Propagujúci sám vojak v poli (v Košiciach), VII.

Autor: František Cudziš | 8.10.2020 o 7:00 | (upravené 9.10.2020 o 0:17) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  140x

    Článkom doháňam resty z minulého mesiaca. Je doslova preplnený zábermi z Košíc, ktoré som navštívil v rámci propagácie projektu pacyklového stroja. V ňom spočíva skutočná vízia Slovenska, a nie v nejakých aktuálnych blá-blá-blá.

    Pekné ráno na Liptove

    24. septembra trvalo ešte pekné slnečné počasie, posledný deň-dva pred jeho rapídnou zmenou – pred víkendom, spojenou s markantným ochladeným. Aj atmosféra liptovsko-mikulášskeho rána na Námestí osloboditeľov to plne potvrdzovala. Mal som možnosť potešiť sa pohľadom, ako si v odtoku z fontány Metamorfózy, venovanej pamiatke významných mikulášskych rodákov na čele s profesorom Aurelom Stodolom, vykonávajú pravidelnú rannú toaletu mestské holuby.

    Košice zaliate slnečným jasom

    Aj v metropole východného Slovenska bolo počasie ako maľované. Cestou „po svojej práci“, som od košickej železničnej stanice fotografoval všetko, čo ma zaujalo.

    Propagácia pacyklového stroja

    Keď som uvažoval, ktorý záber by slovenskému čitateľovi – nech je odkiaľkoľvek - azda najlepšie pripomenul Košice, usúdil som, že by mal byť spojený s Medzinárodným maratónom mieru. Veď aj toto športové podujatie – po Bostonskom a Yonkerskom maratóne (USA), tretí najstarší maratónsky beh na svete a najstarší v Európe (od 1924) – preslávilo mesto Košice. [1]

    Preto som mal v Košiciach logický cieľ – Námestie Medzinárodného maratónu mieru (MMM), so známou sochou maratónskeho bežca, dominujúcou Pamätníku MMM. Okrem toho som mal v pláne navštíviť aj mineralogickú expozíciu Východoslovenského múzea – tamže.

    S propagáciou pacyklového stroja som však začal už skôr. Od Hlavného námestia a Dómu svätej Alžbety, kde práve prebiehajú nejaké rekonštrukčné práce, som šiel po pešej zóne okolo Spievajúcej fontány a popri Štátnom divadle Košice k Morovému stĺpu so súsoším Immaculaty. Tam sa našiel ochotný mládenec, ktorý ma zvečnil na dôkaz, že som tam bol aj toho roku.

    Odtiaľ som šiel, miestami sa pristaviac a podiskutujúc s ľuďmi, ktorých som zaujal.

    V priebehu jednej takejto diskusie na pešej zóne dokonca narazil do môjho poslucháča bicyklista, pretože sme mu stáli v ceste na cyklistickom chodníku, ktorý sme si - zaujatí rozhovorom – nevšimli, a onen pán dvoch kolies sa zrejme do poslednej chvíle nazdával, že máme oči aj vzadu. Svojho práva nezísť z chodníka sa nemienil vzdať, hoci všade naokolo bol voľný priestor. Ešte šťastie, že kolízia nemala za následok žiaden úraz.

    Námestie Medzinárodného maratónu mieru

    Aj na tomto námestí som mal šťastie na ochotného fotografa. Keďže som ho prosil, aby bolo dobre vidieť siluetu sochy maratónskeho bežca proti oblohe, sústredil sa na ten cieľ až tak veľmi, že si nevšimol, že mi „odrezal“ nohy. Ale to je len taká malá, bezvýznamná chybička krásy.

    Východoslovenské múzeum v Košiciach

    Východoslovenské múzeum v Košiciach pozostáva z dvoch hlavných budov, ktoré stoja prakticky naproti sebe cez Hlavnú ulicu. Keby sme pokračovali priamo ďalej na Komenského ulicu, po ľavej strane sa nachádza jeho časť, historické múzeum v neorenesančnej budove s artefaktmi a veľkou zbierkou vzácnych mincí (tzv. Košickým zlatým pokladom). Druhá časť múzea má prírodovedné zbierky; mňa zaujímala predovšetkým tá mineralogická.

    Mal som trochu problém s časom, ktorý som mohol tamojším minerálom venovať. Vymedzil som si teda čas, nutný na návrat na železničnú stanicu, a ostatný voľný čas som využil na fotografovanie. Vo výstavných miestnostiach múzea sa svetlo zažínalo automaticky až po vstupe návštevníka. Aj to spôsobilo, že prvý dojem z aranžovania priestoru bol veľmi pôsobivý.

    Najprv som prešiel okolo archeologických exponátov.

    Mineralogická zbierka začínala ukážkami masívnych minerálov.

    Ďalej bola vitríny so vzorkami minerálov, usporiadanými podľa mineralogického systému.

    Nafotografoval som toho veľa, takže som musel riadne zvažovať, čo vybrať spomedzi všetkého na ukážku.

    V odraze od zasklenej vitríny vidno, že zaujatý fotografovaním som si aj zabudol sňať rúško na ochranu pred koronavírusom Covid 19. Síce v interiéroch bolo povinné, ale vo všetkých tých sáloch som tam bol sám.

    Na záver záberov z ríše neživej krásy minerálov som zaradil pohľad na veľkú ametystovú geodu, ktorá sa nachádza hneď na začiatku expozície.  

    Už na odchode, rozhodol som sa venovať ešte trochu pozornosti (a najmä času) aj ukážkam krásy, ktorá sa vyskytuje v živej prírode.

    Večerný Liptovský Mikuláš

    Na záver ešte prikladám zábery z večernej atmosféry, ktorá ma privítala v meste po návrate z Košíc. Cukráreň na Námestí osloboditeľov, kde som si chcel dať ešte kávu i zákusok na občerstvenie pred cestou pešo na Podbreziny, už bola zatvorená. Je po sezóne, otváracia doba skrátená. Ale akurát bol čas na večernú bohoslužbu v Kostole svätého Mikuláša. Batéria fotoaparátu bola už dávno vybitá. Ale predsa som ešte skúsil zachytiť pohľady na jas jeho vitráží, ako žiarili navonok. A podarilo sa.

 

 

 

    Pramene:

 

[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Medzinárodný_maratón_mieru

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Sudca Kliment sa vzdal členstva v Súdnej rade

Rozhodnutie zdôvodnil v kontexte očakávanej zmeny ústavy.


Už ste čítali?