Banská Štiavnica – klenot Slovenska, III.

Autor: František Cudziš | 19.9.2020 o 7:30 | Karma článku: 7,85 | Prečítané:  133x

    Návštevu B. Štiavnice, pri príležitosti Salamandrových dní 2020, som využil aj na prehliadku expozície v Kammerhofe, na návštevu predajne Kremnickej mincovne i na nákup minerálov v špecializovanom obchode - namiesto na burze.

    Dedičná štôlňa Glanzenberg                                                                                

    Medzi prvými zaujímavými zábermi, ktoré som urobil cestou do historického centra Banskej Štiavnice, bol pohľad na vchod do štôlne Glanzenberg. Ten sa nachádza bezprostredne vedľa chodníka po ľavej strane cesty. V prvej chvíli mi pripomínal ústie nejakej odtokovej šachty. Ale viaceré nápisy na priečelí vstupných dverí i v okolí kríža vľavo (mimo záberu) dokazujú, že sa jedná o niečo úplne iné.

    Ústie dedičnej  štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici.  

    Ako som dodatočne zistil na internete, najstaršia písomná zmienka o tejto štôlni je z roku 1560. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov.

    Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva rúd drahých a farebných kovov, ktoré sa tu ťažili viac ako tisíc rokov. Množstvo európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti sa viaže k mestu Banská Štiavnica práve z tohto dôvodu.

    Banská Štiavnica bola slobodným banským mestom už v ranom novoveku na Slovensku. V období prvých písomných správ o štôlni (1560) malo mesto dnešný charakter a existovala zástavba, ktorá aj dnes tvorí centrum mesta. Z obavy o stabilitu budov a cesty bola štôlňa po celé stáročia udržiavaná v dobrom technickom stave a preto sa zachovala dodnes.

    Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 500 m. Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 500 m.

    Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti, pri šachte Kaufhaus, sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätotrojičnou štôlňou.

    Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých stôlní, bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, manželom panovníčky Márie Terézie (1751). Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore - nazývanom aj „kráľovská cesta“ - zabudované ďalšie tabule, ktoré sa zachovali dodnes na svojom pôvodnom mieste.[1] 

    Namiesto účasti na mineralogickej burze - návšteva Kammerhofu

    Aj 21. ročník tradičného stretnutia zberateľov minerálov, fosílií a drahých kameňov Štiavnický Salamander postihli komplikácie v súvislosti s proti koronavírusovými opatreniami proti Covid-u 19. Stretnutie sa v posledných rokoch zvyklo konávať, počas baníckych osláv Salamandrových dní v Banskej Štiavnici, v priestoroch Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho (bývalá chemická škola). Zásahom zo strany školského odboru banskobystrického samosprávneho kraja bolo stretnutie v daných priestoroch zrušené. Napokon, vďaka ústretovosti Mesta bolo preložené do náhradného priestoru v Mestskom kultúrnom centre.

    Začiatok mineralogickej burzy sa však posunul na 14. hodinu, a ja som mal návrat domov naplánovaný zo železničnej stanice o necelé dve hodiny neskôr. Takto mi vznikol nečakaný štvorhodinový voľný časový priestor. Využil som ho na prechádzku po meste, začnúc návštevou Kammerhofu, ktorý sa nachádza na Kammerhofskej ulici prakticky hneď naproti budovy mestského kultúrneho centra.

    Pri platení za vstupenku na prehliadku expozícií v Kammerhofe som s prekvapením zistil, že nejaké vzorky minerálov zo banskoštiavnického regiónu možno kúpiť aj priamo pri pokladni, a to za celkom dobré ceny. Využil som túto príležitosť.

    Hneď na začiatku prehliadky Kammerhofu sa nachádza niekoľko zasklených vitrín so vzorkami niektorých minerálov, charakteristických pre banskoštiavnický región. Ďalej nasledovala menšia expozícia ukážok dobového nábytku a portrétnej maľby, kde maliari zobrazili významné osobnosti, (zdá sa mi, že) predovšetkým komorských grófov – prezidentov banskej komory. Veď práve Kammerhof bol sídlom niekdajšieho hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo v stredoslovenskej banskej oblasti. 

    Kammerhof je najcennejším pamiatkovým objektom historického centra Banskej Štiavnice. Toto múzeum uchováva mimoriadne rôznorodé expozície Slovenského banského múzea. Dokumentuje všetko možné, čo kedysi súviselo s baníctvom: banskú techniku, zariadenia na kutanie, meranie, mapovanie, osvetľovanie, čerpanie banských vôd či spôsoby banskej dopravy. Bodku na záver prehliadky predstavujú niektoré predmety, neodmysliteľne spojené s pokrokom banskej techniky v súčasnosti (resp. nedávnej minulosti).[2]

    Mňa osobne zaujímali predovšetkým modely rôznych technických zariadení, ktoré som fotografoval predovšetkým pre svoj osobný archív. Ale – zverejnené v tomto článku – možno zaujmú aj niektorých čitateľov.

 

    Špecializovaný obchod s minerálmi

    Na potulke Banskou Štiavnicou som natrafil na Kammerhofskej ulici aj na obchod, ktorý mi bohato vynahradil prakticky stratenú možnosť navštíviť mineralogickú burzu.

    Už len vonkajší pohľad z ulice do výkladu sľuboval veľa.

    Priamy pohľad dovnútra, ktorý sa mi naskytol o dva kroky vedľa, sľuboval ešte viac. Ale – krotil som svoje „mineralogické nadšenie“, vediac, že reálne očakávania môžu byť maximálne len priamo úmerné mojim finančným možnostiam. Niečo naviac mi môžu poskytnúť len fotografické zábery. Informoval som sa, či je to možné, u sympatickej a ochotnej mladej predavačky. Akosi sa tam stretla krása minerálov s prirodzeným pôvabom mladej dievčiny. Ceny boli už menej sympatické, aj keď – musím uznať – mali tam sortiment v širokom cenovom rozpätí. To „svoje“ si tam môže nájsť prakticky každý. Našiel som i ja. 

 

    Predajňa Mincovne Kremnica v Banskej Štiavnici

    Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská štátna mincovňa sídliaca v Kremnici. 17. novembra 1328 ju založil kráľ Karol I. tak, že povýšil mesto Kremnica z osady na mesto a udelil mu privilégium na prevádzku mincovne. Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty. Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a medailí zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze, rady a mnoho ďalších výrobkov.

    17. novembra 2020 uplynie už 692 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo ju radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. [3]

    I v tejto špecializovanej predajni nič nenamietali, keď som ich požiadal o povolenie urobiť zopár záberov. Vďaka tejto ústretovosti môžem čitateľom priblížiť textové informácie, ktoré môžu nájsť na internete (napr. [4]), aj pomocou obrázkov.

 

    Pramene:

[1] https://www.muzeumbs.sk/sk/glanzenberg

[2] https://xplor.app/cz/banske_muzeum_kammerhof/cz

[3] https://sk.wikipedia.org/wiki/Mincovňa_Kremnica

[4] https://www.kremnica.sk/2019/09/27/mincovna-kremnica-sa-rozsirila-do-banskej-stiavnice/

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Ondreja Podstupku

Vláda nezvláda slová a môže to stáť životy

Stručný návod na lepšie hospodárenie s dôverou.


Už ste čítali?