Propagujúci sám vojak v poli (v Poprade), V.

Autor: František Cudziš | 26.9.2020 o 8:15 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  182x

    V rámci svojej osobnej iniciatívy - spropagovať projekt tzv. pacyklového stroja, postupne navštevujem väčšie slovenské mestá. Bol som aj na Spiši. Najprv v Kežmarku, potom v Poprade.

    V Poprade, 18.9.2020

    Vedľajším bodom programu, popri manifestačnej propagácii projektu pacyklového stroja, bola návšteva Podtatranského múzea v Poprade.

    Ako vždy, prvou časťou plánovanej trasy bola cesta zo železničnej stanice na Námestie svätého Egídia, ktoré sa nachádza v centre Popradu.

    Popradská železničná stanica bola zmodernizovaná pri príležitosti Majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní, ktoré sa konali na Štrbskom Plese v r. 1970. Slávi teda 50. výročie svojej novodobej existencie.

    Mesto Poprad vzniklo zlúčením pôvodne samostatných a historicky významných obcí (dnes jeho miestnych častí), ako sú Veľká, Spišská Sobota, Spišské Matejovce a Stráže.

    V dnes už neexistujúcej nemocnici v Spišskej Sobote som sa narodil. V miestnom kostole (Kostol svätého Juraja), najstaršej sobotskej stavby z polovice 12. storočia sa nachádza spolu päť gotických oltárov, z ktorých hlavný Oltár svätého Juraja z r. 1516 je dielom Majstra Pavla z Levoče.[1] (Presný dojem o vonkajšom vzhľade kostola a jeho vnútornej výzdoby možno získať prostredníctvom obrázkov, ktoré vám internetový vyhľadávač google ponúkne po zadaní hesla „spišská sobota kostol“.) V súčasnosti je Spišská Sobota vyhlásená za mestkú pamiatkovú rezerváciu.[2]

    Kto sa už stretol s menom dobrodruha slovenského pôvodu – svätoznámeho grófa Mórica Beňovského (1746 - 1786) – možno ho bude zaujímať, že jeho manželka Anna Zuzana Hönschová (1768 - 1786) pochádzala práve zo Spišskej Soboty, ktorá mala od roku 1271, od kráľa Belu IV., pridelené mestské práva, takže mohla konkurovať aj takým dôležitým centrám Spiša ako Kežmarok alebo Levoča.[3]

 

   

 

    Podtatranské múzeum v Poprade

    Podtatranské múzeum v Poprade, s najstarším predchodcom z r.1876, je nadregionálne múzeum, ktorého predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej (dnes miestna časť Popradu). Pôvodné Karpatské múzeum v Kežmarku založil Uhorský karpatský spolok.

    Vo svojich zbierkach má toto múzeum unikátne predmety a exponáty z podtatranského regiónu dotýkajúce sa praveku, histórie, prírodných vied, archeológie a pod. Ponúka štúdium archívnych materiálov, disponuje rozsiahlym knižničným fondom. [4]

    Medzi najzaujímavejšie exponáty voľakedy patrila kópia sfosilizovaného vyliatku mozgovne neandertálskeho človeka, ktorá sa našla v roku 1926 v travertínovom lome v neďalekých Gánovciach pri Poprade. Pozri napr. [5] Príbeh o tom, ako tento archeologický „nález storočia“ za prvej republiky urobil cigánsky strelmajster Koky, vedel veľmi pútavo podať nezabudnuteľný slovenský historik, spisovateľ a publicista Pavel Dvořák (1937 - 2018). [6]

    Dnes ju múzeum predstavuje návštevníkom len vo virtuálnej podobe.

    Druhým  veľmi významným exponátom je expozícia predmetov, pochádzajúcich z prekvapujúceho, náhodného archeologického nálezu európskeho významu, akým bol nález kniežacej hrobky v lokalite Poprad-Matejovce v r. 2005. [7]

    Ale aj okrem toho sa bolo v múzeu na čo pozerať.

 

 

    Pramene:

 

[1] https://www.dokostola.sk/kostol/412278-farsky-kostol-sv-juraja

[2] https://mobil.poprad.sk/spisska-sobota.phtml?id3=728&original_idm=85031

[3] https://www.infoglobe.sk/tip-na-vylet/sr-spisska-sobota-klenot-pod-tatrami/

[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Podtatranské_múzeum_v_Poprade

[5] https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/391519-neandertalku-z-ganoviec-objavili-pred-devatdesiatimi-rokmi/

[6] https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavel_Dvořák

[7] https://www.muzeumpp.sk/expozicie/kniezacia-hrobka-z-popradu/

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Sudca Kliment sa vzdal členstva v Súdnej rade

Rozhodnutie zdôvodnil v kontexte očakávanej zmeny ústavy.


Už ste čítali?