Ako to vidím ja: Koronavírus. Ako ďalej?

Autor: František Cudziš | 22.4.2020 o 9:21 | Karma článku: 5,64 | Prečítané:  176x

    Karanténny večer, 21.4.t.r., ozvláštnila diskusná relácia v TV Markíza na tému „Koronavírus. Ako ďalej?“. S hviezdnym obsadením účinkujúcich. Ale, úprimne povedané, ich odpovede na otázku „ako ďalej?“ mňa osobne neuspokojili.

    Ak nerátam moderátorov relácie, diskutovali len „zdravotníci“ a „ekonómovia“. Diskusii predchádzal dokonale remeselne spracovaný úvodný šot z dielne pána H. Krejču, ktorý zaváňal až akýmsi neurčitým pátosom – spolu to zvládneme!. Druhoplánovo to bol azda zároveň pokus poďakovať občanom za ich zodpovedný prístup k pandémii a dodržiavaniu aktuálnych vládnych nariadení.

    Osobne si myslím, že televízni diváci boli najviac zvedaví na erudované predpovede, ako sa bude vyvíjať slovenská ekonomika po odznení koronavírusovej pandémie. Odpovede ekonómov – exministra financií Ivana Mikloša, terajšieho ministra financií Eduarda Hegera a terajšieho ministra hospodárstva a podpredsedu vlády Richarda Sulíka sa odvolávali na skutočnosť, že to závisí od viacerých neznámych.

    Dovolím si teda urobiť (nie odbornú expertízu, ale len) subjektívne „blogerské“ zhrnutie problému. –

    Posudzovanej problematike dominujú dva aspekty – medicínsky a ekonomický. Najprv sa však pozrime na najzákladnejšie súvislosti, ktoré s nimi súvisia.

    Dejiny ľudstva sa principiálne odvíjali tak, že ľudia až donedávna žili v (nútenej) rovnováhe s okolitou prírodou. Mohli si dovoliť len toľko, koľko im príroda dopriala a museli riešiť výzvy, pred ktoré ich príroda postavila. Tie výzvy predstavovali faktory biologickej povahy (napr. úroda rôznych plodín, choroby a epidémie) i nebiologickej povahy (rôzne prírodné katastrofy: suchá, záplavy, zemetrasenia, výbuchy sopiek a pod.).

    Človek sa pritom neustále snažil vymaniť z dosahu týchto faktorov, ktoré decimovali celkovú populáciu a znižovali kvalitu života preživších. Principiálnym riešením bolo, eliminovať ich technickými prostriedkami, ku ktorým sa dopracoval na základe remeselnej skúsenosti a neskôr i vedeckých poznatkov. Človek sa teda postupne vymanil z (bezprostrednej závislosti od) prírody, vytvárajúc si pre seba - pomocou technických prostriedkov - čiastočne umelý svet. Získal tak vhodnejšiu pozíciu pre ďalší pokrok. Preto je najpodstatnejším prívlastkom našej dnešnej civilizácie prívlastok technická.

    Pretože človek vyšiel z prírody, azda sa nikdy celkom nevymaní z jej lona. Ak by chcel ostať žiť výlučne v umelom „technickom svete“, bol by to vlastne jeho koniec.

    Aj pre dnešok je teda zákonité, že životné prostredie, umelo vytvorené technickými prostriedkami, je organický prepojené so živou prírodou, v ktorej naďalej pôsobí prírodný evolučný vývoj rôznych súputnikov človeka, o ktorých koexistencii neraz ani netuší. Koronavírus Covid 19 je toho príkladom.

    Koronavírus dnes svojím pôsobením nezasiahol len biologickú podstatu človeka, jeho zdravie, ale narušil aj niektoré vzťahy v človekom umelo vytvorenom svete. O akých vzťahoch to hovorím? No, neporušiteľné fyzikálne a chemické zákony to určite nebudú.

    Jedná sa predovšetkým o ekonomické vzťahy.

    A čo je príznačné pre (globálnu) ekonomiku? -

    Môžem ju prirovnať ku kolotoču, v zmysle púťovej atrakcie. Základom kolotoča sú prvky technickej povahy, nevyhnutné na to, aby mohol uspokojivo plniť svoju funkciu. Musí mať agregát, ktorý ho podľa potreby roztočí. Musí mať pevnú kostru a všetko ostatné príslušenstvo, potrebné na bezpečnú prevádzku. Okrem toho, je na ňom spústa ozdôb, ktoré lákajú previezť sa – s prísľubom dokonalého zážitku z jazdy.

    Tie ozdoby, nie sú pre kolotoč dôležité z (neopomenuteľného) technického hľadiska, ale sú veľmi dôležité z ekonomického hľadiska. Ekonomické prostredie vytvárajú vzťahy rôznej povahy. Z hľadiska výroby a spotreby platí, že spotrebovať možno len to, čo bolo (skutočne) vyrobené. Z hľadiska ponuky a dopytu je situácia principiálne iná, lebo dopyt ovplyvňujú také pojmy – virtuálnej povahy – ako je, napríklad, „očakávanie“ kupca, že marketingové „sľuby“ predajcu budú do bodky pravdivé. Vrcholným ekonomickým fenoménom virtuálnej povahy je „špekulácia“ (napr. na obchodnej burze).

    Ekonomické špekulácie často rozhodujú o vzniku alebo zániku (aj veľmi veľkého) virtuálneho bohatstva, založeného len na splnených či nesplnených očakávaniach špekulantov. Z hľadiska objektívnych hodnôt (reprezentovaných tovarmi a službami) výsledok špekulácií nič nemení, akurát tak ich prerozdelenie medzi nových vlastníkov. "V globále" sa môže jednať až o tisíce miliárd dolárov, eur, libier ... - vyberte si.      

    Koronavírus Covid 19, obrazne povedané, dosiahol aj na tento kolotoč (rozumej: ovplyvnil celosvetovú ekonomiku). Pretože to nikto nečakal, začali sa diať „čudné veci“. Napríklad s cenou ropy WTI (druh ropy West Texas Intermediate), ktorá sa dostala (aj keď len nakrátko) až do záporných čísel!

    Takáto absurdita sa vôbec nemusela stať. Ale stala sa – celkom zákonite. Je dôsledkom vývoja obchodovania s ropou za niekoľko posledných desaťročí. Už prvá a druhá ropná kríza v 70-tych rokoch 20. storočia predznamenala stupňovanie problémov v obchodovaní s ropou, ktorej ložiská nie sú na Zemi rozložené rovnomerne. Spomenuté krízy vznikli na základe (oprávnených) požiadaviek producentov ropy na jej vyššiu cenu. To sa nehodilo do karát vyspelým krajinám. Ekonomická úspešnosť ich priemyslu (aj ich životná úroveň) bola závislá jednak od dodávok ropy, a tiež aj od jej ceny. Napriek ich odporu bol trend nárastu svetových cien ropy logický a časom sa presadil.

    Vyhľadávanie nových ložísk ropy prinášalo čoraz horšie výsledky. Viacero nasledujúcich rozhodnutí, so zásadným významom pre budúcu ťažbu ropy, bolo urobených v očakávaní tzv. ropného vrcholu (oil peak), na základe záverov Hubbertovej teórie, predpokladajúcej vývoj ťažby ropy charakterizovaný (prakticky symetrickou) zvonovitou krivkou. (Ja odhadujem, že ropný vrchol už nastal - okolo roku 2010 - ale vývoj ťažby ropy sa bude viac podobať Gaussovej krivke rozdelenia pravdepodobnosti. Ropný vrchol by tak nahrádzalo podstatne širšie, mierne naklonené vrcholové plató, predovšetkým z dôvodu exploatácie tzv. ropných bridlíc, s čím Hubbert azda nepočítal. Možno aj preto sa dosiahnutie ropného vrcholu ešte prakticky neprejavilo.)   

    Ekonomicky slabšie ropné spoločnosti sa zachraňovali pred krachom fúziami s ropnými spoločnosťami, majúcimi väčšie finančné rezervy. Mnohé z nich však následne redukovali aj svoju materiálno-technickú základňu. Potrebné vybavenie pre pokračujúci (nákladný) geologický prieskum, a tiež pre predpokladaný útlm spracovania ropy na finálne produkty. Redukcia sa dotkla, medzi iným, aj počtu veľkokapacitných ropných zásobníkov. Vyradené z prevádzky nenahrádzala stavba nových v dostatočnej miere. A práve tie dnes chýbajú.

    Preto producenti ropy prikročili k platbe za odber ropy, akoby sa jednalo o platbu za odvoz a likvidáciu – odpadu!

    Pôsobenie ekonomických vzťahov, ktoré ľudstvo v oblasti výroby a obchodu vytvorilo, je neúprosné najmä v situáciach, ktoré nikto nepredvídal.

    Pôsobenie koronavírusu Covid 19 na zložitý systém ekonomických vzťahov kdekoľvek na svete – teda aj na Slovensku – možno prirovnať k následkom príletu kozmického žiarenia do zemskej atmosféry. V dôsledku interakcií s atómami v nej obsiahnutých plynov vznikajú spŕšky rôznych (vysokoenergetických) častíc, ktoré prenikajú ďalej k zemskému povrchu a spôsobujú ďalšie deje.

    Prvým dôležitým dôsledkom koronavírusovej pandémie je obmedzenie (či až zastavenie) výroby rôznych druhov tovaru, vyradenie desaťtisícov ľudí z ich zamestnania a tým aj zníženie ich príjmov. Na druhej strane, spotreba – predovšetkým potravín a dezinfekčných prostriedkov – pokračuje. Je to možné len na úkor skladových zásob tovarov, nerealizovaných v predkoronavírusovom období.   

    Ľudia v nútenej karanténe majú na výber z dvoch principiálnych možností: alebo si zachovajú predošlú úroveň spotreby, a to na úkor svojich finančných rezerv, alebo začnú šetriť. Ak však nenastane podstatná zmena situácie, je len otázkou času, kedy sa ich životná úroveň dlhodobo zníži.

    Masmédiá vytrvalo a demagogicky vytrubujú – vydržme, sme všetci na jednej lodi. To je síce pravda, ale nie celkom.

    Obrazne, sme všetci na jednej lodi, ale nie na jednej palube.

    Kým majetní schudobnejú, už teraz chudobní – skapú.

    Vedú sa reči o tom, že je len otázkou času, kedy vznikne účinný liek proti koronavírusu Covid 19. Môže to byť pravda, ale zas je tu to ale!  

    Onen liek môže vyriešiť zdravotné, nie však ekonomické problémy človeka, ktoré ho postihli v dôsledku pandémie koronavírusu. Principiálne sa môže stať, že uzdravení ľudia zakrátko zomrú „na chudobu“. Aby táto situácia nenastala, na jej zamedzenie je potrebný nejaký iný prostriedok, v umelo vytvorenom prostredí najskôr technickej povahy.

    Nič z toho všetkého v televíznej diskusii (v podstate) neodznelo. Ivan Mikloš len (tuším opakovane) vyslovil prognózu, že svet po pandémii bude chudobnejší.

    Všetky reči o tom, že táto novovzniknutá situácia zároveň môže priniesť aj nové ekonomické príležitosti, sú len z núdze cnosť. V podstate neznamenajú nič viac ako blá-blá-blá. Aspoň dovtedy, kým niekto nenavrhne niečo konkrétne. To už počúvame roky, že ekonomiku Slovenska treba inovovať. Ale, keď treba vysloviť konkrétnu víziu, všetci politici svorne držia bobríka mlčania.

    Paradoxne, nedlho pred touto televíznou diskusiou, som v nejakom spravodajstve začul ministra hospodárstva hovoriť o akejsi iniciatíve IT-čkárov, ktorí sa rozhodli zriadiť webovú stránku, kde môžu ľudia prihlásiť svoje návrhy na riešenie tejto ošemetnej situácie. Vyhodnotená by mala byť (už) na budúci týždeň v utorok. V duchu som sa zasmial, spomenúc si na príslovie „práca chvatná – málo platná“. Pritom to oznámil človek, ktorý len nedávno predtým laxne odmietol informáciu o bezkonkurenčne najlepšom návrhu z tých, ktoré chce dnes hľadať.   

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Už žiadne zľavy. Pietro Filipi hovorí o podvode na zákazníkoch

Česká značka nasleduje lídrov luxusnej módy.

Barcelona je na dne. Spomína najhorší nákup v dejinách

Barcelonu zrazil k zemi jej najdrahší hráč.


Už ste čítali?