotní pracovať „za hocijakú mzdu“, a to (asi) až do času, kým nebudú odkázaní na štátnu podporu, napríklad, v podobe jednej porcie polievky denne, aby vôbec prežili („starozákonným Jozefom predpovedaných sedem rokov neúrody“). 

 Napríklad, bolo by nám načim čo najskôr obnoviť potravinovú sebestačnosť štátu. Už len v tom sa skrýva robota pre veľmi mnohých, na roky. Ako starší občan, ešte mám hmlisté spomienky, ako ťažko sa budovali povojnové základy socialistického poľnohospodárstva. Nebolo to bez obetí, násilná kolektivizácia priniesla mnohým aj utrpenie a nespravodlivosť. Niečo podobné však už možno tušiť aj po odznení koronavírusovej pandémie.

 Pri tejto obnove poľnohospodárstva, trebárs aj na súkromnej báze, by sa – verím a dúfam – uplatnilo aj isté percento osadníkov. Najmä, ak by sa presťahovali aj s rodinami z chatrčí do maringotiek, bytov kontajnerového typu alebo do iného dôstojného typu ubytovania, pásli na určenom mieste stáda kráv alebo oviec, z ktorých by niektoré pokojne mohli byť ich vlastné.

 Slovensko však pamätá aj časy vlastných veľkých priemyselných podnikov. A opäť sa núka možnosť – pre mnohých nečakaná ako ten koronavírus – obnoviť slovenskú priemyselnú výrobu. Možnosť, obnoviť ju na báze menších strojárskych firiem, s perspektívnym výrobným programom slovenskej preveniencie (s vysokým exportným potenciálom), a iných, s nimi kooperujúcich firiem. Výroba by mohla byť plošne rozložená po celom Slovensku, aby sa žiaden slovenský región nemusel potýkať s problémom nezamestnanosti a aby si už nikto kto by nechcel nemusel hľadať prácu v zahraničí.

 Onen výrobný program, túto jedinečnú príležitosť na pretvorenie Slovenska k lepšiemu, môže predstavovať výroba tzv. pacyklového stroja, na ktorý sa (zatiaľ márne) snažím upútať pozornosť verejnosti. Doteraz som sa snažil o tomto perspektívnom pláne informovať rôzne osobnosti, o ktorých som predpokladal, že – už z titulu svojej funkcie alebo prestížneho spoločenského postavenia – prejavia (aspoň nejaký) záujem.

 Oslovil som, napríklad, dvoch podpredsedov vlády (R. Sulík, V. Remišová), predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, kohosi z bratislavského Volkswagenu a tiež jedného projektového manažéra zo Slovenských elektrární, a.s.

 Možno ma pochopíte. Už roky som na dôchodku, mentalitou som individualista, pomerne málo sa stýkam s cudzími ľuďmi, facebooku sa snažím vyhýbať ako čert svätenej vode, nepoznám cudzie jazyky. Webové stránky (zahraničných) výrobných podnikov na Slovensku často neuvádzajú kontakt na vedúcich pracovníkov. Skôr sú riešené prednostne pre komerčný styk s verejnosťou (napr. Volkswagen). Adresoval som teda svoj e-mail do bratislavského Volkswagenu prvému pracovníkovi so slovenským priezviskom, ktoré som tam našiel – v nádeji, že azda má toľko „chochmesu“, že to postúpi ako zaujímavú informáciu na patričné miesta. Ale nič, e-mail ostal bez odpovede.

 Celkom iná šaráda bola v súvislosti so SEAS. Slovenské elektrárne majú talianske vedenie. Síce som našiel kontakt na riaditeľa, ale – komunikovať s Talianom by mi asi robilo problémy. Pod jeho portrétom, s uvedeným menom, figurovali kontakty na dvanásť projektových manažérov. Vzal som to rovno skraja. Pán manažér zareagoval, osobne sme sa stretli, zdanlivo sa zaujímal o spoluprácu na projekte pacyklového stroja... Časom som však pochopil, že mal záujem iba o konkrétne údaje technického charakteru a že ma asi zavádzal v snahe primäť ma, aby som ich vystatovačne „vyklopil“. Ale ja som bol opatrný. Napokon sa odmlčal a bolo. 

 Minister hospodárstva Sulík ma, svojho času – v úplne inej záležitosti - pozval na obed v reštaurácii KOGO, na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Dokonca urobil naše spoločné selfie. Keď sme sa rozchádzali, jeden náhodný zahraničný turista sa nás snažil po anglicky upozorniť na to, že ktosi z námestia nás, na terase onej reštaurácie, fotografoval. Sulík však len mávol rukou, že to nevadí. Sedeli sme spolu na verejnom mieste, a nekuli sme žiadne pikle, tak čo.

 Prípadným atakom v diskusii, na spôsob, že si zas (asi najskôr) vymýšľam, možno predíde zverejnenie spomenutého záberu. Pánu Sulíkovi to azda nebude vadiť.

Pri spoločnom obede na terase reštaurácie KOGO v Bratislave.
Pri spoločnom obede na terase reštaurácie KOGO v Bratislave. (zdroj: Richard Sulík (selfie).)

 Tentoraz mi však odpovedal na môj e-mail, s predmetom pacyklový stroj, iba celkom stručne, dvomi vetami.

 Od ostatných oslovených neprišlo, ako zvyknú hovoriť niektorí (medzi nimi aj ja), ani len „bozaj ma v riť“.

 Vlastne sa tomu ani nečudujem. Už dávno som sa kdesi stretol so sentenciou, že „ľudia (a politici zvlášť) sa začnú správať rozumne až vtedy, keď vyčerpajú všetky ostatné možnosti“.

 Dovtedy to ostáva na mne. Vyskúšam teda oznámiť aj na tomto blogu, že – ako súkromná osoba - hľadán firmu, ktorá by prejavila seriózny záujem dokončiť konštrukčný vývoj funkčného modelu pacyklového stroja. Získala by tak prednostné právo vyrábať druh(y) pacyklového stroja podľa vlastného výberu, t.j. dlhodobo perspektíivny výrobný program s vysokým exportným potenciálom.

  Predpokladám, že výsledky základných meraní prevedených na plne funkčnom modeli budú dostatočným základom pre počítačové modelovanie konkrétnych modifikácií pacyklového stroja, čím sa konštrukčný vývoj nielen urýchli ale aj zlacní. Pri patričnom nasadení, možno by mohol byť skončený do konca tohto roka. 

 Keď bude už naozaj tiecť našim štátnikom do topánok, možno si aj oni (veľmi rýchlo) spomenú, že majú kdesi v talóne (najskôr na dne štátnej kasy) ešte zopár zvyšných eurofondových eur, ktoré budú tiež ochotní obetovať na podporu urýchlenia tohto projektu do zdarného konca.

 Z konštrukčného hľadiska, výroba mechanickej časti pacyklového stroja malých a stredných výkonov bude, v prevažnej miere, založená na kompletizácii plechových dielcov, resp. výliskov z vhodného tvrdeného plastu, ďalej z oceľových hriadeľov a valivých ložísk. Elektrické príslušenstvo pacyklového stroja môžu dodávať špecializovaní subdodávatelia. Výroba strojov s veľkým výkonom bude technologicky trochu iná, určite sa jej radi ujmú väčšie strojárenské podniky.

 Dovolím si ešte krátku poznámku na záver.

 Ako racionálny človek, domýšľam sa veľmi nerád. Ale – vzhľadom na obsah ostatného článku pána Naniasa [2] – by som dvakrát netipoval, že sa ním rozhodol osobne ma podporiť v mojej snahe, a to poukázaním na výnimočný príklad, dokazujúci, že inteligencia nie je vyhradená len pre košiar, kde prím nevyhnutne predstavuje „učená nevedomosť a nevedomá učenosť“. Ak je to naozaj tak, veľmi pekne vám, pán Nanias, za túto morálnu podporu ďakujem. (Ak by som sa mýlil, akoby som nič nebol povedal.) Závažnosť mojich tvrdení by mala byť dostatočným dôvodom, aby sa chýr o nich šíril Slovenskom ako víchor. A nie len po Slovensku, ale celou Európou, lebo v podstate sme všetci Európania v rovnakej kaši. Ale ja si nerobím ilúzie. Nie som naivný. Ľudská hlúposť a zadubenosť naozaj nemá konca. Preto som stále pripravený na to, že – napríklad - kým budú aj samotní SME-tiari tak dôsledne „dusiť“ moje blogové texty – budem nútený, ešte asi veľmi dlho, bezúspešne „čúrať proti akademickému vetru“. Ja sa ale neočúram. A že sa moču vyhnú aj oni, z toho budú mať - prd.

 Ja si veľmi dobre uvedomujem, ako krajne nepravdepodobne vyznievajú niektoré moje tvrdenia. Jedných rozčuľuje a iných zas privádza do úžasu moja „bohorovnosť", s akou ich opakujem stále dookola. Ja však - na rozdiel od nich - viem, o čom hovorím, nuž sa nečudujte, že na nich trvám. Je však medzi nimi jeden podstatný rozdiel. Mnohí ma považujú za debila kvôli teórii kozmodriftu. Ale, čo sa jej obsahu týka, je to len výsostne teoretická koncepcia, ktorá nemá bezprostredné praktické využitie. Ale funkčný princíp pacyklového stroja je myšlienka, na ktorej praktické využitie „už včera bolo neskoro". O to aktuálnejšia je dnes - v čase koronavírusovej pandémie, so všetkými jej očakávanými nepríjemnými dôsledkami.

 Toto si viacerí z mnou oslovených zrejme neuvedomili, preto aj s ľahkým srdcom hrubo podcenili potencionálny význam mojich informácií o pacyklovom stroji. To však nikoho neospravedlňuje. A, ak sa niekomu niečo nepáči - môžte vedieť, že aj mne.

 Ja mám, aj teraz, stále na pamäti slová mojej nebohej svokry: „Silnému nepomáhaj a múdremu neraď!" Nech vám teda pánboh pomáha! Budete to všetci potrebovať. A nijaká Greta vám z tejto šlamastiky nepomôže. To už skôr fun rádio, so svojou jedinečnou akciou pre svojich verných poslucháčov -„Zarábaj ušami!". 

 Pramene:

[1] https://nanias.blog.sme.sk/c/533306/svet-po-coronaviruse-2-priklad-z-jadrovej-energetiky.html

[2] https://nanias.blog.sme.sk/c/533577/jadrova-energia-neznamy-spolutvorca-vodikovej-bomby.html

 Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

František Cudziš

František Cudziš

Bloger 
  • Počet článkov:  372
  •  | 
  • Páči sa:  122x

Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu