Ale nie toto má byť nosnou témou tohto článku.
Pôvodne som si sadol k počítaču s úmyslom napísať desiate pokračovanie (cestovateľského) seriálu článkov „Propagujúci sám vojak v poli (v... ako – vyberte si)“. Keď som však otvoril hlavnú stránku SME, udrela mi do očí inzercia: LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY. Vedľa toho vpravo situovaná ponuka predplatného SME.sk od jedného eura na týždeň – spolu so zeleným tlačítkom s bielym nápisom KÚPIŤ PREDPLATNÉ – tam „svieti“ už dosť dlho.
Inak, v podstate nič nového, vzrušujúcejšieho.
Síce NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a ekonómka banky pre rozvoj Beáta Javorciková predpovedá, že „svet spred pandémie sa už nevráti“. Ale treba to brať s rezervou. Môže sa stať, že špeciálnemu prokurátorovi sa len dajú najesť za štátne, a potom si s ním zahrajú karty – až do dohodnutej hodiny, na ktorej sa zhodli, že ho prepustia. (Možno to brať ako „uletený“ žart. Ale je tiež možné, že si už nejaká hovorkyňa nacvičuje, akými slovami to zdôvodní obyčajným „človákom“ tak, aby nebolo vidno, že sa jej z huby len tak práši. Lebo, na Slovensku – za peniaze – hovorcovia zvládnu všetko.)
A že sa bývalý „svet“ už (nikdy) nevráti – taký, aký bol – je predsa každému jasné; ak by sa nič iné nezmenilo, budeme všetci o dáky ten deň, týždeň, mesiac... starší.
Otvoril som si ten inzerát a pohľad (predovšetkým) na obrázok
mi, ako sa hovorí, pohladil dušu.
Poznám novinára, schopného autorovi textu reklamného článku [1] dať „vyžrať“ chýbajúcu bodku na konci poslednej vety na predmetnom obrázku. Ale to nie je podstatné.
Podstatnejšie je, že predsa sa len čosi deje. Tak to vyzerá, že SME-tiarom „tečie do topánok“. Tušil som to už dlhšie, na základe najrôznejších náznakov.
Teraz prichádzajú doslova „s prosíkom“. Ale ich bohorovná povýšenosť ich do poslednej chvíle neopúšťa.
Pred čitateľmi mojich článkov na Blogu SME som nikdy netajil, že SME-tiari majú u mňa „vrúbok“ – za spôsob, ako sa zachovali po zverejnení môjho článku [2]. Bolo to necelé tri týždne potom, čo ma napadla na Silvestra 2017 tá „sprostosť“ – poďakovať im za možnosť blogovať na SME, ktorú mi (opakovane) dali.[3] Vyvodili voči mne dôsledky bez akéhokoľvek vysvetlenia, hoci mali kdesi zverejnený postup, čo a ako sa bude robiť v prípade nejakých námietok k obsahu zverejnených článkov.
Zariadil som podľa toho – aj voči SME. Ak som bol predtým predplatiteľom, odvtedy už nie. Ani by som čitateľa neunúval takými „prkotinami“, ako je táto moja malá súkromná ekonomická „vojna“ so SME. Čoskoro som zistil, že takto sa niekto zo SME-tiarov, zachoval aj voči viacerým iným blogerom. A zrejme aj oni zaujali podobné postoje.
Mohlo by sa zdať, že zopár chýbajúcich desiatok či stovák eur od nás chudákov, čo sme dlhodobo poskytovali svoje texty, aby na nich ktosi zarábal tým, že ich ošperkováva rôznou platenou reklamou, takého giganta ako SME ekonomicky nepoloží.
Možno je to aj tak. Ale, postupne rôzne náznaky začali signalizovať, že SME nejaké problémy naozaj má. Zrejme v snahe primäť čitateľov predplatiť si určité výhody, najprv neplatiacim čitateľom zrušili možnosť diskutovať k článkom na blogu. Takú možnosť neponechali ani samotným blogerom. Aj tí (nepredplatitelia) môžu dodnes reagovať len na diskusné príspevky k vlastným článkom.
A čo sa stalo? – Diskusií na blogu rapídne ubudlo a dosť často bola len akosi symbolická. Ale, veď to sa dalo očakávať. Aj to sa dalo predvídať, že „nasadení“ diskutéri na stave fakticky nič nezmenia. Pohnevať si svoj čitateľský elektorát proste má svoje konkrétne dôsledky.
Ak niekto v SME špekuloval v súvislosti s parlamentnými voľbami, že to bude udalosť, ktorá vzbudí u neplatiacich čitateľov túžbu po možnosti rozsiahlejšie diskutovať v „mienkotvornom denníku“ a že zaplatí predplatné, prepočítal sa.
Už toto mohlo (a malo) byť pre kompetentných varovaním, aby upustili od nastaveného kurzu. Možno by sa boli presvedčili, že menej niekedy znamená viac. Že prívetivejšia tvár dokáže osloviť viac ľudí ako nejaká štylizovaná grimasa. Že ani „váš“ novinár (mnohí to tak berú) s neviem akou dlhoročnou praxou, ak sa bude správať ako slon v porceláne, nedokáže nič viac len sformovať voči sebe výraznú opozíciu, ktorá si z neho urobí cvičný terč svojich žartov.
Ja som to len – priznávam, aj trochu škodoradostne – nestranne a mlčky sledoval zdiaľky. Ale aj pre mňa osobne je už priveľa taký SME-tiarsky „móres“, na ktorý som – opakovane! – natrafil na Blogu SME v posledných dňoch.
Viem pochopiť a rešpektovať vôľu, ktorá sa (dopredu) rozhodne pre nepripustenie diskusie k svojim zverejneným názorom. V krajnom prípade „strávim“ aj zrušenie diskusie na návrh toho, ktorý ju „ťažko nesie“. To poznáme už z hereckého fachu, že od „breptu“ je najrozumnejšie čo najrýchlejšie sa vzdialiť a nevracať sa k nemu, „nerozmazávať“ ho. Ale, aby sa niekto chrapúňsky vyškieral (opakovane [4],[5] , odrazu mnohým) do tváre tým spôsobom, že na miesto diskusie „zavesí“ nasledujúci „oznam“ – viď:
... k tomu (mne osobne) sa „už nedá“ mlčať. Keby som ostal ticho, musel by som si prestať vážiť sám seba. Okrem toho, tu sa nejedná o mňa, ale – o princíp.
To je také, povedal by som „matovičovské“: dnes som mal úspešný deň, (lebo) nasr... dil som veľa ľudí.
Vážení páni SME-tiari, dúfam, že k tomuto aj vy zaujmete verejný postoj. Je predsa jasné, že – bez vás – niečo podobné nie je možné. Myslím, že nikto iný - len niekto spomedzi vás – má možnosť manipulovať (alebo ZNEUŽÍVAŤ) – diskusie k článkom na blogu. Nemajte nás všetkých za blbcov. Lebo ak áno, darmo sa nám v inzercii (de facto žiadosťou o materiálnu podporu) snažíte nahovoriť „báchorky“, že nám zato budete vďační.
Vy – a vďační?
Alebo je to tak, že „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“?
Poznámka: Nezabudnite „zatrhnúť“ diskusiu aj k tomuto môjmu postoju. A, ak by vás napadla tá geniálna myšlienka, že ma na (vašom – to uznávam) Blogu SME „zrušíte“, v takom prípade adieu – viete, čo ma môžete.
Pramene:
[1] https://regiony.sme.sk/c/22508930/len-dnes-zlava-viac-ako-50-na-rocne-predplatne-tyzdennikov-my.html
[2] https://cudzis.blog.sme.sk/c/473999/ako-to-vidim-ja-od-demandic-ku-krasnej-horke.html
[3] https://cudzis.blog.sme.sk/c/472591/dakujem-sme-za-blog-sme-sk.html
[4] https://martindroppa.blog.sme.sk/c/546154/dni-minule-v-mojom-zrkadle-6.html
[5] https://martindroppa.blog.sme.sk/c/546187/o-vlastenectve-v-nas-a-mimo-nas.html
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
