Z histórie koncernového podniku TESLA Liptovský Hrádok, 2/2

Autor: František Cudziš | 4.1.2021 o 6:55 | Karma článku: 4,65 | Prečítané:  192x

    Dokončenie článku z histórie podniku TESLA Liptovský Hrádok do r. 1985, obsahujúce ďalšie zaujímavé technické i obrazové informácie o postupnom rozvoji závodu a jeho výrobného programu. 

    Pokračovanie prvej časti článku. -

    4. Rozvoj elektronických systémov tri-a-poltej a štvrtej generácie

    Rozvoj spojovacej techniky je veľmi úzko spojený s rozvojom aktívnych i pasívnych elektronických prvkov. Kým u predchádzajúcich generácií  spojovacích systémov finýlny výrobca zabezpečoval i výrobu najdôležitejších stavebných prvkov a dielcov (telefónne relé, voliče, krížové spínače, tlačidlá atď.), elektronické spojovacie systémy sú uložené na prvkovej základni vyrábanej u špecializovaných výrobcov.

    Reálne podmienky pre vývoj i výrobu moderných elektronických spojovacích systémov sa v hrádockej Tesle začali vytvárať od r. 1983, kedy sa v podnikoch koncernu TESLA Rožnov - elektronické súčiastky, predovšetkým v TESLA Piešťany a TESLA Jihlava, dostávajú do výroby mikroprocesorové prvky s veľkou hustotou integrácie, rad CMOS integrovaných obvodov s nízkou spotrebou, konektory, pätice a ďalšie. Bol predpoklad, že v priebehu 8. päťročnice sa v TESLA Piešťany a TESLA Rožnov zabezpečia ďalšie prvky, štandardné mikroprocesorové i zákazkové integrované obvody nevyhnutné pre vývoj a výrobu digitálnych pobočkových ústrední pre kapacity 200 - 6000 Pp.

    Uvedené skutočnosti umožnili postaviť inovačný program hrádockej Tesly na reálnej báze československej prvkovej základne. Vychádzajúc najmä z možností a perspektív rozvoja československej súčiastkovej základne a z kapacitných potrieb VVZ i potrieb dodávok pre československé spoje, sa v hrádockej Tesle stanovila koncepcia rozvoja elektronických pobočkových ústrední a tým celý inovačný program, ktorý možno charakterizovať nasledovnými princípmi:

    a) Do r. 1985 postupne (asi 65 % produkcie) inovovať kapacitný rozsah do 160 Pp tromi systémami UE 200, UE 20 a UE 10. Systémy riešiť na báze spojovacieho poľa s priestorovým delením s integrovanou spínacou maticou MHB 8804 ako analógovým spínačom. Mikropočítačové riadenie koncipovať distribuovane alebo centrálne s 8-bitovými mikroprocesormi a jeho rozsah prispôsobiť určeniu systému tak, aby umožňovalo ekonomickú cenu prípojky v stanovenom kapacitnom rozsahu.

    b) Do r. 1990 postupne inovovať kapacitný rozsah 200 - 6000 Pp (asi 35 % produkcie) dvoma systémami radu UE-500. Systémy riešiť ako plne digitálne s časovým spojovacím poľom na báze T-článku s kapacitnou výstavbou spojovacieho poľa od 256 do 4000 vstupných/výstupných kanálov. Riadenie riešiť ako distribuované na báze 16-bitového mikroprocesora 8086. V prvej fáze vyvinúť systém pre kapacity 500 - 6000 Pp, v druhej fáze od neho odvodiť, optimalizáciou riadenia a centrálneho vybavenia formou programovej a konštrukčnej varianty, systém pre kapacity 240 - 560 Pp. Súčasne v druhej fáze riešiť aplikácie UE-500 pre nové telekomunikačné služby integrovaného komunikačného centra s hlavným zameraním na prenos textov.

    Takýto inovačný program reprezentujú plne elektronické systémy tri-a-poltej a štvrtej generácie radu UE, ktoré postupne nahradia elektromechanické systémy druhej generácie radu UK.

    Z hľadiska koncepčného riešenia, plánu výrobnej realizácie i technicko-ekonomických prínosov pre výrobcu, užívateľa i československé spoje možno rozdeliť a charakterizovať vtedajšie jednotlivé inovačné stupne takto:

    1. Ústredňa UE-200 (max. kapacita 152/16 Pp) výroba od r. 1980. Inovuje UK 11 v kapacitách 80 a 160 Pp. Je to plne elektronický systém tretej generácie. Spojovacie pole je priestorové s analógovou spínacou maticou MHB 8804 pre 8 × 4 spínacích bodov. Riadenie je distribuované s 8-bitovými mikroprocesormi Motorola M 6800 a M 6802. Objem pamäti programu je 60 k byte. Pokryje asi 25 % objemu dodávok.

    2. Ústredňa UE 200 - modifikácie - výroba od r. 1983.

    Inovuje ústredne UE 200 (pôvodne prevzatý licenčný systém) na základe doplňujúcich požiadaviek československých spojov a požiadaviek zahraničných zákazníkov pre širšie uplatnenie v československej telefónnej sieti i na zahraničných trhoch.

    Modifikované vlastnosti:

    a) Tónový plán - podľa požiadaviek československých spojov modifikáciou technického a programového vybavenia zabezpečená úprava časových priebehov a frekvencie úrovní jednotlivých signálov podávaných ústredňou v príslušných stavoch spojenia.

    b) Počítanie hovorových jednotiek - modifikáciou programového vybavenia riešené podstatné rozšírenie služby (pôvodne veľmi obmedzenej) pre potreby nie len československých spojov, ale predovšetkým požiadaviek exportu do krajín s vyspelou telekomunikačnou technikou.

    c) Obmedzenie odchádzajúcej voľby - rozsiahlou modifikáciou programového vybavenia riešené dostatočné univerzálne vlastnosti ústredne prispôsobené na požiadavky československých spojov a exportu.

    Novo vyvinuté doplnky

    a) Tónový plán - modifikáciou technických prostriedkov je doplnený zdroj tzv. odkazovacieho tónu - trojfrekvenčný tón s postupným nabiehaním jednotlivých tónov a následným opakovaním, tzv. „halali“ tón.

    b) Prijímač tarifikačných impulzov - umožňuje vyhodnotenie príjmu počítacích impulzov, ktoré vysiela verejná ústredňa vo forme impulzov prúdu 16 kHz. Riešené ako doplnok ústredne pre každú štátnu linku.

    c) Dobíjač batérie - umožňuje dobíjanie alkalickej batérie umiestňovanej v ústredni, ako aj dobíjanie externej klasickej olovenej batérie.

    d) Odpojovač batérie - zariadenie dohliadajúce na stav batérie, pri neprípustnom poklese napätia batérie zariadi jej odpojenie od napájania ústredne.

    e) Priečkový prenášač s jednosmernou simultánnou voľbou - vývoj vyvolaný potrebou spolupráce UE 200 cez priečkové vedenie s pobočkovou ústredňou (PbÚ) systémom UK 11, UK 10, USTD, UTU i UE 200 navzájom medzi sebou.

    f) Prenášač verejnej siete s prevolením - vývoj na účely prevolenia v sieti československých spojov a na export do krajín používajúcich verejné ústredne s trojdrôtovým  vstupom do PbÚ.

    g) Translátor 3/2 - zariadenie (doplnok verejného systému) umožňujúce spoluprácu automatizovaných telefónnych ústrední (ATÚ) s PbÚ s prevolením v prípadoch, keď sa vyžaduje zníženie počtu vodičov z troch na dva pre jedno vedenie. Slúži na prevod medzi trojdrôtovým vstupom s linkovou signalizáciou na dvojdrôtový výstup s kritériami  slučkovej signalizácie. Zariadenie má perspektívu využitia i pre PbÚ vyšších kapacít.

    Plán ďalšej modernizácie

    1. Z hľadiska ďalšej perspektívy sa zdokonaľovanie a doplňovanie systému UE 200 zameriavalo na:

·  inováciu spoločného vybavenia systému v oblasti programového vybavenia i technických prostriedkov s cieľom rozšírenia nových služieb a optimalizáciou centrálneho mikropočítača pomocou moderných elektronických prvkov,

·  zefektívnenie vykonávania údržby - použitie UE 200 ako komunikačného zariadenia pre centrum údržby pre dohľad a zmenu dát a konfigurácií u vzdialenej sledovanej ústredne,

·  účastnícky terminál - umožňuje zjednodušenie manipulácie dostupu na osobitné služby, hlasitú telefónnu prevádzku, zobrazovanie informácií a ich prenos.

    Základné porovnanie technických vlastností UE 200 so systémom UK 11 160 Pp je v tabuľke 1.

    2. Ústredňa UE 20 - max. kapacita 80/8 - výroba od r. 1985.

    Inovuje ústredňu UK 102 - 58 Pp i systém UK 11 - 80 Pp. Ústredňa  je založená na obdobných koncepčných princípoch i prvkovej základni ako UE 200. Podstatné rozdiely sú predovšetkým v novo vyvinutom centrálnom riadení v dvojdoskovom mikropočítači s kapacitou pamäti 34k byte, novom napájacom zdroji a mechanickej konštrukcii skrine. Očakávané pokrytie asi 25 % objemu produkcie. Porovnanie základných parametrov s ústredňou UK 102 je v tabuľke 2.

    3. Ústredňa UE 10 - max. kapacita 32/4 - výroba od r.1985.

    Inovuje ústredne UK 101 a USR 3/15/3. Priestorové spojovacie pole je podobné ako v UE-200 a UE 20. Riadenie je riešené ako centrálny jednodoskový mikropočítač s osembitovým mikroprocesorom MHB 8080 a pamäťou programu 36k byte. Napájací zdroj je zhodný so zdrojom pre UE 20.  Očakávané pokrytie asi 15 % produkcie.

    Porovnanie základných parametrov s ústredňou UK 101 uvádza tabuľka 3.

    4. Ústredňa UE 500 - systémový rad do kapacity 6000 Pp - výroba od r. 1988.

    Inovuje ústredňu UK 11 a UK 112 P. Pre inováciu UK 11 240 - 560 Pp bol plánovaný odvodený variant s nábehom výroby od r. 1990. Systém je plne elektronický, digitálny. Riadenie je distribuované so šestnásťbitovým mikropočítačom typu 8086. Rozsah sortimentu programového vybavenia mal predstavovať asi 256k  byte pamäti programu. Digitálne princípy sú založené na využití piatich typov zákazkových integrovaných obvodov (Kodek, Filter, SLIC - obvod účastníckeho rozhrania, Pridelovač kanálov a Referenčný zdroj).

    Digitálne princípy systému zavedené v účastníckom rozhraní umožňujú ďalší rozvoj služieb pre užívateľa. Systém je koncipovaný pre perspektívnu aplikáciu, ako tzv. Integrované pobočkové komunikačné centrum. Takto pobočková ústredňa umožní okrem „klasických“ funkcií a služieb elektronickej ústredne ďalšie nové služby ako elektronická pošta, prenosy dát, pripojenie na počítač, prenosy grafických a obrazových informácií. Porovnanie základných parametrov so systémom UK 112 P je v tabuľke 4.

    Očakávané pokrytie asi 35 % objemu produkcie.

    Z porovnania základných technických parametrov elektronických systémov sa elektromechanickými systémami rezultujú značné a všestranné technicko-ekonomické prínosy pre výrobcu, užívateľa a československé spoje.

    Významné sú nie len omnoho vyššie úžitkové hodnoty, ale i národohospodárske efekty plynúce z asi päťnásobne vyššej produktivity práce, štvornásobne nižšej výrobnej podlahovej plochy, zo zníženia spotreby železných i farebných kovov. Napríklad len výroba ústredne UE 20 počas výroby asi desiatich rokov umožňuje celkovú úsporu 42 000 kg medi, 33 840 kg striebra a 1225 kg paládia, čo pri cenách platných r. 1982 predstavuje úsporu 167 mil. Kčs.

    Tento uvedený prehľad hlavných inovačných zámerov z r. 1985 mal umožniť do r. 1990 postupný prechod na výrobu plne elektronických systémov. Inovačný program bol presne stanovený Plánom vedy a techniky a predstavoval údajne jasné technicko-ekonomické ciele znamenajúce revolučné prebudovanie hlavného výrobného programu koncernového podniku TESLA  Liptovský Hrádok.

    Pre vtedajšiu dobu však už bol príznačný rozpor medzi deklarovanými cieľmi a objektívnymi možnosťami pokračovať v budovaní a udržiavaní socialistického systému. Tento rozpor sa zákonite premietol aj do výrobného programu, ktorý sa po r. 1990 v dôsledku známych udalostí vo vývoji spoločnosti musel korigovať. Tento aspekt však už nie je predmetom článku.

    Zavádzanie progresívnych technológií

    Do r. 1974 sa závod hrádockej Tesly špecializoval na monopolnú výrobu všetkých druhov telefónnych prístrojov, vrátane drobného príslušenstva telekomunikačnej techniky koncových zariadení a malých pobočkových ústrední. S rozvojom výrobného programu nadobudol význam aj vlastný rozvoj náročnejšej telekomunikačnej techniky, so zameraním na pobočkové telefónne ústredne druhej generácie, a to ústredne systémov UK 101, ktorých sériová výroba začala už v r. 1970.

    Hlavným výstavbovým prvkom ústrední uvedeného typu je sériovo vyrábané elektromagnetické relé TESLA R-65, ktorého ročná výroba stúpla z 50 000 ks r. 1966 na 4 mil. ks r. 1985. Enormné zvýšenie výroby slúžilo nie len pre vlastnú potrebu k montáži vyrábaných systémov, ale aj ako voľné relé pre tuzemských i zahraničných zákazníkov - predovšetkým pre ZSSR, ktorý odoberal takmer polovicu výrobkov.

    Stúpajúce nároky na presnosť výroby, výrobné kapacity, stúpajúca sériovosť výroby a pod., kládli zvýšené nároky na technickú prípravu výroby spojenú s racionalizáciou výrobného cyklu, s cieľom maximálneho zníženia spotreby živej práce, vylúčenia faktora ľudského činiteľa z procesu výroby, zvýšenia technickej úrovne výroby, hygieny práce a pod. Hlavná pozornosť sa venovala najmä výrobe relé TESLA R-65.

    Medzi najúspešnejšie riešenia toho obdobia v predvýrobných oblastiach možno zahrnúť technologické operácie automatizácie bodového zvárania magnetického obvodu, trieskového opracovania jeho funkčných hrán, rezanie závitov, linkovej výroby kontaktných pier, bezodpadového zastrekovania blokov pier do plastickej hmoty, pocínovanie okraja niklovo-mosadzných pásov a pod. Tieto opatrenia priniesli relatívnu úsporu 35 pracovných síl.

    Vplyvom všetkých progresívnych technológií sa oproti r. 1966, keď výroba relé TESLA R-65 bola v podniku zavedená, dosiahla trikrát nižšia spotreba živej práce.

    Priaznivé výsledky v dosiahnutej racionalizácii sa odzrkadlili aj v rámci vedeckotechnickej spolupráce s krajinami RVHP. V PĽR za spolupráce hrádockých konštruktérov jednoúčelových strojov boli vyrobené a úspešne zavedené do výrobného procesu dva jednoúčelové stroje na trieskové obrábanie funkčných hrán relé a zváranie magnetického obvodu, určené na výrobu podobného relé.

    Výroba telefónnych pobočkových ústrední systému UK a neskôr aj PK, ako hlavného finálneho výrobku s kapacitou až do asi 2000 účastníkov, sa takisto rozbiehala za stálej pozornosti na zvolenú technológiu. Nové podmienky sa vytvorili r. 1977, keď sa zaviedla ich výroba v novovybudovanej etážovej budove. Výrazným prínosom v úspore živej práce bolo zavedenie novej techniky hromadného letovania líšt ponorom, nahradenie operácie letovania u konektorov ovíjanými spojmi, čo umožnilo prácu vo vodorovnej polohe, čím sa značne zlepšili aj ergonomické podmienky výroby.

    Koncom r. 1979 začali prípravné práce pre výrobu rekonštruovaného relé TESLA R-65, prispôsobeného na aplikáciu techniky ovíjaných spojov. Výroba rekonštruovaného relé bola zavedená po postupnej príprave r. 1983, keď sa vyrobili prvé releové lišty ústredňových systémov UK, PK s ovíjanými spojmi. Túto rozsiahlu akciu sa podarilo splniť v stanovených termínoch, pričom veľmi pomohli skúsenosti nadobudnuté v sesterských podnikoch, v rámci koncernu investičná elektronika. V rámci komplexného prechodu na ovíjané spoje bolo vyrobených množstvo neštandardných jednoúčelových strojov a zariadení, ktoré riešili operácie pocínovania pásu, automatického narážania letovacích špičiek do kostry cievky, hromadného letovania vývodov vinutí na kostru cievky a pod.

    Zavedením uvedenej technológie sa výrazne zlepšila kvalita elektrických spojov a tým aj spoľahlivosť celého finálneho výrobku.

    V úsilí dodržať stúpajúce požiadavky na kvalitu výroby sa začiatkom osemdesiatych rokov zaviedli  generačne nové skúšobné metódy s využitím mikroprocesorovej techniky. Išlo najmä o skúšanie ústredňových stojanov, releových líšt, krížových spínačov, drôtových foriem, skriňových systémov pobočkových ústrední, prepojovacích káblov, ako aj meranie prúdových charakteristík relé TESLA R-65. Uvedené riešenia dovolili vylúčiť zaužívané skúšobné metódy, ktoré dovtedy nevylučovali vplyv ľudského činiteľa.

    K výraznému prelomu došlo koncom sedemdesiatych rokov, keď v úsilí zachytiť svetový trend, sa rozhodlo zaviesť licenčnú výrobu elektronických pobočkových ústrední tretej generácie typu UE 200, od kanadskej firmy MITEL-CORPO-RATION. Prechod na elektroniku, okrem zvýšených nárokov na technické znalosti pracovníkov vo vývojových zložkách, kládol nové požiadavky na technologickú prípravu, ako aj technologické naprojektovanie výrobnej dielne, kde sa v praxi museli zaviesť nové technológie, vybudovať špeciálne pracoviská, vypestovať nové návyky a pod. Kvalitatívne vyšší stupeň finálnej produkcie priniesol aj novú kvalitu do technologických procesov. Dominujúcimi technologickými operáciami sa stalo osadzovanie, letovanie, orezávanie vývodov a najmä testovanie dosiek  s elektrickými prvkami do dvojvrstvových dosiek plošných spojov. 

    Plne automatizované testery, z veľkej časti jednoúčelové, vyvíjané paralelne s vývojom systému sú programovo riadené na báze mikropočítačovej techniky. Sú jedným z hlavných zdrojov vysokej produktivity i kvality vyrábaných systémov. Veľmi dôležitým faktorom kvality finálnej produkcie, ako aj racionalizácie inštalácie u budúceho užívateľa výrobku, je kompletná finalizácia a testovanie celku priamo v podniku.

    Nástup elektroniky do spojovacích ústredňových systémov zabezpečil koncernový podnik Tesla Liptovský Hrádok aj zvládnutím laboratórnej výroby dvojvrstvových dosiek plošných spojov, určených na potreby ďalších modifikácií elektronických ústrední. Rozhodujúcu úlohu v tejto problematike zohrali pracovníci útvaru technologického vývoja a racionalizácie výroby.

    Súbežne s touto akciou, pre potreby už aj sériovej výroby dvojvrstvových dosiek plošných spojov, bol r. 1980 inštalovaný systém QUEST, ktorý spracovával návrh plošného obrazca počítačom a v záverečnej etape realizoval tento návrh na fotokresliacom zariadení EMMA 80 tak, že výsledkom bola v absolútnych parametroch presná matrica spojovacieho obrazca na výrobu akýchkoľvek zložitých dosiek plošných spojov. Tak bez zvýšenia počtu pracovných síl boli splnené zvýšené požiadavky na presnosť a spoľahlivosť dosiek plošných spojov.

    Hospodárska politika

    Za celej svojej socialistickej histórie podnik zabezpečoval plnenie plánovaných úloh vo všetkých hlavných ukazovateľoch. Boli to vždy progresívne úlohy. Ich plnenie určovalo postavenie podniku vo VHJ TESLA, resp. v priemyselnom potenciáli okresu Liptovský Mikuláš.

    Okrem plnenia úloh sa zabezpečoval aj sústavný rozvoj podniku.

    Ekonomický prínos podniku pre národné hospodárstvo možno posúdiť najmä z hľadiska uspokojovania potrieb národného hospodárstva, z hľadiska účasti na medzinárodnej deľbe práce a plnenia vývozných úloh, a tiež z hľadiska výchovy odborníkov pre vlastné potreby a potreby iných podnikov.

    Ekonomický prínos podniku sa najviac prejavil na zvyšovaní životnej úrovne miest Liptovský Hrádok, Stropkov, Veľký Krtíš, v ktorých postupne vytváral pracovné príležitosti pre obyvateľov.

    Do r. 1980 pracovalo v závode Liptovský Hrádok 2728, v závode Stropkov 2380 a v závode Veľký Krtíš 576 pracovníkov.

    Objem výroby v roku jej začatia i za celú prvú päťročnicu bol prispôsobený potrebám odborného rastu pracovníkov a rastu potrebnej technickej úrovne výroby.

    V ďalších päťročniciach mala výroba prudko stúpajúcu tendenciu. Rast výroby zabezpečoval podnik v prvých päťročniciach najmä výrobným programom z iných sesterských podnikov.

    Neskôr sa budovaním vedeckovýskumnej základne vytvorili podmienky pre vlastný vývoj výrobného sortimentu. Objem výroby v siedmej päťročnici je už priamo naviazaný na výrobný sortiment nových výrobkov vyvinutých vlastnou vývojovou a výrobnou základňou a dokumentujú ho tieto čísla:

    Na výrobe sa do r. 1980 zúčastňoval základný závod Liptovský Hrádok 48,5 %, závod Stropkov 44 % a závod Veľký Krtíš 7,5 %.

    Objem exportu predstavoval v r. 1984 29,5 % z výroby. Z exportných úloh vyviezol podnik pre socialistické štáty (celý vývoz určený pre ZSSR) 10,9 % a pre kapitalistické štáty 89,1 %. Okrem ZSSR podnik TESLA Liptovský Hrádok vyvážal najmä do Kanady, Argentíny, Sýrie, Líbye, Libanonu a Jordánska.

    S rastom náročnosti výrobných úloh rástla aj produktivita práce, a s ňou aj priemerné zárobky. V r. 1950 dosiahol priemerný zárobok 662,-Kč, v r. 1985 2571,-Kč.

    Priaznivé výsledky v jednotlivých obdobiach dosahoval podnik zavádzaním modernejšieho spôsobu výroby, sústavným zdokonaľovaním výrobných procesov, realizáciou racionalizačných opatrení i realizáciou zlepšovacích návrhov vo výrobe.

    S plnením úloh rástol aj rozvoj kapacít a úroveň riadenia. Pre rozvoj kapacít investoval podnik do základných prostriedkov v jednotlivých päťročniciach značné prostriedky, ktoré za obdobie 1.- 6. päťročnice dosiahli výšku 389,8 mil. korún, v 7. päťročnici mali dosiahnuť čiastku 126,7 mil. Kčs.  

    Hlavné investičné akcie v jednotlivých päťročniciach za uvedené obdobie predstavovali tieto akcie:

druhý 5RP  -  hala M 1,

štvrtý 5RP  -  hala ÚSM a začiatok výstavby VVZ,

piaty 5RP   -  skončená VVZ, začiatok výstavby montážnej etážovky,

                       postavené  odborné učilište  s internátom  a realizovaná

                       výstavba výpočtového strediska s počítačom Tesla 200,

šiesty 5RP  -  skončená výstavba montážnej etážovky a výstavba závodu vo Veľkom Krtíši.

siedmy 5RP -  stavba lakovne a výrobno-montážnej haly.

 

BOLI  PRI  TOM

 

 

            Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:

 

            Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?