Barometer ľudskosti

Autor: František Cudziš | 17.12.2020 o 5:02 | Karma článku: 5,72 | Prečítané:  177x

    Hora s horou sa nestretne, ale človek s človekom áno. Rád chodievam pomedzi ľudí a rozprávam sa s nimi. Občas sa mi niekto zverí so svojím životným príbehom. Aj s takým, nad ktorým sa treba zamyslieť. Tu je jeden z nich.

    Za pani Martou Ozdinyiovou z Liptovského Mikuláša

    Pani Martu Ozdinyiovú z Liptovského Mikuláša som spoznal pred tromi rokmi.

    Prvý raz som si ju náhodou všimol za pekného počasia. Sediacu na invalidnom vozíku, vyhrievala sa na slniečku pri fontáne Metamorfózy na Námestí Osloboditeľov. Keď bolo sychravejšie, dosť často som na ňu natrafil v cukrárni Veronika, ktorú navštevujem pravidelne. Pri skromnej útrate, snažila sa zabaviť ako sa dalo. Niečo si čítala, lúštila rôzne krížovky.

    Raz sme sa dali do reči a hneď vysvitlo, že sme rovesníci. Ako čas plynul, stretali sme sa pri káve častejšie a pohovorili o kadečom. Okrem dlhodobých zdravotných problémov mala aj iné starosti, ktoré ju zmárali azda ešte viac ako fyzický handicap.

    A mne, píšucemu blogy o rôznych veciach, nerobí problém venovať priestor ani príbehom o ľuďoch. (Pozri napr.[1], alebo [2] - pozn. autora.) Pretože sa mi (na základe jej vlastného rozprávania) zdal jej životný príbeh dosť nevšedný a – hoci „obyčajný“ - aj zaujímavý, ponúkol som jej možnosť zverejniť ho na svojom blogu.

    Najprv súhlasila a poskytla mi viacero materiálov, ktoré dokladali pravdivosť jej slov. Ale, keď mala autorizovať text, rozmyslela si to. Pochopiteľne, rešpektoval som jej vôľu a pripravený blog zostal v mojom archíve.

    Dnes som sa náhodou dozvedel, že je pani Marta po smrti.

    Z jej spomienok

    Narodila sa v r.1953, s ťažkou luxáciou bedrových kĺbov (chybné postavenie bedrového kĺbu u novorodencov - pozn. autora). Tento handicap sa podarilo operáciou v Martine, ktorú absolvovala ako trojročná, úspešne odstrániť a do veku tridsať rokov nepociťovala žiadne telesné problémy. Určite to bolo aj na radosť jej robotníckych rodičov, ktorí statočne vychovávali svojich štvoro detí.

    V Kožiarskych závodoch v Liptovskom Mikuláši sa vyučila za brašnárku.

    Ako 22-ročná sa zoznámila s manželom Bohušom. Po ročnej známosti uzavreli manželstvo, ktoré však zostávalo aj po piatich rokoch bezdetné.

    Pani Marta tak veľmi túžila po dieťati, že v r.1979 si s manželom adoptovali (osvojili, nezrušiteľne) dvojročné dievčatko z Detského domova Jesenné pri Rimavskej Sobote. Bol pekný predvianočný deň, keď si ho šťastní viezli domov. Ba až nesmierne šťastní, napriek tomu, že ich upozornili - budete to mať ťažké.

    V tom čase sa pani Marta priatelila s učiteľkou tanca Vlastou Bargelovou († 2012), pôsobiacou v Ľudovej škole umenia v Liptovskom Mikuláši. Táto ju upozornila na literárnu súťaž v časopise Slovenka „Hľadáme nové talenty“. Vďaka tomu sa stalo, že pani Marte uverejnili báseň „Barometer ľudskosti“, dokumentujúcu jej vtedajšie duševné rozpoloženie. Dostala aj honorár - 50,-Kčs, čo v tom čase považovala za nemalý peniaz. 

 

    Barometer ľudskosti

 

    Meria sa množstvo,

meria sa hmotnosť,

prístroje merajú

výšku i čas.

 

    Prišla som na to,

že zmerať sa dá

aj miera ľudskosti

v každom z nás.

 

    Bezbranné dieťa

stojí tu samé

a nevie pochopiť,

ako to, prečo?

 

    Prišlo som na svet,

lebo ste ma chceli,

prečo mám samo byť,

povedzte niečo!

 

    Ako sa k nemu priblížiš?

 

    Keď úsmev rozjasní

jeho tváričku,

pridáš sa k nemu?

Keď slza zjaví sa

zo žiaľu na líčku,

osušíš mu ju?

 

    Povieš mu, že môže ku tebe

pre lásku prísť?

 

    Dať zo svojho času,

zo svojho pohodlia,

zo svojho chleba

i zo svojho srdca

tomu, čo bez nás

nemôže žiť -

to sú tie body,

čo vyšli v teste,

ktorý má zmerať

ľudský cit.

 

    Dieťa je prístroj

citlivý,

zaznačí všetky možnosti.

Či naše či cudzie,

dieťa je vždycky

barometrom ľudskosti.

 

    Život je len náhoda... – spievalo sa v jednej populárnej dobovej pesničke (Ježek/Voskovec/Werich).

    Život je v podstate reťaz prchavých chvíľ, ale zato dokonale spojitá. Každé podstatnejšie rozhodnutie, urobené v minulosti, má svoje následky.

    Prišlo aj na slová, ktoré odzneli kedysi dávnejšie v onom detskom domove. Prišlo aj na ľudovú múdrosť, že s veľkými deťmi sú väčšie starosti ako s malými. Človek je však od toho človekom, aby prekonával (alebo sa aspoň pokúšal prekonávať) všetky prekážky, ktoré mu život prináša do cesty.     Rodič berie svoju večitú úlohu ako samozrejmosť, ako v známej slovenskej rozprávke „O troch grošoch“.

    A tiež sa hovorí, že staroba je jediný spôsob ako sa dožiť vyššieho veku.

    Preto by mal človek prežívať toto obdobie, na zaslúženom dôchodku - obrazne povedané - ako slnečnú jeseň života, ak to (aspoň) zdravotný stav dovolí.

    Staroba, počas ktorej človek prežíva objektívne fyzické ťažkosti zároveň so zbytočnými starosťami, neraz spôsobenými nevďakom vlastných potomkov, je ponuré obdobie.

    Prežívanie takej staroby nie je nič na závidenie.

    Preto si radno trpké chvíle (doslovne) osladiť v cukrárni zákuskom ku káve a hovormi s ľuďmi, niekedy aj úplne cudzími, a hľadať v nich aspoň zrnko povzbudenia pre život do ďalších dní.

    Dní, ktoré sú možno už aj zrátané, len o tom zatiaľ nevieme.

    Dní, ktoré možno ešte využiť na hľadanie ľudskosti aj v iných ľuďoch okolo seba.

    „Prístroj“ na ich odhalenie nosíme poniektorí - ako napríklad pani Marta - v sebe: Je to „barometer ľudskosti“.

    Česť vašej pamiatke, pani Marta!

 

    Pramene:

 

[1] Za človekom Ivanom Pivkom

https://cudzis.blog.sme.sk/c/459158/za-clovekom-ivanom-pivkom.html

[2] Prečo by to malo byť jednoduché?

https://cudzis.blog.sme.sk/c/456464/preco-by-to-malo-byt-jednoduche.html

 

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Orbánovi sa za 11 rokov podarilo rozložiť slobodu médií

Podľa IPI existuje v Maďarsku koordinovaný systém cenzúry.

Cynická obluda: Herákove projekty

Záchvat svedomia predstieral už pred dvoma týždňami, ale reálne chcel byť potichu poslancom do konca júna.


Už ste čítali?