V článku „Poézia sychravého predjesenného dňa“ som opísal svoje postrehy ohľadom slimákov slizniakov i slimákov s ulitou, a tiež prvé príznaky príchodu jesene na opadnutom lístí zo stromov.
Prešli tri dni a desiateho septembra už bola situácia s počasím úplne iná. Za predošlé dva dni sa vyčasilo aj oteplilo. Aj desiateho bolo slnečno, ale s príchodom poludnia sa začal na Liptove ohlasovať aj rýchly prechod studeného frontu a zákonite sa ochladilo. Predpoveď počasia na internete (SME.sk) pre oblasť Liptovského Mikuláša hlásila minimálnu nočnú teplotu 9 °C a maximálnu dennú teplotu 21 °C. Ale to len zrejme na slnečných miestach, pretože pocitová teplota mala byť iba 11 °C.
Bližší opis počasia hlásal toto:
Zrána bude polojasno, dažďové prehánky. Poobede oblačno. Denná teplota sa bude pohybovať v rozmedzí 12 až 20 °C. Pocitová denná teplota okolo 7 °C. Nočné teploty budú dosahovať 9 až 11 °C, priemerne 10 °C. Bude fúkať premenlivý severný vietor rýchlosťou 4 až 7 km/h, nárazovo 11 km/h.
Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky
A opäť som kráčal, tým istým chodníkom z mesta domov, na Podbreziny. Po slizniakoch a dážďovkách na chodníku neostal ani šľak.
Neviem, ako sa to stáva, ale aj tentoraz som postrehol niečo nezvyčajné, mimoriadne. – Na samom okraji asfaltového chodníka, pri obrubníku, za ktorým sa zelená ešte vždy sviežo zelená tráva, nehybne sedela vážka. Lež nie hocijaká. Vážku takých rozmerov som nikde na Slovensku ešte v živote nevidel, aspoň sa nepamätám. Azda preto, hoci značne splývala so sivým asfaltom, najmä jej priesvitné blanité krídla, som si ju vôbec všimol.
Najprv som si myslel, že hádam uhynula, keď takto strnulo sedí na asfalte. Ale, keď som do nej trochu ťukol, nepatrne sa pohýbala. Hneď ma napadlo, že je asi skrehnutá a teraz sa snaží - pomocou tepla od tmavého asfaltu - znova nabrať potrebnú životnú silu. Pravdepodobne ju zaskočilo relatívne prudké ochladenie.
Pôvodne zrejme lietala niekde poblíž vody. Váh je vzdialený od toho miesta vzdušnou čiarou sotva pol kilometra. Keď sa však ochladilo (boli tri hodiny popoludní), zrejme intuitívne zamierila do teplejších miest. A je známa vec, že mestá – plné betónu a asfaltu – predstavujú v krajine pomyselné ostrovy s teplotou o 2 °C a viac vyššou od okolitej prírody. To by vysvetľovalo, prečo sa ocitla na opísanom mieste.
Cítil som nutkanie zdokumentovať túto zaujímavosť aj obrazom, ale znova som nemal pri sebe lepší fotoaparát ako ten v mojom lacnom mobile nokia. Snažil som sa teda urobiť, aj s takým „vercajchom“, čo možno najlepšie zábery. A pobral som sa ďalej, ponechajúc vážku svojmu osudu. Príroda už rozhodne, čo sa s ňou má stať, a aj sa stane. Vedel som, že noc bude ešte chladnejšia.
A napadol ma tiež spôsob, ako pomerne presne zdokumentovať jej rozmery. Zo samotného záberu nemožno určiť objektívnu veľkosť snímaného objektu. Mal som však pri sebe vrecúško hygienických papierových vreckoviek, a to mi poskytlo určitú mierku. Čo aj bolo načaté a trochu pokrčené, dodatočne som mohol doma zmerať jeho rozmery a podľa nich odhadnúť (resp. dosť presne stanoviť) skutočnú veľkosť vážky.
Pretože som spočiatku nevedel, nakoľko je vážka chladom skrehnutá a letu neschopná, obával som sa, aby mi náhodou neodletela preč ešte pred fotografovaním. Aby som ju teda nevyplašil, položil som balíček s vreckovkami opatrne obďaleč. Ale dodatočne sa ukázalo, že som sa obával zbytočne.
No sotva som prešiel päťdesiat metrov, napadlo ma, že by boli zábery onej vážky ďaleko kontrastnejšie, keby som ju mohol odfotografovať na vhodnejšom podklade, ako keď sedí na asfalte, s ktorým jej najmä krídla dobre že celkom nesplývajú. Nemal som poruke nič vhodné za tým účelom, iba plagát, s ktorým som v meste „propagoval (projekt pacyklového stroja, ako taký sám vojak v poli“ – pozri [1], pozn. autora). A jeho zadná, nepopísaná strana mohla zámyslu prospieť.
Vrátil som sa teda k vážke a po chvíli opatrného dobiedzania do nej, aby som jej neublížil, sa mi podarilo primäť ju presunúť sa z asfaltu na papier. Vo vhodnej vzdialenosti som umiestnil onen balíček hygienických vreckoviek, ktorý umožnil určiť jej objektívnu veľkosť. Doma som pomocou pravítka zistil, že dĺžka balíčka je 11 cm. Podľa toho mala vážka trup dlhý okolo 10 cm. Ako vidno zo záberov na bielom podklade, rozpätie jej krídel je minimálne také veľké ako jej trup, t.j. tiež okolo 10 cm. Kto by chcel uprednostniť pred odhadom väčšiu presnosť, môže premerať a určiť tie rozmery aj sám.
Po opätovnom fotografovaní som sa ju rozhodol premiestniť z miesta na chodníku, ktoré si na odpočinok sama vybrala, hoci vystavená účinkom severného vánku (v tomto bola meteorologická predpoveď tiež presná) na opačnú stranu chodníka, a síce na kraj cesty, k päte obrubníka, ktorého výška mohla vážku jednak viac chrániť pred vetrom a jednak tam mohla užívať sálanie zbytkov tepla nie len z asfaltu zospodu, ale aj od obrubníka zboku.
Čo možno nájsť o vážkach na internete
Vážky (Odonata) je rad hmyzu, ktorý sa z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva odonatológia.
Vážky sa vyskytujú na celom svete s výnimkou najchladnejších miest. Počet druhov na svete sa odhaduje asi na 5 500 druhov, na území Slovenska približne 70 (najväčší druh je Cordulegaster heros).
Vážka je stredný hmyz, ktorý žije v blízkosti chladných močiaroch (vody). Dlhá môže byť max. 6,5 cm a jej krídla 4 cm. Má dva páry krídel. Dva na ľavo a dva na pravo. Živí sa najmä menším hmyzom, rybkami, prípadne rastlinami. [2]
Systematika vážok
Rad pozostáva z asi tridsiatich čeľadí. Rozoznávame dve veľké skupiny (podrady) a jeden malý podrad:
Šidielka (Zygoptera) - majú širokú hlavu s očami ďaleko od seba. V pokoji skladajú krídla k sebe.
Šidlá (Anisoptera) - šidlá, vážky a pod. - majú okrúhlu hlavu a oči môžu byť na temene hlavy spojené. V pokoji krídla neskladajú.
Malý podrad Anisozygoptera má iba dva druhy. [2]
Vážky obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Pri love však môžu zaletieť aj ďaleko od nich.
Ako dravci lovia predovšetkým iné druhy hmyzu hmyzu – muchy, komáre a podobne.
Vážky majú mimoriadne dobré letové schopnosti. Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo 56 km/h. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši hmyzu. Dokážu dokonca ovládať každé krídlo samostatne a vedia tak lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo naraz zmeniť smer letu.
Motýlice a šidielka čakajú na vhodnú korisť na vegetácii, vážky a šidlá sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Samci niektorých druhov vážok majú svoje teritória, ktoré bránia pred inými votrelcami. Ako potrava im slúži iný hmyz alebo larvy. Lovia aj červy, perloočky a ďalšie drobné vodné živočíchy. [2]
Vážky na Slovensku
Do slovenskej fauny patrí približne 70 druhov vážok z 9 čeľadí. Päť druhov bolo v minulosti uvádzaných omylom. Tri druhy sa považujú za vyhynuté a ďalších 41 je zaradených do červeného zoznamu. Len 26 druhov vážok, ktoré v súčasnosti žijú na Slovensku, má (zatiaľ) u nás istú budúcnosť. [3]
Druhy, ktoré sú preukázateľne súčasťou slovenskej fauny:
Do tejto entomologickej problematiky sa môže zapojiť každý záujemca. Aj (prípadne, niektorí) čitatelia tohto článku. Na domovskej stránke [3] sa nachádzajú - v tejto súvislosti – „služby pre verejnosť“, medzi nimi napríklad určovanie druhov vážok, s ktorými sa ľudia stretli v prírode a mali možnosť si ich odfotografovať. Stačí len trocha dobrej vôle.
Možno napomôžem prelomiť niekoho váhanie priamou citáciou stránky. -
Určovanie druhov vážok z fotografií [4]
Možno sa vám už stalo, že ste si odfotografovali vážku, ktorú sa vám potom nepodarilo určiť. Teraz máte fotografiu v albume a veríte, že raz dostane aj to správne meno. V takom prípade určite využijete našu službu určovania druhov vážok na fotografiách.
Po kliknutí na linku sa otvorí formulár, pomocou ktorého nám vašu fotografiu môžete poslať. Formulár obsahuje aj ďalšie polia, ktorých vyplnenie nám pomôže rozhodnúť sa v nie celkom jednoznačných prípadoch. Preto je dôležité, aby ste formulár vyplnili pokiaľ možno celý. Polia, ktorých vypísanie je nutné, sú označené hviezdičkou a vyfarbené.
Ak by ste svojím záberom chceli prispieť do galérie, označte vo formulári túto možnosť. V takom prípade bude fotografia do galérie zaradená po jej určení a od tohto momentu za ňu bude možné hlasovať. Fotografie už nebudeme upravovať, preto ich uploadujte v podobe, aká sa má v galérii objaviť.
POZOR! Táto služba je prístupná len pre registrovaných návštevníkov našej stránky. Formulár si vyžiada vaše meno a heslo, ktoré vám bolo doručené meilom. Ak ešte u nás nie ste registrovaní, môžete tak spraviť na tejto linke: registrácia.
Poznámka autora: Aktivovanie služieb „registrácia“ a „formulár“ je možné na otvorenej podstránke [4].
a domovskej slovenskej internetovej stránke o vážkach sa tiež nachádza priama výzva nadšencom pre prírodu a potencionálnym záujemcom o vážky. –
Zapojte sa do našich aktivít a pomôžte nám skúmať a chrániť vážky a ich biotopy na Slovensku. [5]
Zistili ste, že vo vašom okolí sa vyskytujú vzácne vážky? Aj nás to zaujíma, podeľte sa s nami o tieto informácie: mapovanie vzácnych druhov.
Poznámka autora: Aktivovanie služieb „mapovanie vzácnych druhov“ je možné na otvorenej podstránke [5].
Mapovanie vzácnych druhov vážok
Prirodzene vzácne a človekom ohrozované druhy si zaslúžia našu pozornosť. O väčšine z nich máme zatiaľ len útržkovité informácie. Je potrebné zmapovať ich výskyt na Slovensku, overiť historické údaje a zistiť veľkosť ich populácií.
Štátna ochrana prírody SR ako organizácia zodpovedná za praktickú ochranu prírody v spolupráci s odborníkmi monitoruje druhy európskeho významu. Jej finančné zdroje sú výrazne limitované a tak tento výskum neprebieha v takom rozsahu, ako by bolo potrebné. Ostatné druhy vážok, medzi nimi aj chránené druhy národného významu, sú sledované len v rámci prebiehajúcich výskumov vedeckých inštitúcií.
Odborníkov na vážky je na Slovensku pomerne málo a preto bude pre nás veľmi užitočné, ak nám pri ich mapovaní pomôže aj laická verejnosť.
Nižšie nájdete linku na formulár, ktorého vyplnením nám pošlete základné údaje potrebné na overenie výskytu vzácnych a ohrozených druhov. Vo formulári sú kolónky rozdelené na údaje povinné (nevyhnutne potrebné) a nepovinné (doplnkové). Povinné políčka sú farebne označené a slúžia nám na presné určenie miesta a prvé overenie výskytu druhu. V nepovinných políčkach môžete uviesť všetko, o čom si myslíte, že nám pomôže pri výskume a overení vašich údajov.
Vaše pozorovania budú neskôr preverovať odborníci. Z tohto dôvodu je nutné nechať na seba aspoň jeden kontakt. Tiež je vhodné pripojiť fotografiu pozorovanej vážky, ak sa vám ju podarí spraviť.
Vzácne vážky, ich opisy a fotografie nájdete na stránkach s druhmi (dá sa k nim dostať aj linkami zo zoznamu druhov a červeného zoznamu). Každá vážka, ktorá je pre nás zaujímavá, má na spodku svojej stránky linku, kde nájdete tento formulár s už preddefinovaným poľom druhu. Aj v prípade, ak si nie ste istí určením až do druhu, je dobré poslať nám údaje. Na to poslúži táto stránka, kde sú do kolónky druh zaradené aj bližšie neurčené kusy len s rodovým menom (Ak si napr. nie ste istí druhom, ale viete, že máte údaje o vážke rodu Leucorrhinia, označíte riadok „bližšie neurčená vážka Leucorrhinia spp.“).
Ďakujeme.
formulár
Predpokladám, že aj vážka, ktorej venujem tento článok, zrejme patrí medzi vzácne vážky. Lebo – ak by bola pravda, že na Slovensku žijú vážky do dĺžky trupu maximálne 6,5 cm – táto ich rozmermi všetky prekonáva.
A na záver sa ešte zmienim o fotogalérii vážok na webovej stránke www.vazky.sk. [6]
„Moja“ vážka, mne osobne, pripomína vážku na zábere Jaroslava Kolečeka z roku 2006.
Pramene:
[1] https://cudzis.blog.sme.sk/c/543204/propagujuci-sam-vojak-v-poli-ii.html
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Vážky_(rad)
[3] http://www.vazky.sk/druhy.html
[4] http://www.vazky.sk/sluzby/urcovanie_druhov.html
[5] http://www.vazky.sk/zapojte_sa/zapojte_sa.html
[6] http://www.vazky.sk/fotky.php?por=0&zor=ab
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
